Majú klimatické zmeny vplyv na výskyt a rozšírenie kliešťov na Slovensku?

22. jún. 2017 • Biologické vedy

Majú klimatické zmeny vplyv na výskyt a rozšírenie kliešťov na Slovensku?

V posledných dvoch – troch desaťročiach nepochybne dochádza k významným globálnym zmenám, či už z hľadiska postupných dlhodobých zmien v klíme, z hľadiska spoločenských, socioekonomických zmien, alebo zmien vo faune a flóre jednotlivých regiónov.

Sú evidentné dôkazy o šírení mnohých druhov rastlín a živočíchov do nových oblastí, nielen na úrovni regiónov, ale aj z pohľadu ich rozširovania sa do nových krajín, či dokonca na iné kontinenty. Pri mnohých šíreniach nepôvodných druhov (i parazitických, ako aj patogénov do nových regiónov) zohráva významnú úlohu intenzívny presun tovarov, narastajúci turizmus, veľké presuny obyvateľstva v súvislosti s konfliktami v niektorých oblastiach, ako aj výrazná migrácia ľudí.

Pred niekoľkými desaťročiami procesy synantropizácie (t. j. proces straty plachosti a adaptácie na ľudské sídla) niektorých druhov živočíchov – môžeme spomenúť napr. niektoré druhy drozdov, hrdličku záhradnú a iné – prebiehali dlhé roky postupne v jednotlivých regiónoch Európy. Teraz sme svedkami javu, pri ktorom sa v posledných rokoch veľmi dynamicky mení fauna našich miest, kde sú napríklad bežnou zložkou ďalšie druhy drozdov a holubov, ďalej sojky, straky, kuny, líšky, diviaky a iné.

Informácie o kliešťoch v médiách

V posledných rokoch registrujeme fakt, že problematike spojenej s informáciami o kliešťoch je v médiách venovaná mimoriadna pozornosť. Sme zároveň svedkami prezentovania informácií v masovokomunikačných prostriedkoch o zmenách v rozšírení, ekológií a fenológii (správaní sa) kliešťov, pričom tieto zmeny, odchýlky od dlhodobejších trendov, sú dávané do súvislosti, že je to dôsledok globálnych klimatických zmien.

Jednou z takýchto často prezentovaných informácií je konštatovanie, že kliešte (v niektorých médiách je konkretizované na najbežnejší druh Ixodes ricinus) v minulosti v horách neboli, prípadne že sa len ojedinele vyskytovali vyššie ako 600 – 800 m n. m. A že výskyt kliešťov v našich horách nad 1000 m n. m. je záležitosťou iba posledných rokov.

Čo je pravdy na tomto tvrdení?

Podobne, ako aj pri ďalších informáciách často spomínaných v médiách, problémom je fakt, že množstvo starších publikovaných výsledkov o ekológii a rozšírení kliešťov v Československu „zapadlo prachom“. Nielen pre laickú verejnosť, čo je pochopiteľné, ale pre väčšinu odbornej verejnosti sú hlavným zdrojom informácií údaje dostupné v internetových databázach.

Kliesť I.ricinus. Foto: Michal Stanko

Obr. 1 Samička Ixodes ricinus v Ťahanovskom lese

Množstvo starších článkov publikovaných v rokoch 1950 – 1970 tam pochopiteľne chýba. Či už Rosický (1953, v časopise Zoologické a entomologické listy), alebo Mačička (1955, v tom istom časopise) píšu o prítomnosti nedospelých štádií kliešťov obyčajných (I. ricinus) na drobných hlodavcoch v Jeseníkoch (1100 – 1300 m n. m.), prípadne vo Vysokých Tatrách (1450 – 1600 m n. m.). Dospelé kliešte I. ricinus zo srnčej a jelenej zveri uvádza Dyk (1957, publikované v Zborníku Vysoké školy zemědělské v Brne) z viacerých oblastí Šumavy, Krušných hôr, Magury, Beskýd a i., ulovených v nadmorských výškach 600 – 1100 m n. m. Aj v iných horstvách v minulom storočí boli publikované údaje o výskyte kliešťov.

