Objav sci-fi švába pod vedením slovenských vedcov patrí medzi svetové unikáty

15. mar. 2017 • Prírodné vedy

Objav sci-fi švába pod vedením slovenských vedcov patrí medzi svetové unikáty

O mimoriadnom objave nového druhu švába, ktorý sa podaril tímu bádateľov vo Vietname, vedenému Ľubomírom Vidličkom a Petrom Vršanským zo Slovenskej akadémie vied už informoval na svojej titulnej strane aj prestížny portál o vede – New Scientist a časopis Zootaxa. O tom, že objav malého priesvitného švába s obrovskou hlavou a neproporčne dlhými nohami je výnimočnou udalosťou vo svete vedy, svedčí aj skutočnosť, že podľa prezidenta ESF – Quentina Wheelera – je už v tejto chvíli zaradený medzi kandidátov na 10 najvýznamnejších druhov organizmov objavených v 2017.

Nám sa podarilo v unikátnom dvojinterview vyspovedať oboch vedúcich úspešného tímu, Mgr. Petra Vršanského, PhD. a RNDr. Ľubomíra Vidličku, CSc. a dozvedieť sa tak viac o podrobnostiach unikátneho objavu. 

B. H.: Švába objavil váš tím vo vietnamských jaskyniach. Ako konkrétne k spomínanému nálezu prišlo? 

Ľ. VIDLIČKA: Švába ulovil priamo v lávovej jaskyni vo Vietname jeden z autorov spomínaného článku, Louis Deharveng z Museum National d'Histoire Naturelle v Paríži. I napriek svojim miniatúrnym rozmerom šváb behal veľmi rýchlo a bolo ho pomerne ťažké odchytiť. Bol chytený na guáne netopierov, a uskladnený je v liehu. Tak bol aj prinesený do Paríža a poslaný na determináciu na Slovensko. 

B. H.: Keď skúmate terén, resp. fragmenty horniny, nánosu a podobne  – prebieha výskum s myšlienkou, že hľadáte niečo konkrétne? Prípadne skúmate vzorky preto, že sa v nich globálne nachádza veľa pozostatkov živočíchov, alebo rastlín, či už ako odtlačky, alebo skameneliny a je iba otázkou náhody, či sa medzi nimi nájde aj nejaký doposiaľ neobjavený druh? 

P. VRŠANSKÝ: Tento druh švába je „živý“, ale všeobecne, či už práca v depozitoch, zbierkach, či už živých alebo fosílnych, prebieha paralelne dvoma spôsobmi. Jednak človek hľadá niečo konkrétne, čo sa ale málokedy podarí nájsť (a ak by sme mali nájsť len to, ani by sme to nehľadali) a popri tom aj „skenuje“ všetko ostatné, a pri tom sa zasa skoro vždy nájde niečo zaujímavé. Vzácne alebo úplne nové veci sú všetky nájdené náhodou. Preto je táto práca taká zaujímavá. Hoci proces hľadania vecí, po ktorých naozaj pátrame nie je taký vzrušujúci, jeho výsledok môže byť naopak taký vzácny a taký nepravdepodobný, že posilňuje naše sebavedomie a chuť hľadať ďalej. Niekedy sa predmet nášho  hľadania nájde až po smrti bádateľa, ako je to napríklad v prípade profesora Rotha, ktorý niektoré (zďaleka nie všetky) z vlastností tohto nového druhu predpokladal (aj keď ich predpokladal u štandardných švábov, čo sa nepotvrdilo).

B. H.: Pokiaľ ide o tohto konkrétneho švába, v správe, ktorú vydala SAV sa uvádza, že migruje na netopieroch – ako sa dá takáto skutočnosť zistiť?

Ľ. VIDLIČKA:  V článku s opisom švába je spomínané, že jedna z možností šírenia týchto jaskynných druhov švábov by bolo aj šírenie pomocou netopierov. Zhodou okolností netopiere z rodu Hipposideros, ktoré sa vyskytovali aj v jaskyni, kde bol tento šváb chytený, majú veľmi podobný areál rozšírenia ako jaskynné šváby z čeľade Nocticolidae. Šírenie švábov medzi jednotlivými jaskynnými systémami nebolo zatiaľ uspokojivo vysvetlené.

