Parazitológovia zo SAV prichádzajú s novou diagnostikou červov v ľudskom tele

26. aug. 2020 • Biologické vedy

Parazitológovia zo SAV prichádzajú s novou diagnostikou červov v ľudskom tele

Pásomnice parazitujú jednotlivo alebo vo väčších skupinách, a to v rôznych častiach tela. Spôsobujú rozličné ochorenia a zdravotné problémy. Vedci zo Slovenskej akadémie vied štyri roky pracovali na výskume, vďaka ktorému sa podarí zlepšiť diagnostiku týchto parazitov v ľudskom tele. O tom, ako funguje, sme sa rozprávali s Danielou Antolovou z Parazitologického ústavu SAV.

Práve ste skončili svoj výskumný projekt. Čo bolo jeho cieľom a k akým výsledkom ste dospeli?

Jeho primárnym cieľom bolo zlepšiť možnosti a dostupnosť diagnostiky vybraných parazitárnych ochorení vyskytujúcich sa na Slovensku pre odborníkov a medicínsku prax. Za najdôležitejšie výstupy považujeme zavedenie a štandardizáciu molekulárnej diagnostiky alveolárnej a cystickej echinokokózy, závažných ochorení vyvolávaných pásomnicou líščou (Echinococcus multilocularis) a pásomničkou pečeňovou (Echinococcus granulosus), ako aj diagnostiky črevných pásomníc ľudí, konkrétne pásomnice dlhej (Taenia saginata) a pásomnice obyčajnej (Taenia solium).

Ako sa dostane pásomnica do ľudského tela?

Spôsob nakazenia je u pásomníc rodu EchinococcusTaenia rozdielny. V prípade pásomnice líščej a pásomničky pečeňovej sa človek nakazí náhodným požitím vajíčka pásomnice, ktoré sa nachádza v pôde, vode, prípadne na ovocí či zelenine, ktoré bolo v kontakte s kontaminovanou pôdou alebo priamo trusom nakazených zvierat, najčastejšie líšok a psov. U nakazeného sa ochorenie prejavuje tvorbou cystických útvarov v pečeni či iných orgánoch. Pásomnicou dlhou a pásomnicou obyčajnou sa človek nakazí po požití tepelne nedostatočne upraveného hovädzieho alebo bravčového mäsa nakazených zvierat. Následne sa v jeho tenkom čreve vyvinie dospelá pásomnica, ktorá vylučuje vajíčka odchádzajúce v stolici do prostredia. 

Diagnostické metódy, ktoré ste spomínali, vykonávate vo vašom laboratóriu. To je zároveň jediným schopným pracoviskom na Slovensku a pravdepodobne aj v Čechách tieto testy vykonávať.

Presne tak. Navyše na základe spolupráce nášho ústavu a viacerých medicínskych pracovísk na Slovensku sa tieto vyšetrenia už využívajú v rámci diagnostiky spomínaných ochorení u ľudí.

Na Slovensku bola diagnostika týchto parazitóz dlhodobo limitovaná len na vyšetrenie stolice na prítomnosť vajíčok pásomníc rodu Taenia mikroskopickými metódami, v prípade echinokokózy na stanovenie prítomnosti protilátok v krvi sérologickými testami v kombinácii so zobrazovacími vyšetreniami (USG, CT, MRI). Tieto prístupy však majú často limitovanú citlivosť (vyšetrenie stolice), prípadne existuje možnosť krížových reakcií medzi parazitmi, v našom prípade medzi Echinococcus multilocularisEchinococcus granulosus, takže následne nie je možné určiť, ktorý druh parazita infekciu spôsobil.

Vy už ale vo vašom laboratóriu viete urobiť druhovú identifikáciu pôvodcu ochorenia. Je to pre lekára dôležité?

Určite áno. Napríklad vajíčka pásomníc rodu Taenia sú navzájom identické, a tak nie je možné mikroskopicky odlíšiť, či sa jedná o infekciu pásomnicou dlhou alebo o nákazu jej oveľa nebezpečnejšou  príbuznou, pásomnicou obyčajnou. Tá je totiž okrem črevnej formy nákazy schopná spôsobiť aj závažné ochorenie charakterizované tvorbou cýst v orgánoch (mozog, oko a podobne) a svaloch, cysticerkózu. Aj v tomto prípade je preto informácia o konkrétnom pôvodcovi infekcie pre lekára dôležitým podkladom pre ďalšiu terapiu, sledovanie pacienta a stanovenie jeho prognózy.

Vaše analýzy už nevychádzajú len z analýzy stolice, ale aj z biologického materiálu. Ako táto diagnostika vyzerá v praxi?

Na Parazitologickom ústave SAV boli v rámci riešenia projektu štandardizované molekulárne metodiky na diagnostiku alveolárnej a cystickej echinokokózy ľudí z rôznych druhov biologického materiálu (vzoriek odobraných pri chirurgickom zákroku, punkcii, biopsii), ako aj z parafínových bločkov pripravených pre histologické vyšetrenie. Uvedené metodiky boli pritom cielené na druhy a genotypy pásomníc vyskytujúce sa na Slovensku. Diagnostika črevných pásomníc ľudí, teda druhov rodu Taenia je aj celosvetovo takmer výhradne limitovaná na mikroskopické vyšetrenie stolice, prípadne na určenie pôvodcu na základe údajov pacienta o konzumácii bravčového alebo hovädzieho mäsa, čo je ale značne nepresný postup. Molekulárna diagnostika, ktorú sme zaviedli, je preto originálnym prístupom. Zároveň bude veľmi cenným zdrojom informácií aj pre epidemiológov, pretože umožní identifikovať, ktorý druh pásomnice na Slovensku dominuje.

Projekt podporený grantovou agentúrou APVV s názvom Štandardizácia nových prístupov v diagnostike závažných helmintóz ľudí a ich aplikácia do praxe v aktuálnych epidemiologických a sociologických podmienkach Slovenska bol na Parazitologickom ústave SAV riešený v rokoch 2016 – 2020.

 

Monika Tináková

Foto: Daniela Antolová

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zubor je najväčší európsky bylinožravec, ktorý patrí do čeľade Turovité (Bovidae).
Zistite viac