Ocenenie L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede získali vedkyne zo SAV

06. okt. 2020 • Lekárske vedy

Ocenenie L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede získali vedkyne zo SAV

Odovzdávanie cien prebehlo kvôli mimoriadnej pandemickej situácii online. Víťazkami štvrtého ročníka sa stali doktorka Svetlana Miklíková z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV a doktorka Dominika Fričová z Neuroimunologického ústavu SAV. 

„Kvôli pandemickej situácii v krajine sme museli zrušiť niekoľko udalostí spojených s talentovaným programom slovenskej edície L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede vrátane slávnostnej ceremónie. Ani koronavírus nás však nezastaví v podporovaní a oceňovaní prác žien vo vede,“ uviedla Brigitte Streller, generálna riaditeľka spoločnosti L’Oréal Slovensko.

Cieľom projektu je vyzdvihnúť prácu slovenských vedkýň a tiež motivovať mladú generáciu, aby si zvolila vedeckú kariéru. Obe ocenené získali výhru vo výške 5 tisíc eur, ktorú môžu investovať do ďalšieho výskumu alebo na osobné účely.

O ocenenie sa na Slovensku tento rok uchádzalo 28 vedkýň. Prihlásiť sa mohli v dvoch kategóriách: žena vedkyňa do 35 rokov, žena vedkyňa od 36 do 45 rokov. Víťazky vyberala odborná porota zložená zo zástupcov Slovenskej akadémie vied (SAV), Slovenskej komisie UNESCO a Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové projekty (SOVVA).

Víťazka v kategórii do 35 rokov: Mgr. Svetlana Miklíková, PhD.

Doktorka Svetlana Miklíková pracuje v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa zaoberá mikroprostredím nádoru.

„Karcinóm prsníka postihuje predovšetkým ženy, pričom jeho incidencia dosahuje najvyššie hodnoty v krajinách s vysokým ekonomicko-sociálnym statusom. Ide o ochorenie, ktoré síce vzniká v bunkách prsníka, ale dôležitú úlohu pri ňom zohráva aj nádorové mikroprostredie (okolie nádoru). Bunky nádorového mikroprostredia predstavujú dôležitý určovateľ biológie nádoru a sú zastúpené viacerými typmi nemalígnych buniek (stromálne bunky, imunitné bunky, vaskulatúra). Takáto výrazná nádorová heterogenita je mnohokrát hlavnou príčinou zlyhania liečby, keďže okolité nenádorové bunky môžu regulovať odpoveď nádorových buniek na liečbu. Z tohto dôvodu potrebujeme reprezentatívne a robustné modely, v rámci ktorých by sme mohli študovať vzájomnú komunikáciu týchto buniek a ich vplyv na správanie sa nádorových buniek. V súčasnosti je jedným z najperspektívnejších predklinických modelov kultivácia nádorových buniek vo forme organoidov, ktoré dokážu veľmi dobre rekapitulovať komplexitu nádoru a sú vhodné aj pre vyhodnotenie citlivosti na liečivá či terapeutické prístupy. My sme sa rozhodli tento model doplniť o príspevok nádorového mikroprostredia, konkrétne o mezenchymálne stromálne bunky nachádzajúce sa v okolitom prsníkovom tukovom tkanive, ktoré predstavuje významnú zložku nádorového mikroprostredia. Predpokladáme, že vnesenie ďalšej zložky mikroprostredia do organoidového modelu prinesie relevantnejšie výsledky pre klinickú prax a lepšie pochopenie nádorovej biológie,“ vysvetlila doktorka Miklíková.

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD., Zdroj: agentúra Null

Mgr. Svetlana Miklíková, PhD., Zdroj: agentúra Null 

Víťazka v kategórii od 36 do 45 rokov: MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.

Doktorka Dominika Fričová pracuje v Neuroimunologickom ústave SAV v Bratislave. Venuje sa výskumu neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej chorobe.

„Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Pri tomto ochorení dochádza k selektívnemu odumieraniu dopamínergných neurónov. Molekulárna príčina vzniku ochorenia však doposiaľ nie je objasnená. Niekoľko indícií poukazuje na významnú úlohu senescencie pri tomto neurodegeneratívnom procese. Senescencia predstavuje bunkovú odpoveď na poškodenie, kedy sa bunka prestane deliť a začne do svojho okolia vyplavovať zápalové faktory. Táto bunková odpoveď je dôležitým obranným mechanizmom v priebehu života, ale nadmerná akumulácia senescenčných buniek spojená so starnutím organizmu začne spôsobovať problém. Výskum ukazuje, že selektívne odstraňovanie senescenčných buniek u starnúceho organizmu je spojené so spomalením procesu starnutia, dokonca reprezentuje potenciálnu liečbu pri ochoreniach spojených s vekom (ako napríklad kardiovaskulárne ochorenia a ochorenia pohybového ústrojenstva). Naša štúdia prináša inovatívne prístupy vo výskume Parkinsonovej choroby ako aj úlohy senescencie v starnutí nervového systému a pri neurodegenerácii. V budúcnosti plánujeme využiť výsledky nášho výskumu pri vývoji malých molekúl s neuroprotektívnymi vlastnosťami, ktoré by boli zacielené práve na modifikáciu senescenčnej odpovede,“ objasnila svoju prácu doktorka Fričová.

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., Zdroj: agentúra Null

MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., Zdroj: agentúra Null

 

Zdroj: L'Oréal, agentúra Null

Foto: L'Oréal, agentúra Null

(DK)

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Amonity sú pomerne veľké morské organizmy, ktoré vznikli pred 200 miliónmi rokov.
Zistite viac