Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mrazuvzdorní otužilci

VEDA NA DOSAH

ilustračný obrázok

Tučniak cisársky, odveký obyvateľ Antarktídy, hniezdi v oblastiach s najkrutejšími klimatickými pomermi na Zemi.

Tučniak obrovský alebo tučniak cisársky (Aptenodytes forsteri) je najväčší a najťažší zo všetkých druhov žijúcich tučniakov. Podobá sa na tučniaka kráľovského, ale je dvojnásobne ťažší. Dorastá do výšky až 120 centimetrov a dospelý jedinec váži 20 až 40 kilogramov. Samce sú ťažšie ako samice a ich hmotnosť závisí aj od obdobia životného cyklu. Obaja strácajú značnú časť svojej váhy počas inkubácie vajec (inkubácia je obdobie od nakladenia vajec po vyliahnutie plne vyvinutého mláďaťa) a vychovávania mláďat.

Veľké putovanie

Prvé mesiace roka trávia tučniaky na otvorenom mori, kde je dostatok potravy pre všetkých. V marci začínajú kolónie 1 000 až 6 000 párov tučniakov putovať na miesta zásnub a hniezdenia. V tomto období sú v maximálnej kondícii a vážia až 45 kilogramov. Dvorenie, ktoré je úchvatným rituálom, prebieha neobyčajne dlho – celé dva mesiace. Budúci partneri sa navzájom zdvorilo jeden druhému ukláňajú, synchrónne pokyvujú hlavami, mávajú krátkymi krídlami a knísavo pritom prešľapujú na mieste. Pozorovateľovi sa zdá, akoby to bol jeden vták, ktorý postáva pred zrkadlom a skutočný druhý partner je len jeho imaginárnym obrazom v ňom. Počas dvojmesačného obdobia medových týždňov sa tučniačí zaľúbenci dôkladne spoznávajú a zbližujú, aby napokon svoj vzťah zavŕšili aktom párenia.

Partnerstvo až za hrob

Partnerské zväzky tučniakov sú priam biblickým príkladom vzorne usporiadaného rodinného života. Tieto vtáky jednoducho od prírody nemajú v povahe vyhľadávať bočné známosti, hoci počas trvania polárnych nocí pod rúškom tmy, a navyše v mnohotisícovej skupine, je na ľúbostné romániky vhodných príležitostí až-až. V drsných klimatických podmienkach, ktorým sú všetci zvierací osadníci Antarktídy vystavení najmä počas zimných mesiacov, si zahrievanie vajíčka a mláďaťa vyžaduje plné nasadenie zo strany obidvoch rodičov. Mrazivé polárne noci s takmer nepretržitou tmou nedovoľujú tučniakom zhrešiť ani len myšlienkami. Ľahtikárske konanie ktoréhokoľvek z partnerov by znamenalo pre vajíčko alebo mláďa takmer istú smrť podchladením a vyhladovaním.

Samica znáša jedno asi polkilogramové vajce. Samec si ho veľmi opatrne prekotúľa po plávacích blanách nôh do svojho kožného záhybu tak, aby sa nedostalo do kontaktu s ľadovým podkladom. Znesenie vajíčka a jeho odovzdávanie je pre partnerov veľkým sviatkom. Túto mimoriadnu udalosť si nastávajúci rodičia dávajú patrične najavo aj navonok zvláštnym ceremoniálom. Prejavujú si tým nesmiernu vzájomnú náklonnosť a jeden druhému vyznávajú vernú lásku doslova až za hrob.

ilustračný obrázok

 