Z Álp v Slovinsku (Kamnišské Alpy) publikoval Rosický s kolektívom (1961, Československá parazitológie) výskyt nedospelých kliešťov (lariev a nýmf) I. ricinus až do výšky 1830 m n. m. Z rakúskych Álp uvádza Mahnert (1971, časopis Mitt. Der Schweizer. Entomol. Gesellschaft) ojedinelý výskyt lariev kliešťa I. ricinus až do výšky 2500 m n. m.

V Tatrách robili výskumy aj ďalší autori, či už išlo o parazitologické výskumy (napr. Lichard, Kocianová, Dudich a i.), prípadne robili prieskumy prírodných ohnísk ochorení v tomto horstve (napr. Bardoš a kol., Řeháček a kol. a i.). Autori konštatujú, že pri výskumoch v Tatrách nepotvrdili kliešte I. ricinus vo vyšších nadmorských výškach (ale druh Ixodes trianguliceps), prípadne píšu, že počty kliešťov I. ricinus na drobných cicavcoch vo Vysokých a Západných Tatrách neboli vysoké.

V diskusiách uvádzajú informácie, že odlišná situácia je v Alpách, kde je dovolená pastva dobytka, ten je na pastve vo vysokých polohách od jari do jesene a poskytuje bohatý zdroj krvi pre kliešte I. ricinus v týchto nadmorských výškach, často okolo 2000 m n. m. V Tatranskom národnom parku najvýznamnejším zdrojom krvi pre dospelé kliešte I. ricinus sú divožijúce kopytníky (srnčia, jelenia a diviačia zver) a mnohé druhy šeliem.

Ďalšie informácie v médiách

Ďalšou prezentovanou správou v médiách je informácia, že v dôsledku klimatických zmien dochádza k zmene sezónnej dynamiky nýmf a dospelých kliešťov I. ricinus. Konkrétne, že v minulosti bola klasická dvojvrcholová krivka maximálnych hodnôt v jarných mesiacoch a druhým menším vrcholom v jeseni. Podľa týchto tvrdení sa v dôsledku zmien v rozdelení zrážok počas vegetačného obdobia mení dynamika výskytu kliešťov na jednovrcholovú, s maximom početností kliešťov I. ricinus v letnom období.

Aká je realita?

V minulom storočí sa viacerí špecialisti zaoberali problematikou ekológie a sezónnej dynamiky kliešťov I. ricinus v Československu. (Môžem spomenúť Rosického, Černého, Daniela, Noseka, Chmelu a ďalších.) Najkomplexnejšou prácou (z hľadiska synchrónneho monitorovania počtu lokalít v 7 krajoch Čiech a Moravy) bola pravdepodobne štúdia Černého s kolektívom (1965, publikovaná v časopise Československá parazitológie). Autori počas troch rokoch monitorovania sledovali v mesačných intervaloch 114 lokalít (lokality ležali v nadmorských výškach 200 – 800 m n. m.). Konštatujú, že približne na 65 % lokalít zaznamenali dvojvrcholovú krivku dynamiky kliešťov I. ricinus, kým v 35 % bola potvrdená jednovrcholová dynamika. Vyšší jesenný vrchol bol potvrdený v 84 % prípadov, vo zvyšných 16 % bol vyšší v jesennom období.

Významné je ďalej konštatovanie, že na niektorých monitorovaných plochách bola dvojvrcholová sezónna dynamika po tri monitorované roky, na iných bola v niektorom roku jednovrcholová, v ďalších dvoch rokoch dvojvrcholová. Alebo naopak. Autori sumarizujú, že limitujúcim faktorom, ktorý v danej lokalite ovplyvňoval dynamiku aktívnych kliešťov, boli zrážky ovplyvňujúce relatívnu vlhkosť vzduchu. Iné faktory (napr. teplota vzduchu) boli menej významné.

