Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Menej komplikácií, lepší estetický efekt

Monika Tináková

Júlia Bartková

Rakovina prsníka je najčastejšou formou tejto zákernej choroby u žien. Postihuje ich najčastejšie po päťdesiatke. Na Slovensku lekári diagnostikujú približne 2 500 nových prípadov ročne. Ochoreniu sa vo svojom štúdiu venuje aj Júlia Bartková, ktorú začala oblasť plastickej chirurgie a výskumu v tejto oblasti zaujímať, keď bola na 5-týždňovej stáži na Klinike plastickej chirurgie a popálenín vo Švédsku. „Tam sa vo mne prebudil hlbší záujem o túto oblasť medicíny. Jednou z vecí, ktorú som sa tam naučila je, že bez výskumu a vedy sa nedá robiť naozaj dobrá medicína,“ prezradila Júlia.

Šikovná mladá medička uspela na konferencii Študentskej vedeckej odbornej činnosti ŠVOČ so svojou prácou „Nová metóda abdominálneho posunu kombinovanej rekonštrukcie prsníka“. V klinickej sekcií konferencie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského bola najlepšia, a tak sme sa bližšie pozreli na jej výskum.

M. HUCÁKOVÁ: Na akú skupinu pacientov ste zamerali svoju prácu? Akým ochorením tieto pacientky trpia? 

J. BARTKOVÁ: Zamerali sme sa na pacientky, ktoré v minulosti trpeli na onkologické ochorenie. Presnejšie tie, u ktorých bol diagnostikovaný zhubný nádor prsníka. Vybrali sme pacientky, ktoré boli po chirurgickom odstránení celej mliečnej žľazy. Následne podstúpili kombinovanú rekonštrukciu prsníka. Sledovali sme dve skupiny pacientok. Prvú, u ktorých bol použitý umelý materiál (expander/implantát) a kožný štep od darcu. Druhú skupinu, u ktorých okrem týchto dvoch úkonov, bol aj brušný posun našou novou pozmenenou METódou. Štúdia prebehla na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

M. H.: V čom spočívajú tieto Vaše nové postupy? Aké techniky ste pozorovali?

J. BARTKOVÁ: Venovali sme sa porovnávaniu týchto dvoch skupín pacientok. Pri našej pozmenenej rekonštrukčnej technike sme kožný kryt pre rekonštruovaný prsník získali z priľahlej brušnej oblasti pod chýbajúcim prsníkom. Bolo popísaných niekoľko metód, ako posunúť kožu z brucha na hrudník. My sme fixáciu kože z brušnej časti realizovali pomocou dlhodobo vstrebateľného materiálu, zavedeného do oblasti podkožia, pomocou na mieru vytvorených ihiel v rozsahu línie budúceho nového prsníka, upevneného na hrudník. V tejto štúdii sme analyzovali možnosť počiatočného naplnenia vkladaného umelého materiálu, rýchlosť rozpínavého procesu materiálu a taktiež pooperačné komplikácie a výsledný estetický efekt. Spomínané rekonštrukcie boli vykonané jedným operatérom, a to MUDr. Martinom Boháčom, Ph.D, MHA, FEBOPRAS, ktorý bol zároveň mojím školiteľom pre túto štúdiu.

Júlia Bartková

M. H.: Je Vaša nová metóda lepšia? Čo priniesla v praxi?

J. BARTKOVÁ: Hodnotíme celkovo lepšie a rýchlejšie pooperačné uzdravovanie a menší počet pooperačných komplikácií rekonštruovaného miesta. Taktiež naša metóda má výrazný estetický efekt. Presnejšie sme vyformovali esteticky dôležitú spodnú časť nového prsníka, čo je prvok patriaci k základným estetickým atribútom nového prsníka.

M. H.: V čom je lepšia Vami pozorovaná metóda v porovnaní s tými, ktoré sa dnes používajú v praxi?

J. BARTKOVÁ: Ako veľmi dôležitý objektívny výsledok našej metódy bolo, že možnosť počiatočného naplnenia vkladaného umelého materiálu bol oproti klasickej metóde väčší o 44 percent. Táto metóda má výraznejší estetický a funkčný efekt oproti ,,klasickej metóde“.

M. H.: Popri tejto ušľachtilej činnosti, ktorá je zároveň poslaním, treba určite niekedy aj vypnúť a venovať sa sebe. Je to v tejto hektickej dobe vôbec možné?

J. BARTKOVÁ: Voľný čas, ktorý mi popri študovaní medicíny ostáva, vypĺňam prácou na centrálnom príjme v bratislavskej nemocnici, či mimoškolskými aktivitami v rámci Bratislavského spolku medikov. Takisto som sa začala venovať dobrovoľníckej činnosti v neziskovej organizácii v ošetrovni pre ľudí bez domova. Tieto činnosti ma popri práci na viacerých výskumných projektoch a získavaniu skúseností na operačných sálach napĺňajú najviac. Okrem spomínaného Švédska som stážovala i v Holandsku, Španielsku a Taliansku. Zo stáží v zahraničí sa stále vraciam obohatená a plná nových poznatkov a skúsenosti a tiež motivovaná do aktivity na výskumných projektoch. Vnímam to ako cestu, ako sa stať kvalitnou odborníčkou, ktorou by som raz chcela byť.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: archív Júlie Bartkovej

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky