Nielen krv, aj slina môže zachrániť život

11. okt. 2019 • Biologické vedy

Nielen krv, aj slina môže zachrániť život

Čo všetko sa dá zo slín vyčítať? Môžu byť pomôckou pri odhaľovaní ochorení? Na tieto amnohé ďalšie otázky sa snažia nájsť odpoveď vedci z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberajú sa problematikou slín ako neinvazívnej alternatívy na diagnostiku obličkových chorôb.

Detaily ich práce počas prednášky s názvom Slina namiesto krvi – neinvazívna diagnostika obličkových funkcií a chorôb v rámci tohtoročného podujatia Európska noc výskumníkov v Bratislave priblížila výskumníčka RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD..

Vysvetlila, že obličky sú párový orgán, ktorý rovnako u mužov aj u žien, má viaceré dôležité funkcie, nevyhnutné pre náš život: „Fungujú ako filter, ich funkciou je odstrániť nadbytočnú vodu a zbaviť sa mnohých odpadových látok, ktoré by sa inak v tele hromadili. Okrem toho, že udržujú stále vnútorné prostredie, produkciou erytropoetínu pomáhajú regulovať tvorbu červených krviniek, priamo i nepriamo cez aktiváciu vitamínu D udržujú koncentráciu vápnika, ktorý je dôležitý aj pre vývin zdravých kostí. V obličkách sa tiež tvorí renín - látka, ktorá reguluje krvný tlak. Pacienti so zlyhávaním obličiek sú často anemickí, majú problémy s osteoporózou či vysokým krvným tlakom.“

Dialýza alebo prevencia?

V medicíne rozlišujeme akútne a chronické zlyhávanie obličiek. V prvom prípade ide o náhlu stratu funkcií obličiek, v druhom prípade strata obličkových funkcií sa vyvíja postupne v priebehu niekoľkých rokov. V súčasnosti nie sú dostupné terapeutické postupy, ktoré by dokázali efektívne zvrátiť progresiu chronického zlyhávania obličiek a v konečnom štádiu sú pacienti odkázaní na dialýzu alebo sú nútení podstúpiť transplantáciu obličiek. Avšak, prevencia a včasný záchyt rozvíjajúcich sa chorôb obličiek môže chorobu spomaliť a zlepšiť prognózu pacientov.

Foto: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR

Ako Ľubomíra Tóthová v rámci prednášky uviedla, keď obličky začnú zlyhávať, nevedia zabezpečiť všetky dôležité funkcie a výsledkom je, že sa v našom tele začne hromadiť voda a odpadové látky. Predovšetkým kreatinín a močovina, na ktoré sa vedci vo výskume zamerali. Ich stanovenie si vyžaduje odber krvi, ktorý je invazívny, pre pacientov bolestivý, niekedy vedie k infekciám, ale najmä si vyžaduje návštevu lekára. „Ak ste nefrologický pacient, musíte podstúpiť odbery krvi veľmi často,“ pokračuje odborníčka s tým, že alternatívou by mohlo byť využitie slín na diagnostiku alebo monitoring týchto chorôb.

Jednoduchý odber

Prečo práve sliny? Predovšetkým majú výhodu jednoduchého a neinvazívneho odberu. Pacienti neradi chodia na preventívne prehliadky do ambulancií. Pomôcť by mohli skoré, ale najmä neinvazívne markery. Slinu je pritom možné odobrať aj bez zdravotníckeho personálu, pacienti to zvládnu bez problémov sami doma, pripomína odborníčka.

Priblížila, že v rámci výskumu na Ústave molekulárnej biomedicíny začali vedci tým, že si chceli overiť, či kreatinín aj močovina ako nízkomolekulové látky prechádzajú do slín a či ich budú schopní v slinách analyzovať. Majú výsledky prvej klinickej štúdie, ktoré ich veľmi potešili. „Hlavne kvôli tomu, že sme potvrdili, že obe látky sme schopní zachytiť v sline a tiež odlíšiť, kto je pacient a kto zdravá kontrola.“ Zatiaľ však tieto salivárne markery nie sú štandardne využívané v klinickej praxi. Problémom je najmä ich vysoká variabilita, ktorá vedcov nepotešila. V klinických štúdiách len ťažko možno zistiť, čo je príčinou variability.

Na pomoc prichádzajú potkany

Experimentálne zvieracie modely obličkového zlyhania predstavujú ideálnu možnosť na skúmanie možných zdrojov variability. Na Ústave molekulárnej biomedicíny majú zavedené takéto modely, a zároveň štandardizovali odbery slín u malých laboratórnych zvierat: „Vďaka tomu sme mohli realizovať štúdiu, v ktorej sme modelovali rôzne formy akútneho a chronického zlyhania obličiek u potkanov, od ktorých sme následne postupne odoberali vzorky krvi a slín.“

Vo vzorkách stanovovali koncentrácie kreatinínu a močoviny. Vedci prišli na to, že sledované odpadové látky musia najprv dosiahnuť určitú hraničnú koncentráciu v krvi, aby sa dostali aj do slín. „Keďže nárast koncentrácií týchto látok v slinách je zaznamenaný neskôr ako v plazme, slina zatiaľ nie je vhodná biologická tekutina na skorý skríning zlyhania obličiek (na včasnú diagnostiku ešte pred nástupom ochorenia), ale má potenciál slúžiť na individuálny monitoring už vyvinutého obličkového zlyhania,“ vyhlásila Ľubomíra Tóthová a dodala, že v sline je stále množstvo neprebádaných molekúl, ktoré by sa dali potenciálne využiť v diagnostike nielen obličkových chorôb.

Ľubomíra Tóthová, PhD. je vedecko-výskumnou pracovníčkou Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa využitím slín na diagnostiku a monitoring rôznych chorôb. Publikovala množstvo experimentálnych prác a klinických štúdií, v rámci ktorých analyzovala markery oxidačného a karbonylového stresu. V súčasnosti sa zameriava na včasnú, jednoduchú a bezbolestnú diagnostiku chorôb obličiek.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Informácie poskytla: RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.

Foto: Zuzana Hrubá, Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR

Video: Youtube/CVTI SR

Uverejnila: ZH

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
TVT Utorok s prírodou 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Mitochondria je organela, v ktorej sa sústreďujú kľúčové procesy bunkovej energetiky.
Zistite viac