P. VRŠANSKÝ: Sú to iba naše špekulácie. Nedá sa to nijako potvrdiť ani vyvrátiť. Čeľaď sa vyskytuje v jaskyniach od Japonska až po Západnú Afriku, ale iba v jaskyniach. Nikdy sa nenašli jedince mimo jaskýň, navyše nemajú pigment, takže by na slnečnom svetle hneď zahynuli. Preto predpokladáme že medzi jaskyňami sa presúvajú na nočných letcoch. Navyše, toto ich spojenie podporuje domnienky – ak by sa presunul len jeden kus, nemalo by to žiaden zmysel, takto sa presunie párik a môže založiť novú kolóniu.

Úkaz, ktorý vyzerá ako hlava šaša vpravo, je „helma” na zachytenie samičky na chrbte samca švába.

B. H.: V správe sa tiež uvádza, že sa živia inou potravou ako bežné druhy švábov – akou?

Ľ. VIDLIČKA: Šváby sa bežne v prírode živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Tej zvyčajne nie je v hlbších jaskynných priestoroch nadostač. U tohto druhu jaskynného švába predpokladáme, že sa môže živiť spórami húb, keďže v jeho tráviacej sústave boli nájdené čiastočky veľkostne a tvarovo zodpovedajúce práve týmto spóram.

P. VRŠANSKÝ: Prítomnosť spór potvrdilo aj neinvazívne CT, prevedené Dr. Miroslavom Hainom na Ústave merania SAV.

B. H.: Znamená tento nález, že sa počas celej evolúcie vyvíjali a zanikali určité druhy – povedzme ako prototypy a prežili len tie, ktoré sa najlepšie a najdlhšie dokázali daným podmienkam prispôsobiť?

Ľ. VIDLIČKA: Počas evolúcie sa druhy vyvíjajú a postupne menia. Samozrejme, že niektoré druhy aj vyhynuli a iné zase prosperovali a dali vznik ďalším druhom. Druhy môžu prežiť buď preto, že sa dokážu prispôsobiť ak sa podmienky zmenia alebo nie sú natoľko špecializované na iné podmienky, aby im to bránilo prežiť. Tento náš druh je výrazne špecializovaný, ale žije v prostredí, ktoré sa dlhodobo výrazne nemení. Napriek tomu je ohrozeným druhom, lebo ho môže ohroziť akýkoľvek zásah do jeho úzkeho životného prostredia. Žije iba v jedinom jaskynnom systéme a narušenie tohto systému by mohlo znamenať jeho vyhynutie.

P. VRŠANSKÝ: Počas evolúcie sa stále druhy pomaly menia, ale ku veľkým zmenám nedochádza. Práve jaskyne sú ale miestom, kde sa druhy vyskytujú v malých populáciách a to vyvoláva reakciu na podmienky takým spôsobom, že druhy sa začínajú vyvíjať veľmi prudko a skokovito a to aj principiálne – a aj vznikajú nové. Preto v jaskyniach (a analogicky v hlbokých vodách) pozorujeme najväčšie „bizarnosti“. Navyše vývojom v obmedzenej populácii dochádza k rozpadu genetických sietí zodpovedných za prepojenie pohlaví. Preto aj v jaskyniach – a tento druh je extrémnym prípadom – dochádza aj k pohlavnému dimorfizmu, čiže samce a samičky sa extrémne odlišujú. Prispôsobenie je základným predpokladom – jedinec sa musí prispôsobiť okamžitej situácii, druh sa musí prispôsobiť tým spôsobom, že má pamäť (či už je to správanie alebo stavba tela), ktorá mu pomôže preklenúť zmeny na úrovni generácií.

B. H.: Ďakujeme za rozhovor

 

Článok v New Scientist

Šváb ako zo Star Wars /informácia SAV/

 

Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: SAV

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vibrodiagnostika je laicky povedané diagnostika vibrácií.
Zistite viac