Najbližšiu miliardu rokov sa Slnko nezmení, potom sa začne zväčšovať

03. okt. 2019 • Fyzikálne vedy

Najbližšiu miliardu rokov sa Slnko nezmení, potom sa začne zväčšovať

Astronómovia Slovenskej akadémie vied sa už desiatky rokov intenzívne venujú výskumu medziplanetárnej hmoty. Do oblasti ich záujmu patria najmenšie telesá slnečnej sústavy, kométy, asteroidy a meteority.

Na oddelení stelárnej astronómie skúmajú hviezdy. Tých je však nesmierne množstvo, a preto sa špecializujú na niektoré výnimočné typy, napríklad premenné hviezdy. Slnku venujú samostatný výskum. Za uplynulých 10 rokov sa k týmto oblastiam výskumu pridala ešte jedna, ktorá je mimoriadne populárna, a to je výskum exoplanét. O tajomnom a nekonečnom vesmíre sme sa porozprávali s riaditeľom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Petrom Gömörym.

Exoplanéty sú planéty mimo slnečnej sústavy a podobne ako Zem sú v blízkosti hviezd. Môžeme vďaka ich lepšiemu poznaniu lepšie poznávať našu slnečnú sústavu? Teoreticky by sa na týchto planétach mohol nachádzať život?

Momentálne sa snažíme nájsť čo najviac exoplanét. Databáza už obsahuje dosť veľký počet nájdených, takže sa postupne ťažisko výskumu presúva aj na detailný výskum špeciálne vybraných kandidátov. K nim prirodzene patria aj tie, ktoré sa okolo svojej hviezdy pohybujú v tzv. obývateľnej zóne. Na takých by potenciálne mohol vzniknúť život. Dozvedieť sa o exoplanétach potrebné detaily je ale značne komplikované, pretože na to sú potrebné spektrá týchto objektov, na čo ale nie sme vybavení. Potrebné sú oveľa väčšie ďalekohľady ako máme. Avšak, vďaka medzinárodným spoluprácam sa vieme k týmto údajom dostať. Štúdium extrasolárnych planét nám veľa prezradí aj o našej vlastnej slnečnej sústave.

Čo sme sa zatiaľ o exoplanétach dozvedeli?

Z exoplanét sme sa naučili napríklad to, že jednotlivé systémy – hviezda a planéty, nemusia byť také, ako sme si mysleli. Ukázalo sa, že veľké planéty nie sú vždy dlhodobo stabilné na svojich dráhach, ale môžu migrovať. Toto sa odohralo aj v slnečnej sústave. Napríklad Jupiter nebol stále tam, kde je teraz. Počas svojho vývoja zmenil dráhu tak, že sa veľmi priblížil k Slnku, potom sa znovu vzdialil. To spôsobilo premiešanie menších objektov slnečnej sústavy. Táto teória je výrazne podporená práve pozorovaniami exoplanét, kde v mnohých prípadoch boli objekty podobné Jupiteru pozorované oveľa bližšie k svojej hviezde, ako je Jupiter k Slnku teraz. Výskum exoplanét má teda veľký význam pre lepšie pochopenie našej slnečnej sústavy.

Vieme na základe pozorovaní hviezd predpovedať, ako sa bude správať naša hviezda – Slnko?

Áno a je to veľmi dôležité, pretože ono je dominantné. Určuje správanie aj iných planét, keďže asi 99,86 percenta celej hmoty slnečnej sústavy tvorí Slnko. My máme šťastie, že sa nachádzame práve pri Slnku, pretože ide o hviezdu, ktorá má veľmi dlhé obdobie, v ktorom sa správa pokojne a predvídateľne. To je veľmi dôležité pre život na Zemi, ktorý potrebuje stabilné obdobia, aby sa mohol vyvíjať. Slnko je teraz asi v polovičke života, žije svoju hlavnú fázu, ktorá je veľmi pokojná a je v nej už zhruba 5 miliárd rokov a ešte nejaké obdobie v tejto fáze aj zostane. Táto pokojná fáza bude trvať ešte asi miliardu rokov. Po nej začne Slnko postupne zväčšovať svoj objem, čo bude mať za následok napríklad nárast teploty na Zemi. Takže asi o miliardu rokov sa na Zemi odparia oceány. Zvyšné 4 miliardy rokov bude naďalej narastať objem Slnka, až tesne pred koncom svojho života narastie do takých rozmerov, že obežná dráha Zeme sa bude nachádzať vo vnútri Slnka a Zem zanikne. Nakoniec Slnko „odhodí“ svoje vonkajšie vrstvy, z ktorých sa stane planetárna hmlovina a zo zvyšku jadra sa sformuje biely trpaslík.

Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied

Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied

Môže zväčšenie Slnka viesť k životu na planétach, ktoré sú teraz príliš chladné?

Dalo by sa povedať, že vďaka nárastu objemu Slnka by pre zmenu mohli nastať podmienky vhodné pre život na vzdialenejších planétach. Napríklad, priemerná teplota na Marse je okolo mínus 60 stupňov, v lete sa ale môže vyšplhať až k nule, alebo aj nad ňu. Takáto hodnota pritom už bola nameraná aj na Zemi. Takže, ak by sa podmienky ešte trochu zlepšili, mohli by byť priaznivejšie aj pre život. Nanovo by tam život asi nevznikal, ale keď si predstavím sci-fi scenár, my by sme sa na Mars mohli zo Zeme presťahovať. Samozrejme, zamerali sme sa výlučne na aspekt teploty. Netreba zabudnúť, že na Marse nie je takmer žiadna atmosféra. Takže život na Marse by musel prekonať viacero prekážok. 

Sú aj tieto nekonečné predstavy a fantazírovanie dôvodom, prečo ste sa stali astronómom?

Pri fyzike a astrofyzike máte možnosť venovať sa veciam, ktoré sú na tej najfundamentálnejšej úrovni. Mojou najväčšou motiváciou bolo vždy robiť poctivý základný výskum a pri astronómii vám prichádzajú na um tie najzákladnejšie otázky – ako to celé vlastne vzniklo, všetko, čo je okolo nás. Toto bádanie umožňuje prispievať k všeobecnému poznaniu a jeho zdokonalením sa nakoniec dostaneme k tomu, že z toho má osoh celá spoločnosť. Bohužiaľ, ale toto všetko prichádza s časovým oneskorením, a to je problém, pretože v našej DNA je prirodzene zakorenená netrpezlivosť a túžba po rýchlych riešeniach. 

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Petra Gömöryho

Uverejnila: VČ

 

Vedecký kaleidoskop

 

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
TVT Utorok s prírodou 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Vďaka vedeckému mysleniu sa vieme naučiť uvedomovať si chyby vo vlastnom myslení.
Zistite viac