Mladá osobnosť vedy: doc. Tomáš Plecenik z Univerzity Komenského v Bratislave

12. máj. 2016 • Prírodné vedy

Mladá osobnosť vedy: doc. Tomáš Plecenik z Univerzity Komenského v Bratislave

Doc. RNDr. Tomáš Plecenik, PhD. (1981, Bratislava) – vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Vysokoškolské vzdelanie v odbore Fyzika tuhých látok dosiahol na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (2005), kde získal titul RNDr. (2007) a PhD. (2009). V roku 2015 habilitoval na docenta v odbore Fyzika.  

Absolvoval dva študijné pobyty so zameraním na vedecko-výskumnú činnosť v odbore Fyzika kondenzovaných látok, a to na Institute for Physical High Technology, Jena v Nemecku (08 – 09/2004) a v Laboratory for Laser Energetics, University of Rochester, Rochester v USA (08 – 11/2006).

Od júla 2009 pracuje na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ako vedecký pracovník v oblasti fyziky tuhých látok (rastrovacia sondová mikroskopia, transportné merania, charakterizácia mikro- a nanoštruktúr, charakterizácia supravodivých materiálov a štruktúr, vývoj polovodičových senzorov plynov, vedenie študentov (Bc., Mgr., PhD.).

V rámci pedagogickej činnosti sa venuje najmä vedeniu záverečných prác študentov, ktorí sú už od začiatku štúdia zapájaní do prebiehajúcich výskumných projektov. Priebeh jeho doterajšej pedagogickej činnosti: Analytické a meracie metódy vo fyzike (2014), Meracie metódy vo fyzike tuhých látok (2011 – 2015), Princípy počítačov – hardvér  (2011 – 2015), Praktikum II, Elektrina a magnetizmus (2009 – 2010), Vedenie 4 bakalárskych, 5 diplomových a 4 dizertačných prác (2007– 2015). Má rozsiahlu publikačnú činnosť.

 

Doc. RNDr. Tomášovi Plecenikovi, PhD., bolo dňa 10. mája 2016 v Primaciálnom paláci v Bratislave udelené ocenenie Mladá osobnosť vedy 2015. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

M. B.: V rámci prestížnej súťaže Vedec roka SR 2015 Vám bolo udelené ocenenie Mladá osobnosť vedy . Čo pre Vás toto ocenenie znamená?

T. PLECENIK: „Ocenenie si veľmi vážim a pre mňa osobne predstavuje výraznú motiváciu do budúcna. Musím však povedať, že ho považujem za ocenenie nielen mojej práce, ale aj práce mojich kolegov, s ktorými v podstate na všetkých výskumných aktivitách spolupracujeme ako tím a bez ktorých by ani výsledky, na základe ktorých mi bolo udelené toto ocenenie, nikdy nevznikli.“

Doc. RNDr. Tomáš Plecenik, PhD. pri preberaní ocenenia od predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka

M. B.: Ocenenie ste získali za vynikajúcu vedeckovýskumnú a publikačnú činnosť vo fyzike tuhých látok súvisiacu s využitím nanotechnológií v senzorike, biomateriáloch a supravodivých materiáloch. Mohli by ste nám v krátkosti priblížiť svoju vedeckovýskumnú činnosť?

T. PLECENIK: „V oblasti senzoriky sme sa s kolegami zamerali najmä na výskum a vývoj nových typov polovodičových senzorov plynov, ktoré sú založené na zmene elektrického odporu plynocitlivej oxidovej vrstvy pôsobením oxidačných a redukčných plynov v okolitej atmosfére. Zmenou priestorovej konfigurácie meracích elektród a plynocitlivej oxidovej vrstvy a s využitím nanotechnológií, to znamená zmenšením rozmerov niektorých prvkov na úroveň desiatok až stoviek nanometrov, sa nám podarilo výrazne zlepšiť parametre týchto senzorov.

