Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí

21. jan. 2019 • Spoločenské vedy

Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí

Výraznou črtou súdobej kultúry je vyhľadávanie prvkov z minulosti a ich začleňovanie do rozličných sfér života. Táto zložka súčasnej kultúry, označovaná ako kultúrne dedičstvo, prepája minulosť so súčasnosťou špecifickým spôsobom. Minulosť videná očami a neraz doslova uchopená rukami dnešného človeka nadobúda nové významy než boli tie, v ktorých predmet, zvyk či iný kultúrny prvok vznikol a bol pôvodne používaný. Je o tom presvedčený PhDr. Juraj Zajonc, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, vedúci riešiteľ projektu Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí.

„Spoločenstvá ľudí, ale aj jednotlivci v týchto aktivitách hľadajú odpovede na otázky o vlastnej minulosti, posilňujú vzájomnú spolupatričnosť, poukazujú na svoju jedinečnosť a originalitu, sú pre nich východiskom ekonomických aktivít spätých trebárs s turizmom a pod. Prvky kultúrneho dedičstva, na ktorých ochranu a rozvoj dokonca dohliada štát, tvoria výraznú zložku kultúry, ktorú spoločenstvo obyvateľov Slovenska prezentuje ako svoju národnú kultúru.“

Štvorročný vedecký projekt Od technológie k dekóru: etnologická perspektíva produkcie a významu vecí, ktorý s podporou Vedeckej grantovej agentúry SAV a MŠVVaŠ SR rieši od roku 2017 tím vedeckých pracovníkov Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (projekt VEGA č. 2/0155/17), sleduje vznik prvkov hmotného sveta v minulosti – prípadne aj ich premenu na artefakty kultúrneho dedičstva – zo špecifického pohľadu, vlastného etnológii. Jeho základom je podľa PhDr. Juraja Zajonca, CSc. sledovanie produkcie, výroby či tvorby (v zmysle kreatívneho procesu), ale aj podôb a výzdoby nástrojov, odevov a vybranej škály ďalších úžitkových i dekoratívnych predmetov predovšetkým očami a prostredníctvom názorov, predstáv ich pôvodcov, tvorcov, výrobcov, ale aj používateľov, konzumentov týchto artefaktov. „A keďže jednotlivec žil, pracoval, produkoval, tvoril v spoločenstve a aj pre spoločenstvo ako rodina, dedina, okruh zákazníkov a pod., ich vzťahy, spolu s poznaním konkrétnych spoločenských, ekonomických, kultúrnych podmienok danej doby, tvoria rámec sledovania produkcie vecí v minulosti.“

Riešenie projektu má podľa vedúceho riešiteľa rozšíriť poznanie pracovných postupov a sociálnych vzťahov vedúcich k vzniku produktov ako súčasti hmotného sveta obyvateľov vidieckych sídel, teda predovšetkým roľníkov, pastierov, domáckych výrobcov a remeselníkov v období od konca 17. do polovice 20. storočia. „Na vybraných témach – odev, ručná produkcia textilu a ornament – má objasniť aj princípy a procesy, ktorými predmet získaval pečať regionálnej, lokálnej či individuálnej originality až unikátnosti v podobe výzdoby, dekóru, ornamentu. Tu má skúmanie objasniť vzťah osobnosti výrobcu či tvorcu a estetických noriem spoločenstva, ktorého bol členom alebo pre ktoré bol produkt určený. Osobitý význam má odkrývanie vzťahu technologických postupov a spôsobov zobrazovania tradičných predstáv a názov spojených s predmetom a jeho funkciami. Jedným z cieľov je identifikovať dlhodobé spojitosti medzi tradičnými vizuálnymi symbolmi, ornamentálnymi motívmi akceptovanými i obsahovo zrozumiteľnými členom spoločenstva a druhmi predmetov, na ktorých sa uplatnili ako dekór.“

PhDr. Juraj Zajonc, CSc. uvádza, že v projekte bol ukončený výskum tradičného odevu na Záhorí. Jeho výsledky sú zhrnuté v textovo-obrazovej monografii z pera spoluriešiteľa projektu Mojmíra Benžu, ktorá vyšla v roku 2017 pod názvom Tradičný odev Záhoria. „Venuje sa tradičnému odevu príslušníkov dedinských roľníckych spoločenstiev na Záhorí od konca 19. do polovice 20. storočia. Opisuje a obrazovo dokumentuje odevné súčiastky tradičného odevu. Taktiež objasňuje, aké súčiastky tvorili odevné celky používané pri každodenných i sviatočných príležitostiach. Ďalej vymedzuje typy a lokálne formy tradičného odevu Záhoria a vysvetľuje zmeny odevu v 1. polovici 20. storočia.“

z monografie Tradičný odev Záhoria

Vedúci riešiteľ projektu ešte pripomína, že publikácia Tradičný odev Záhoria sa v čitateľskej ankete Kniha Záhoria 2017, ktorú vyhlasuje Trnavský samosprávny kraj, Záhorská knižnica Senica, Záhorská galéria Jána Mudrocha Senica, Záhorské múzeum Skalica a Mestské centrum kultúry Malacky, umiestnila na 1. mieste.

„Projekt prinesie nové zistenia o vybraných oblastiach tradičnej kultúry a kultúrneho dedičstva Slovenska. Poznatky o tradičnom odeve v dvoch regiónoch Slovenska doplnia celkový obraz kultúrneho dedičstva regiónov Záhorie a Turiec a súčasne rozšíria poznanie o tejto oblasti tradičnej hmotnej kultúry Slovenska,“ podotkol PhDr. Juraj Zajonc, CSc.

 

Odborný garant textu a ilustrácie poskytol: PhDr. Juraj Zajonc, CSc., vedúci riešiteľ projektu

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NPC VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
sutaz FB TVT 2020
FVF 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Slnečné svetlo je energia zložená z elektromagnetického spektra.
Zistite viac