Podiel prekvalifikovaných vysokoškolákov na Slovensku presahuje 55 percent. Ako to riešiť?

08. dec. 2018 • Pedagogické vedy

Podiel prekvalifikovaných vysokoškolákov na Slovensku  presahuje 55 percent. Ako to riešiť?

Potreba užšieho prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou je na Slovensku akútna. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracuje v inom v odbore, ako vyštudovali, až 57 percent absolventov. Až 35 percent absolventov pracuje aj napriek univerzitnému vzdelaniu na stredoškolských pozíciách. Firmy na Slovensku volajú stále viac po tzv. profesijných bakalároch. Po ukončení prvého stupňa vzdelania pokračuje u nás v štúdiu až 90 percent študentov. Oproti tomu v krajinách Európskej únie ide po bakalárskom stupni do praxe väčšina absolventov.

Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva, v porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov (Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook) sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD – pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na „top“ priečkach svetových rankingov univerzít máme najmenej zastúpení v rámci V4 (napr. v THE Times Higher Education – New Europe: Slovensko 3, Česko 13, Poľsko 12, Maďarsko 7). Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania, naši bakalári aj magistri do 35 rokov veku skórujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie. Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40 % rozhodlo pre zahraničné štúdium (výsledky prieskumu Profesia – Centrum Edukačného manažmentu FM UK, 2018, na vzorke 5000 VŠ študentov).

Tlačová konferencia na tému „V prepojení vysokoškolského štúdia s praxou sme stále na chvoste vyspelých krajín“

Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je samozrejme viacero,“ hovorí Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK. „Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničia. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat-u sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní. Podiel vysokoškolákov, ktorí sú považovaní za prekvalifikovaných u nás presahuje 55 percent.“

Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. U nás pokračuje takmer každý absolvent bakalárskeho štúdia na druhom stupni vzdelávania, a to v drvivej väčšine prípadov na rovnakej fakulte a odbore. V zahraničí veľká časť bakalárov odchádza na trh práce – v rámci OECD je to viac ako 60 %, v rámci EÚ nad 50 %. S predikciami vývoja pracovného trhu ani s aktuálnymi potrebami praxe nekorešponduje ani štruktúra študijných odborov.

V praxi chýbajú hlavne absolventi smerov IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných," hovorí Peter Obdržálek. „Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a je pripravená participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov. “

Zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

Z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity vidíme prakticky tri možnosti ako situáciu riešiť,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „Veľmi dôležité je širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je samozrejme aj 5 ročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou 1 až 2 semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku,“ uzatvára Alexander Matušek.

Tlačová konferencia na tému „V prepojení vysokoškolského štúdia s praxou sme stále na chvoste vyspelých krajín“ sa konala 9. októbra 2018 v hoteli Saffron. Organizátorom podujatia bol Zväz automobilového priemyslu SR.

 

Informácie a foto poskytla: Andrea Horská, DIVYDMedia, s. r. o.

Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR

 

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Úroveň hladiny morí sa v minulosti o rád alebo viac odlišovala od súčasného stavu.
Zistite viac