Zámer nanovo vyhlásiť Národný park Muránska planina, zmeniť jeho zonáciu a ochranné pásma, narazil na odpor. Niektoré samosprávy, neštátni vlastníci lesov a aj ďalšie subjekty s ním nesúhlasia a žiadajú zastavenie prebiehajúceho konania a prehodnotenie existencie národného parku.
Návrh na prehodnotenie existencie národného parku alebo jeho preradenie na nižšiu úroveň pritom prichádza v čase klimatickej krízy, dramatickej straty biodiverzity a celosvetového aj celoslovenského volania po efektívnejšej ochrane prírody.
Zrušenie národného parku by mohlo mať fatálne následky aj pre región, ktorý by prišiel o viac ako 1,2 milióna eur ročne, čo je suma určená subjektom národného parku. Zároveň by prišiel aj o možnosť rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu, ktorému sa darí napríklad v Slovenskom raji.
Vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu zatiaľ tento problém ustúpil do úzadia a Ministerstvo životného prostredia neoznámilo, kedy budú rokovania o návrhu zonácie Národného parku Muránska planina pokračovať. Je možné, že sa subjekty, ktoré so zonáciou nesúhlasia, obrátia na súd.
Polovicu Národného parku Muránska planina malo tvoriť bezzásahové územie
Zámer novej zonácie je odôvodnený okrem iného aj tým, že Národný park Muránska planina by sa mohol stať historicky prvým národným parkom na Slovensku, ktorý by spĺňal vysoké medzinárodné štandardy. Podľa navrhovanej zonácie by malo až 50 percent národného parku tvoriť bezzásahové územie, čo je v súlade s novelou zákona o ochrane prírody a krajiny.
Program starostlivosti v sebe spája ochranárske ciele a opatrenia pre národný park, Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica a šesť území európskeho významu Natura 2000 (Muránska planina, Tisovský kras, Stolica, Homoľa, Podpoľana a Alúvium Muráňa).
Okrem Muránskej planiny, ako územia európskeho významu, by sa tak mali stať súčasťou národného parku ďalšie územia európskeho významu, konkrétne Tisovský kras a Stolica. Z hľadiska výskytu prírodných hodnôt ide o veľmi cenné územia, ktoré si bezpochyby zaslúžia ochranu.
Väčší o pätinu
Podľa návrhu Ministerstva životného prostredia SR a Štátnych lesov SR by sa po zonácii rozloha národného parku zvýšila o pätinu, zo súčasných zhruba 20 tisíc hektárov na približne 25 tisíc hektárov. Výmera bezzásahového 5. stupňa by sa mala zvýšiť zo súčasných 13 percent na 50 percent rozlohy národného parku a výmera 4. stupňa z 1 percenta na 27 percent.
Výmera ochranného pásma sa naproti tomu zníži zo súčasných takmer 22 tisíc hektárov na približne 14 tisíc hektárov, a to najmä vypustením väčších častí v severnej a severozápadnej časti terajšieho ochranného pásma. Odhadované finančné náklady sú vyčíslené na viac ako 36 miliónov eur na 30 rokov, čo znamená približne 1,2 milióna eur na jeden kalendárny rok.
Národné parky boli vyhlásené na ochranu nášho najvýznamnejšieho prírodného dedičstva, ktoré máme síce využívať, ale nie drancovať. Práve zonácia by mala stanoviť limity a jasný režim obhospodarovania každého pozemku v národnom parku.
Návrh zonácie Národného parku Muránska planina
Územie národného parku by malo byť rozdelené na tri zóny, t. j. A zóna, B zóna, C zóna, v rámci zón by sa nachádzali jednotlivé ekologicko-funkčné priestory. Rozdelenie reflektuje stav biotopov a významnosť prírodných hodnôt.
Najcennejšie a najzachovalejšie časti národného parku budú zaradené do A zóny, pre ktorú platí najprísnejší, teda 5. stupeň ochrany. A zóna bude zaberať 50 percent rozlohy územia, čo je takmer 13 tisíc hektárov. Približne 93 percent z jej výmery sa nachádza na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Lesy v A zóne by mali byť ponechané na nerušený, samovoľný vývoj bez intervencie človeka. Výnimkou sú lesostepné biotopy a nelesné, napr. skalné a alpínske biotopy.
B zóna nadväzuje priamo na A zónu, pričom do 30 rokov by sa mala stať jej súčasťou. Bude zaberať 27 percent rozlohy územia, čo je necelých 7 tisíc hektárov a bude tu platiť 4. stupeň ochrany. Ide o časti územia národného parku, ktoré boli do istej miery pozmenené činnosťou človeka. Pre tieto lesy sa navrhuje osobitný režim hospodárenia zameraný na samovoľnú obnovu prírodného lesa.
Do C zóny by mali byť zaradené ostatné časti národného parku, ktoré predstavujú 23 percent rozlohy územia, čo je necelých 6 tisíc hektárov. V tejto zóne bude platiť 3. stupeň ochrany.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
Ministerstvo životného prostredia
Národný park Muránska planina
Zdroj foto: http://npmuranskaplanina.sopsr.sk/