Nekonečná karavána

Po zverení vajíčka samcovi sa samica vydáva v sprievode ostatných samíc na cestu k moru. V čase nadchádzajúcej zimy to znamená strastiplnú, často viac než stokilometrovú púť po ľade. Musia ju prejsť pešo, tackajúc sa z nohy na nohu alebo šmýkajúc sa po bruchu. Putujú komótne v štvorstupovej karaváne, ktorej nedovidieť konca. Samičky sa v tejto súvislej usporiadanej kolóne presúvajú charakteristickou knísavou chôdzou, vykonávajúc pritom pohyby končatinami tak zosúladene, akoby boli príslušníčkami cvičenej elitnej vojenskej jednotky. Na súši pôsobia tučniaky ťarbavo, akoby všetky jedince krivkali na obe nohy. Preto pochod týchto operencov pôsobí mimoriadne komicky. A hoci na ľade a snehu pôsobia tučniaky malátnym a lenivým dojmom, vo vode akoby zázrakom ožívajú a stávajú sa z nich nedostihnuteľné vtáčie projektily.

Živý radiátor

Samec zahrieva vajíčko v kožnom záhybe, kde je dokonale chránené pred extrémne nízkou vonkajšou teplotou a vyhrievané ako v inkubátore. Kožný záhyb tučniakov je neoperený a vyhrievaný hustou sieťou vlásočníc, v ktorých cirkuluje horúca krv podobne ako teplá voda v rebrách radiátora. Priemerná telesná teplota tučniakov je 38 až 39 °C. Samce musia čeliť zdrvujúcim mrazom, nezriedka dosahujúcim hodnoty okolo – 40 °C, a búrlivým snehovým víchriciam s rýchlosťou vetra až 150 kilometrov za hodinu, ktoré pocitovú teplotu významne znižujú. Aj preto sa ich organizmus prispôsobil proti tepelným stratám niekoľkými spôsobmi. Takmer 90 percent izolácie im poskytuje perie a vrstva páperia. Pierka sú krátke, kopijovité a husto zapĺňajú povrch kože. Tučniaky majú najvyššiu hustotu operenia zo všetkých druhov vtákov (až 100 pierok na 6,5 cm2). Keď sú na pevnine, ich perie je vzpriamené a pomáha im zachytávať studený vzduch tesne nad pokožkou. Naopak, vo vode operenie priľne k telu a udržiava pokožku a páperovú vrstvu nepremokavú. V období pred rozmnožovaním majú navyše vrstvu podkožného tuku hrubú až 3 centimetrov. Neustálym pohybovaním sa, trasením alebo plávaním zrýchľujú svoj metabolizmus na udržanie základnej telesnej teploty.

Aby oteckovia lepšie vzdorovali náročným klimatickým pomerom, zhlukujú sa do kŕdľov, v ktorých sa zvláštne špirálovito pohybujú. Samce si kladú zobáky na jedince stojace pred nimi a neustále sa tlačia dopredu. Tým sa jedince z periférie tohto živého telesa točivým pohybom zasúvajú dovnútra, kde sú chránené pred krutými klimatickými pomermi panujúcimi na okrajoch kolónie. Takýmto pohybom samce postupne striedajú rôzne polohy v kŕdli. Určitú dobu sú na periférii kolónie, potom sa dostanú do teplejšej centrálnej oblasti. Tento špecifický spôsob pohybu v kolónii natisnutých tučniakov prináša každému samcovi výhodu v podobe rovnakých vyhliadok na prečkanie krutých podmienok arktickej zimy.

Keby sa samec rozhodol prečkať návrat samice z mora sám na vlastnú päsť, bol by odsúdený vedno s vajíčkom, starostlivo zahrievajúcim v záhybe nad nohami, na postupnú krutú smrť zamrznutím. Vzájomné spolunažívanie v komunitách v extrémnych klimatických podmienkach je jedinou možnou stratégiou správania, ktorá zaručuje prežitie aj v takýchto oblastiach hraničných pre existenciu života.

 

Autor: doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc., ÚEL SAV Staré Hory

Foto: Pixabay.com

Uverejnil: MZ

 

Ďalšie podrobnosti zo života mrazuvzdorných otužilcov, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 1/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky