Molekulárna biomedicína v klinickej praxi

14. apr. 2016 • Lekárske vedy

Molekulárna biomedicína v klinickej praxi

Hoci molekulárna biomedicína otvorila za posledné roky nové možnosti v prevencii, diagnostike i liečbe chorôb, do klinickej praxe sa tieto zistenia dostávajú len pomaly a na Slovensku často vôbec. Aké sú príčiny pomalej aplikácie do praxe? Čo je to medicína založená na dôkazoch? Prečo musia pacienti čakať 20 a viac rokov, kým sa účinná liečba dostane do rutinného používania? Ako môžu pacienti pomôcť zavádzať molekulárnu biomedicínu do praxe? Sú lekári a molekulárni biológovia/genetici ochotní spolupracovať? Ako na zmeny reagujú vysoké školy a ako je zabezpečené kontinuálne vzdelávanie po vysokej škole? Aká je situácia na Slovensku, prečo je taká a čo sa s tým dá urobiť?

MUDr. Hodosy vo svojej prednáške vysvetľuje na príkladoch ako progreduje výskum v klinickej praxi. Pekným a dôležitým príkladom je infarkt srdca, kde je najdôležitejšia rýchla a včasná diagnostika. V súčasnosti máme veľmi citlivé a špecifické ukazovatele, ale nie sú ideálne rýchle. Približne pred 10 rokmi vyšiel článok, ktorý predpokladal, že sa pri tomto ochorení bude dať využívať napr. mikroRNA. Približne už o dva roky na to vyšli prvé články, ktoré identifikovali správne mikroRNA molekuly u zvierat a v roku 2009 vyšli články, ktoré pôvodnú hypotézu overili aj u ľudí. V roku 2015 však stále tieto nové markery nepoužívame. Niekoľko ďalších klinických príkladov, kedy aplikácia do praxe zlyháva, nás právom núti pýtať sa, prečo také skvelé veci nedokážeme uplatniť okamžite. 

Jedným z hlavných dôvodov je, že každá novinka alebo spôsob liečby je výhodnejší ako doterajší. Niekoľko negatívnych príkladov, ako napr. Thalidomidová aféra nás núti zamyslieť sa, ako bezpečne dostať nové spôsoby a nové postupy k pacientom tak, aby sme pacientovi dokázateľne pomohli. Každý vývoj liečiva, alebo aj medicínskeho postupu či intervencie, si vyžaduje overenie na zdravých dobrovoľníkoch, následne na malej skupine reálnych pacientov, ale stále na dobrovoľnej báze. Potom sa skupiny pacientov rozširujú tak, aby získané výsledky boli výpovedné. Tento prístup sa volá klinické skúšanie a vyžaduje si čas aj niekoľkých rokov. Odhaduje sa, že v súčasnosti uvedenie nového liečiva na trh trvá približne 20 rokov. Ale aj po jeho uvedení na trh ešte stále nie je isté, či predpisovanie daného liečiva, prípadne intervencie reálne pacientom, resp. určitej populácii ako takej, pomôže. Preto je potrebné realizovať ďalšie štúdie, porovnávať konzistenciu výsledkov medzi týmito jednotlivými štúdiami a nakoniec všetko ešte raz vyhodnotiť v tzv. meta-analýzach, ktoré sa v súčasnosti považujú za najvyššiu možnú úroveň získaných poznatkov, na základe ktorých sa dá hovoriť o medicíne založenej na dôkazoch (Evidence-based medicine, EBM). EBM stojí na troch pilieroch, jednak dôkazov (klinické štúdie), individuálna skúsenosť lekára a na očakávaní pacienta. Až po zohľadnení všetkých troch pilierov a pri liečbe na základe EBM dochádza k minimalizovaniu chýb v zdravotníckych zariadeniach, znižujú sa náklady na liečbu a pomáha sa napredovať vo vedeckých poznatkoch. Samozrejme, samotný vývoj postupu a zdĺhavé overovanie bezpečnosti a účinnosti nie sú jedinými prekážkami v aplikácii do praxe. Ďalšími, a nemenej významnými je napríklad, prístup poisťovní a skutočnosť, či danú liečbu/postup budú preplácať, infraštruktúra a prístup individuálnych lekárov, resp. zdravotníckych zariadení k informáciám, mentalita, resp. spoločenská vyspelosť populácie, samotná organizácia zdravotníctva a niektoré ďalšie faktory, ktoré sa v prednáške spomínajú. V neposlednom rade sa z prednášky dozviete, čo môžete spraviť pre rýchlejšiu aplikáciu poznatkov do praxe práve Vy.

 

Viac sa dozviete v priloženom videozázname z prednášky MUDr. Mgr. Júliusa Hodosyho, PhD., MPH., ktorá odznela na podujatí Streda s molekulárnou biomedicínou v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2015.

© CVTI SR – Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, 2015

 

Autor: MUDr. Mgr. Július Hodosy, PhD., MPH

Ilustračné foto: www.pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Quark_2020
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Na svete existuje približne 30 tisíc rôznych druhov orchideí.
Zistite viac