Biomateriálmi (biokompatibilnými materiálmi) sme sa dlhodobejšie zaoberali v rámci projektu 7. rámcového programu „BioElectricSurface“. Vyvinuli sme metódu na modifikáciu povrchového potenciálu hydroxyapatitu (tento tvorí podstatnú časť kostí) na mikrometrovej až nanometrovej úrovni pomocou fokusovaného elektrónového zväzku. Takto vytvorené nábojové mikro- a nano-domény sme následne analyzovali rastrovacou sondovou mikroskopiou a v spolupráci s kolegami z Írska sme skúmali, ako tieto oblasti ovplyvňujú adsorpciu proteínov. Tieto výsledky by mohli pomôcť zamedziť infekciám a urýchliť hojenie pri operáciách, kde sa pacientom vkladajú do tela rôzne implantáty, napr. umelé kĺby.

Výskum v oblasti supravodivých materiálov sme realizovali v rámci projektu 7. rámcového programu „IRON-SEA“, kde sme analyzovali povrchové vlastnosti novoobjavených supravodičov na báze železa. Ukázali sme, že tieto materiály v bežnej atmosfére veľmi rýchlo degradujú, čo spôsobuje výrazné potlačenie supravodivosti na ich povrchu, navyše sú ich povrchové vlastnosti na nanometrovej úrovni výrazne nehomogénne. Tým sa zrejme dajú vysvetliť veľmi rôznorodé supravodivé vlastnosti namerané na týchto materiáloch rôznymi skupinami vo svete.“

M. B.: V roku 2015 ste dosiahli vynikajúce výsledky v oblasti senzoriky. Spolu s kolektívom z Laboratória pokročilých technológií ste navrhli a zrealizovali nový typ senzora vodíka. O čo konkrétne išlo? Môžete to vysvetliť populárnou formou?

T. PLECENIK: „Ako už bolo spomenuté, podarilo sa nám vyvinúť nový typ polovodičového senzora, kde sme zmenou celkovej konfigurácie a zmenšením rozmerov niektorých jeho častí na desiatky až stovky nanometrov dosiahli výrazné zlepšenie jeho parametrov. Zamerali sme sa na detekciu vodíka, kde nami vyvinutý senzor dosahuje v porovnaní s bežne dostupnými senzormi väčšiu citlivosť a rýchlejšiu odozvu. Navyše je schopný pracovať pri izbovej teplote, pričom bežné senzory rovnakého typu musia byť vyhrievané na pracovnú teplotu približne 200 – 400 °C. S odstránením potreby výhrevu súvisí aj výrazne nižšia spotreba elektrickej energie, čo je dôležité najmä pri prenosných prístrojoch napájaných batériami. Za uvedené zlepšenie detekčných vlastností vďačíme viacerým javom, ktoré sú pri väčších rozmeroch zanedbateľné, no pri zmenšení senzorických prvkov na nanometrovú úroveň už hrajú významnú rolu.“

M. B.: Doteraz ste sa aktívne zapájali do riešenia 11 projektov. Dočkali sa už niektoré z nich aplikácie v praxi?

T. PLECENIK: „Väčšina projektov, na ktorých sme doteraz pracovali, bola zameraná skôr na základný ako aplikovaný výskum. Spomínaný nový typ polovodičového senzora plynov, na ktorý už máme udelený úžitkový vzor, je preto našim prvým výsledkom, ktorý smeruje priamo k praktickým aplikáciám a komerčnému využitiu. V súčasnosti ešte pracujeme na zjednodušení technológie výroby týchto senzorov s cieľom výrazne znížiť ich výrobné náklady a tým zvýšiť ich komerčný potenciál, no už teraz sa nám ozývajú prví záujemcovia o spoluprácu v tejto oblasti.“

Príhovor doc. RNDr. Tomáša Plecenika, PhD. po prebratí ocenenia

M. B.: Akému projektu by ste sa najradšej venovali, ak by ste neboli ničím obmedzovaný?

T. PLECENIK: „Projekty, na ktorých aktuálne pracujeme, sú pre mňa osobne veľmi zaujímavé a každý deň nedočkavo čakám, čo nám ukážu ďalšie merania. Navyše už máme v týchto oblastiach veľké množstvo skúseností, ktoré by bola škoda nevyužiť. Zrejme by som sa preto aj v prípade, že by som nebol ničím obmedzovaný, naďalej venoval projektom, ktoré už máme rozbehnuté.“

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. V mene redakcie blahoželáme k oceneniu.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

 

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Meteoroidy sú väčšie alebo menšie prachové zrná uvoľnené najčastejšie z kometárnych jadier.
Zistite viac