Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Malá televízia, no s dôležitým obsahom

Monika Tináková

práca za kamerou

Súťaž mladých talentovaných ľudí zo sveta IT priniesla tento rok aj zaujímavé mediálne projekty. Medzi ne nepochybne patrí projekt študentskej televízie, ktorý si postupom času získal množstvo divákov. Viac sme sa dozvedeli od autorov projektu Bibiány Mikluščákovej a Richarda Duľu, ktorý sa v súťaži Junior Internet objavili na víťazných priečkach. Bibiánu sme oslovili na rozhovor.

M. HUCÁKOVÁ: Kristína, vďaka Tebe a Rišovi vysiela školská televízia Konekt. Ako sa Vám chod televízie darí napĺňať?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: My sme sa do súťaže prihlásili s, momentálne našou, školskou televíziou Konekt. Dôvod, prečo píšem „momentálne“, je taký, že každé 4 roky si preberajú „štafetu“ televízie iní študenti. Na tieto 4 roky to vyšlo na mňa a na Riša. Televízia nesie názov podľa anglického slovíčka connect, čo v preklade znamená spojiť, pripojiť. A toto je aj posolstvom našej televízie. Ide nám o prepájanie informácií zo života školy alebo jej okolia s ostatnými ľuďmi, či už to budú budúci žiaci našej školy alebo rodičia. Televízia je dostupná na kanále YouTube, kde sa nachádzajú všetky reportáže.

M. H.: Ako funguje televízia? Aká je jej štruktúra a kto vytvára jej obsah?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Nemôžem povedať, že naša televízia by nebola na celkom slušnej úrovni profesionality, stále sa, žiaľ, ale nemôžeme porovnávať s veľkými, komerčnými televíziami. Televízia funguje na dvoch etapách produkcie a ďalších 4 etapách postprodukcie. Do produkcie patrí príprava reportáže, kde už ja dopredu rozmýšľam aké otázky budem klásť respondentom a naopak Rišo si pripravuje techniku, s ktorou bude pracovať. Ďalej to je samozrejme práca v teréne, kde sa nám stane, že nie vždy nám vyjde všetko tak, ako si naplánujeme. Či už to je chybou techniky, nedostatočnou pripravenosťou v prvej etape alebo nedostatkom respondentov. Ale ak ide všetko podľa plánov a my nemusíme improvizovať, tak Rišo natáča zábery, aké by sa hodili k téme, ktorá sa bude v reportáži rozoberať a ja kladiem pripravené otázky.

M. H.: Ako potom tento materiál spracúvate?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Postprodukcia zahŕňa tvorbu reportáže v strihovom programe v počítači. V prvej etape sa vytvára a nahráva sprievodný komentár. Ďalej sú k nemu zostrihaní respondenti tak, aby rozprávali a pasovali k téme. Tretiu fázu tvorí tzv. dokladanie obrázkov. Tu sa prekrýva čítaný text komentára s natočenými zábermi z kamery tak, aby to, čo je v komentári, bolo vidieť aj obrazne. V tejto fáze sa ešte používajú zábery z virtuálneho štúdia, čo tvorí zelené plátno na stene a v počítači sa nám zobrazí ako televízne štúdio. Posledná fáza je fázou, kedy sa len reportáž uloží do určitého formátu a konečné video sa zverejní na YouTube kanáli našej televízie.

natáčanie rozhovoru

M. H.: Čo všetko sa do vysielania dostane?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Nahrávame tam reportáže len z väčších akcií, ktoré sa konali v škole. Myslím si, že takto je to dobre, predsa len ten divák, ktorý pozerá, vie o živote v našej škole a o akciách a iných udalostiach, ktoré sa v nej dejú.

M. H.: Prihlásili ste sa s týmto projektom do celonárodnej súťaže. Verili ste projektu od začiatku natoľko, že by sa v Junior Internet mohol umiestniť?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Úprimne? Nevedeli sme, čo si máme myslieť. Báli sme sa nejako tešiť, no zároveň sme sa nechceli ani podceňovať. Keď ale už všetci odprezentovali svoje projekty a začali sa udeľovať ceny a prišiel rad na našu kategóriu, zrazu zaznel názov nášho projektu a vyriekli sa naše mená. Nevedeli sme čo robiť od radosti. Tľapli sme si päť a tešili sa, že nám vyšla takáto súťaž.

M. H.: Aký je praktický prínos Vášho nápadu? V čom sa líši možno od ostatných?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Naša televízia je jedinečná hlavne v tom, že je naša, že patrí škole a žiakom, ktorí do nej chodia. Slúži hlavne na sprostredkovanie informácií pre žiakov. Máme aj pozitívne reakcie. Sú ľudia, ktorí nám povedali, že sa im naše reportáže páčia. To, ako sa k tomu celému postavíme, ako to robíme, pretože sme začali využívať nové veci vo videách. Keďže sme obaja praxovali v TV Levoča, tak aj odtiaľ sme samozrejme využili u nich nazbierané skúsenosti.

M. H.: Váš čas na škole je ale ohraničený. Bude televízia vysielať ja naďalej?

B. MIKLUŠČÁKOVÁ: Keďže od septembra budeme už štvrtáci, tak je to aj náš posledný rok v školskej televízii. Pokúsime sa zaučiť mladších spolužiakov, ktorí budú, dúfame, pokračovať v tom, čo robíme. Ale keďže sme obaja praxovali v TV Levoča a práca v televízii sa nám veľmi páčila, tak by sme sa možno v budúcnosti pozerali za prácou vo väčšej TV, či už ako kameramani, strihači alebo aj redaktori. Baví nás práca pred kamerou aj za kamerou a nevylučujeme ani štúdium na vysokej škole v tomto odbore.

M. H.: Držíme palce pri plnení týchto snov a želáme všetko len to najlepšie do budúcna.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Fotografie poskytla: Bibiána Mikluščáková

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky