Osud parabénov z kozmetiky

09. júl. 2016 • Chemické vedy

Osud parabénov z kozmetiky

Vyše 70 rokov sa parabény (methyl-, ethyl- propyl-, a iné alkylestery kyseliny p-hydroxybenzoovej) považovali za takmer ideálne konzervačné látky s nízkou toxicitou u jedincov s normálnym typom kože a širokým spektrom antimikrobiálneho účinku.

Skutočne tak nebezpečné parabény?

V ostatnom období médiá podporujú názory, že parabény sú zdravotne rizikové. „Treba zdôrazniť, že okrem syntetickej produkcie, v nízkych koncentráciách sa vyskytujú prirodzene aj v ovocí a zelenine (čučoriedky, mrkva, olivy, jahody, hrášok, cibuľa) či včelích produktoch (propolis)“ vysvetľuje doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a pokračuje: „Spotrebiteľská fóbia z parabénov gradovala po tom, keď určité štúdie indikovali podozrenie, že ich nemetabolizované formy majú slabý estrogénny potenciál (v skutočnosti je 1 000 až 1 000 000-krát nižší ako 17β-estradiol), ktorý môže viesť k predčasnému nástupu puberty, rakovine prsníkov alebo k zníženiu kvality spermií“. V súlade s výzvou Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľa v EÚ (SCCS), v rámci doktorandskej práce Ing. Silvie Pažourekovej, PhD., sa kolektív zameral na hodnotenie stupňa kožného prieniku a metabolizmu jedného najpoužívanejších esterov – metylparabénu, a to z kozmetických výrobkov rôznych disperzných foriem.

Ing. Peráčková, PhD. a Ing. Beránková pri HPLC analýze parabénov

 

Prienik cez narušenú pokožku

Výsledky in vitro štúdie kolektívu doc. Hojerovej boli publikované v renomovanom časopise Food and Chemical Toxicology. „Cez nepoškodenú pokožku metylparabén prenikal pozvoľne, takže takmer celá dávka sa stačila zhydrolyzovať na relatívne bezpečnú kyselinu p-hydroxybenzoovú. Vzhľadom na mnohé benefity, pre konzervovanie určitých druhov topických prípravkov je preto jeho použitie opodstatnené“, uvádza Jarmila Hojerová. Keď však bariérová vrstva pokožky bola narušená rôznymi stresormi alebo keď prípravky obsahovali známe enhancery, napríklad propylénglykol, výsledky boli odlišné. „Prienik metylparabénu bol zrýchlený, hydrolýza nedostatočná, takže systémovo dostupné sa javili byť jednotky percent z aplikovanej dávky nemetabolizovaného metylparabénu. Aj keď tieto množstvá zdanlivo nie sú významné, používanie parabénov do kozmetiky po holení, depilovaní, opaľovaní, pod plienku u detí a podobne, odporúčame obmedziť“, uzatvárajú Jarmila Hojerová a Silvia Pažoureková.

Autorka výskumu

Doc. Jarmila Hojerová Doc. Jarmila Hojerová pôsobí na Oddelení potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V súčasnosti sa so svojím vedeckým kolektívom venuje hodnoteniu kožného prieniku ultrafialových filtrov (zdravotne kontroverzné chemické látky) v prípravkoch na opaľovanie, ako aj parabénov (konzervačné látky podozrivé z narúšania hormonálneho systému človeka) používané v širokom spektre kozmetiky. Doc. Hojerová je tiež prezidentkou Slovenského kozmetologického zväzu, ktorého cieľom je rozvíjanie odbornej úrovne kozmetiky a kozmetológie na Slovensku.

 

Viac o slovenských vedcoch a ich objavoch, s ktorými dosiahli na poli svetovej vedy mimoriadne úspechy, sa dočítate v brožúre Svetová slovenská veda I. a Svetová slovenská veda II.

 

Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: Slovenská technická univerzita

Foto: archív J. Hojerovej

Ilustračná foto: www.pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Články
Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prvými mostami boli primitívne lávky z kmeňov stromov.
Zistite viac