Najnovšie nálezy na Bratislavskom hrade objasňujú mnohé otázniky


Najnovšie nálezy na Bratislavskom hrade objasňujú mnohé otázniky

Rekonštrukcia Bratislavského hradu sa už pomaličky blíži do svojej záverečnej etapy, pričom archeológovia sa nemôžu sťažovať na nedostatok práce. Ich najnovšie nálezy pochádzajú z jedenásteho storočia a odhaľujú svedectvo doby i spôsob života, aký v tých časoch dominoval. O najaktuálnejších výsledkoch výskumu sme sa porozprávali s Matejom Ruttkayom, riaditeľom Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Pán riaditeľ, pozrime sa na to komplexne. Čo všetko už bolo archeológmi na Bratislavskom hrade objavené?

Bratislavský hrad, respektíve hradný kopec má extrémne dôležitú strategickú pozíciu umocnenú ešte aj tým, že bol v blízkosti dunajského brodu - prechodu. Významné archeologické výskumy tu v druhej polovici minulého storočia uskutočnila profesorka Tatiana Štefanovičová, a to najmä v spojitosti s prvou rozsiahlou obnovou hradu. Práve vtedy sa preskúmali časti veľkomoravského hradiska, základy trojloďovej baziliky z deviateho storočia a mnohé iné nálezy. Okrem toho sa zistili aj doklady osídlenia v rôznych obdobiach praveku, včasnej doby dejinnej, stredoveku i novoveku.

Prelomové výsledky však priniesol súbor výskumov z rokov 2008 - 2014.

Áno, a tie boli spojené s rozsiahlou rekonštrukciou nielen hradu, ale i hradného areálu, ktoré uskutočnili viaceré inštitúcie (MÚOP Bratislava, Via magna s. r. o.). Pod samotným hradom, ale aj severne od neho sa objavili jedinečné keltsko-rímske stavby z prvého storočia pred Kristom, ktoré sú absolútnym unikátom na území severne od Dunaja a s veľkou pravdepodobnosťou ich pre keltské knieža stavali rímski majstri. Išlo o rôzne typy budov, jedinečné mozaikové podlahy a skvostné nálezy, medzi nimi najmä zlaté a strieborné keltské mince. Väčšina týchto architektúr je prezentovaná verejnosti priamo na mieste v rámci expozície Slovenského národného múzea. Od roku 2015 začal uskutočňovať ďalšiu etapu záchranných výskumov spojených s obnovou hradu Archeologický ústav SAV. V týchto fázach sa preskúmali najmä situácie z neskorej doby kamennej, doby laténskej a stredoveku.

Detail hradby, Zdroj: Matej Ruttkay

Detail hradby, Zdroj: Matej Ruttkay

V týchto dňoch prichádzate so svojím najnovším nálezom. Ako zapadá do kontextu toho, čo už bolo na hrade objavené?

Najnovší objav - časti hradby z jedenásteho storočia - dopĺňa mozaiku vedomostí o vývoji hradu. V severovýchodnej  časti areálu sa pod dnes stojacimi stavbami objavili veľmi dobre zachované úseky zhorenej a zuhoľnatenej konštrukcie hradby. Dendrochronologické datovanie naznačuje, že stromy na stavbu boli stínané najmä v dvadsiatych a na začiatku tridsiatych rokov jedenásteho storočia. Doteraz sme zatiaľ vedeli, že juhozápadná časť hradieb s kamennou čelnou stenou bola zásadne prebudovaná na začiatku jedenásteho storočia v čase vládnutia Štefana I., ale technológiou skôr charakteristickou pre uhorského súpera - poľské knieža Boleslava Chrabrého, aktuálne skúmaná hradba v severnej časti je až zo záveru vlády Štefana I. Tieto údaje umožňujú viaceré hypotetické interpretácie. Je možné, že hrad obsadili vojská Boleslava Chrabrého násilím alebo na základe politickej dohody. Zároveň je pravdepodobné, že tu mohla časť „poľských staviteľov“ ostať aj po roku 1018. Nové informácie môžu pomôcť pri riešení dlhodobého odborného sporu historikov o to, či Vojenský tábor Boleslava Chrabrého na začiatku jedenásteho storočia siahal až po Dunaj alebo nie. 

Archeológmi bola objavená aj háková konštrukcia. Prečo je jej objav na území hradu zaujímavý?

Háková konštrukcia je typická technológia používaná v desiatom a jedenástom storočí najmä na území Sliezska, ale i v iných oblastiach. Na území Uhorského kráľovstva je výnimočná. Doklady máme aj na dnešnej Morave, napríklad z miest Břeclav, Přerov, Olomouc. 

Ako by sme si mohli predstaviť objavenú ľadnicu? Je to niečo ako predchodca dnešných chladničiek? Slúžila na uchovávanie potravín?

Najpravdepodobnejšou sa javí interpretácia, že to bola ľadnica severnej - hospodárskej časti hradu, kde sa popri skladovaní ľadu nalámaného v Dunaji v zimnom období mohli skladovať aj potraviny. Po zániku jej funkcie, v závere stredoveku, resp. na začiatku novoveku sa v jednej zo zásypových úrovní našiel súbor pohodených zvieracích kostier a medzi nimi i kostra dospelého muža so železnými okovami na nohách. Predpokladáme, že ďalšie analýzy umožnia identifikovať príčinu smrti, spresnia datovanie a možno objasnia aj príbeh života i smrti tejto osoby.

V priestore tzv. severovýchodného nádvoria sa objavili aj ďalšie zaujímavé archeologické situácie - do skalného podložia zahĺbené keltské objekty či staroslovanská zemnica s typickou kamennou pieckou v rohu. Prekvapivý bol aj nález takmer desať metrov hlbokého v spodnej časti do skaly vytesaného objektu, ktorý nemohol byť z technických dôvodov hlbšie skúmaný. 

Čo všetko bude môcť nakoniec vidieť verejnosť po ukončení prác?

Treba najskôr pochváliť investora – Národnú radu Slovenskej republiky, že má záujem zachovať a prezentovať výnimočné nálezové situácie. S tým je, samozrejme, spojená aj zásadná zmena projektov a vybudovanie nových priestorov. Okrem samotného výskumu čaká objekt náročné konzervovanie a reštaurovanie. Aktuálny harmonogram prác a stratégia prezentácie hovorí o tom, že niekedy v závere roku 2023, respektíve 2024 by mohol byť verejnosti sprístupnený nový podzemný priestor dlhý temer štyridsať metrov, kde bude možné vidieť zachované časti rôznych etáp stredovekých opevnení hradu v spojení s pútavou expozíciou. 

Monika Tináková

Foto: Matej Ruttkay 

 

 

 

 

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark
Vedecká cukráreň 10/2020
Aurelium - centrum vedy
pondelok s neurologiou
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Nezákonnú drogu užil aspoň raz jeden zo štyroch 15 až 16-ročných adolescentov.
Zistite viac