Plán komplexnej ochrany mokradí na Slovensku


Plán komplexnej ochrany mokradí na Slovensku

Mokrade patria k najproduktívnejším a súčasne k najviac ohrozeným ekosystémom sveta. Ekosystémový úžitok, ktorý mokrade poskytujú je nenahraditeľný. Sú kolískou biodiverzity a domovom nespočetných druhov rastlín a živočíchov, prirodzenou čističkou vôd, ale tiež zabezpečujú ochranu krajiny pred povodňami, zadržiavajú vodu v krajine, zmierňujú dôsledky zmeny klímy vrátane zachytávania prívalových dažďov. Sú zdrojom pitnej vody, produkujú biomasu a kyslík a sú priestorom pre oddych, rekreáciu ako napríklad rybolov a poľovníctvo.

Čo sú mokrade?

Mokrade sú územia, ktoré sú nasiaknuté alebo zaplavované vodou, či už trvalo alebo sezónne. Vnútrozemské mokrade zahŕňajú močiare, rybníky, jazerá, rašeliniská, slatiny, vodné toky a riečne nivy, či už prírodné, alebo umelé, s veľmi rozmanitou rozlohou.

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu (podľa smernice Rady č.92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. smernice o biotopoch), z ktorých až 24 typov môžeme klasifikovať ako vodné, riečne, mokraďové alebo jednoducho závislé na vodnom prostredí. V zmysle Katalógu biotopov Slovenska sú rozdelené na slaniská, vodné biotopy, nelesné brehové porasty, lúky a pasienky, rašeliniská a slatiny, prameniská a lesné biotopy. Tieto typy biotopov majú vysokú prírodnú hodnotu. Umožňujú existenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne.

Význam mokradí

Mokrade sprostredkúvajú rozmanité ekosystémové služby: kontrolu kvality vody a ochranu pred eróziou (odstraňovanie živín, spracovanie chemických a organických odpadov, zachytávanie sedimentov), reguláciu klímy, zmierňovanie záplav, produkciu biomasy a kyslíka. Slúžia aj pre rybárstvo, poľovníctvo, rekreáciu, vzdelávanie, vedecký výskum, duchovnú a kultúrnu inšpiráciu. Mokrade sú životne dôležité pre ukladanie uhlíka, čím napomáhajú riešiť problém zmeny klímy. Napríklad rašeliniská samé osebe pokrývajú približne 3% povrchu pevnín, ale zadržujú až 30 % všetkého uhlíka, ktorý je celkovo zadržiavaný na súši. Avšak pri vypaľovaní, alebo vysušovaní za účelom využívania pôdy pre poľnohospodárske účely alebo pestovanie drevín sa menia z úložiska uhlíka na jeho zdroj. Emisie CO2 a metánu z vypaľovania, vysúšania a ťažby rašeliny sa rovnajú 10 % ročných emisií z fosílnych palív.

Rieky, močiare, slatiny, vlhké lúky či lužné lesy, ale aj jazerá i umelé človekom vytvorené vodné plochy tvoria len 0,5 % výmery Slovenska, a tak ako v iných štátoch, stále ubúdajú – ustupujú rozvojovým zámerom, nárokom na vodné zdroje, miznú v dôsledku zmeny klímy a hlavne prístupov vo využívaní krajiny. Práve pre komplexnú ochranu mokradí a ich múdre využívanie pripravil envirorezort dokument s vyhodnotením 73 úloh akčného plánu pre mokrade v r. 2015 – 2018 a s návrhom 65 aktivít na obdobie rokov 2019 až 2021.

Pri príprave materiálu poskytli súčinnosť ďalšie rezorty a ich inštitúcie. Prioritou aj na ďalšie obdobie zostáva zachovanie mokradí – aby neubúdali, nemenil sa ich charakter a aby sa s nimi počítalo nielen pri plánoch a stratégiách, ale pri každodennom rozhodovaní na celoštátnej i lokálnej úrovni.

Envirorezort venuje pozornosť aj monitoringu druhov a biotopov, ktoré sú viazané na mokrade, príprave programov starostlivosti o ďalšie chránené územia, vrátane chránených vtáčích území (z dosiaľ 13 vládou schválených dokumentov je 11 zameraných na mokrade).

Za podstatnú však považuje realizáciu opatrení v teréne, napr. na odstraňovanie bariér na toku, na revitalizáciu mokradí a zlepšenie ich ekosystémových služieb. Ministerstvo životného prostredia SR prikladá mokradiam váhu aj pri vodozádržnom programe H2Odnota je voda – Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody.

Zdroj: Pixabay.com

Dohovor o mokradiach (The Ramsar Convention on Wetlands)

V oblasti ochrany prírody je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov. Zároveň je jediným dohovorom chrániacim určitý ekosystém. Z pôvodného zamerania na ochranu mokradí významných predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva sa po určitej dobe dospelo k súčasnému stavu, keď sa prostredníctvom tohto dohovoru zabezpečuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých druhov mokradí. Definuje sa ako udržiavanie ekologického charakteru mokradí, ktoré sa dosahuje uplatňovaním ekosystémových prístupov v kontexte udržateľného rozvoja. V súčasnosti podpísalo Ramsarský dohovor 170 zmluvných strán sveta. Zoznam medzinárodne významných mokradí tvorí 2341 lokalít vyhlásených na celkovej rozlohe 252,4 milióna hektárov. Slovenská republika má v zozname zapísaných celkom 14 mokradí. (Parížske močiare; Šúr; Senné – rybníky; Dunajské luhy; Niva Moravy; Latorica; Alúvium Rudavy; Mokrade Turca; Poiplie; Mokrade Oravskej kotliny; rieka Orava a jej prítoky; Domica; Tisa; Jaskyne Demänovskej doliny).

V rámci Ramsarského dohovoru je vedený tiež „Zoznam ohrozených mokradí“ (tzv. Montreux Record). Ide o prehľad mokradí medzinárodného významu, kde došlo, dochádza, alebo pravdepodobne dôjde z najrôznejších dôvodov k zmenám ich ekologického charakteru a tým k ich ohrozeniu, prípadne likvidácii.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

http://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/dohovory/ramsar/program-starostlivosti-mokrade-2024.pdf

MŽP SR

Pozri aj: Prehľad mokradí Slovenska podľa okresov

 

 

Hore
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prvá bryndziareň na Slovensku vznikla v roku 1787 v Detve.
Zistite viac