Kliešte D.reticulatus

Obr. 2 Dve samičky Dermacentor reticulatus (pijaka lužného) z okolia Hrhova v Slovenskom krase

 

Aká je situácia v súčasnosti – príklady

Na niekoľkých lokalitách v košickej aglomerácií (napr. okolie Ťahanoviec, krematória v Košiciach), v Slovenskom krase (okolie Hrhova) uskutočňujeme dlhodobý monitoring (2012 – 2016), súčasne na lokalitách meriame priebeh teploty a relatívnu vlhkosť vzduchu. Monitoring prebieha 5 až 6 rokov.

Na lokalite v Hrhove konštatujeme každoročne jednovrcholovú krivku maximálnych hodnôt kliešťov. Vrcholy maximálnych hodnôt početností sa v jednotlivých rokoch líšia (od apríla do júna), významne je to ovplyvňované množstvom zrážok na jar.

Na lokalitách košickej aglomerácie sme vo viacerých rokoch registrovali dvojvrcholovú krivku (typická napr. v roku 2015), kým v iných rokoch (napr. 2011, 2016) bola dynamika jednovrcholová. V iných rokoch bol jesenný vrchol málo výrazný. Súviselo to s priebehom (resp. s absenciou) zrážok v mesiacoch júl – september.

Teda ako v minulosti, tak i v súčasnosti môže byť sezónna dynamika kliešťov I. ricinus na konkrétnych lokalitách buď dvojvrcholová, resp. jednovrcholová. Významným faktorom je rozloženie zrážok podľa vegetačného obdobia. Príčiny nemôžu byť spájané s klimatickými zmenami.

Čo dodať na záver?

Je evidentné, že nastávajú zmeny v šírení mnohých druhov živočíchov, napríklad i niektorých druhov kliešťov v Európe, napr. pijaka lužného (Dermacentor reticulatus). Z hľadiska vedeckého a odborného treba zároveň povedať, že tvrdenia, že kliešte (najmä najbežnejší druh Ixodes ricinus) v našich horách (napr. v Tatrách) predtým neboli a objavujú sa v nadmorských výškach nad 1000 m n.m. iba v posledných desaťročiach, je zavádzaním verejnosti a ignoráciou publikovaných prác v minulom storočí. Podobne i ďalší mýtus o zmenách v sezónnej dynamike kliešťov I. ricinus pri porovnávaní starších prác o ekológii kliešťov neobstoja. Výskyt kliešťov v horách a charakter sezónnej dynamiky kliešťov I. ricinus nie je možné spájať s globálnymi klimatickými zmenami.

Autor: doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., Parazitologický ústav SAV v Košiciach

 

Michal Stanko sa narodil 3. februára 1957 v Uliči, okres Humenné. V rokoch 1976 – 1981 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Systematická a ekologická zoológia. V roku 1981 mu bol udelený titul RNDr. v odbore Biológia. Od roku 1986 pracuje na pracoviskách SAV, v poslednom období v Ústave zoológie a Parazitologickom ústave SAV v Košiciach. Jeho vedecká aktivita je zacielená najmä na ekológiu drobných cicavcov a ich ektoparazitov (kliešte, roztoče, blchy). V roku 1993 získal titul kandidáta biologických vied (CSc.) v odbore 15-06-09 – Zoológia obhájením práce “Ekológia vybraných druhov drobných cicavcov v agroekosystémoch Východoslovenskej nížiny“. V roku 2008 obhájil prácu „Biológia, ekológia a zdravotnícky význam druhu Apodemus agrarius Pall. (Muridae, Rodentia) na Slovensku“ a získal titul doktora biologických vied (DrSc.).

V roku 2014 vo vydavateľstve Equilibria Košice publikoval monografiu „Ryšavka tmavopása (Apodemus agrarius, Rodentia) na Slovensku". Je spoluautorom skrípt a piatich kapitol v monografiách. Publikoval vyše 200 vedeckých a odborných prác, z toho takmer 90 v časopisoch registrovaných vo Web of Science (WOS) s významným citačným ohlasom (vyše 840 citácií vo WOS časopisoch, HI 19).

Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., vystúpil s prednáškou o vplyve klimatických zmien na výskyt a rozšírenie kliešťov v poslednom desaťročí na Slovensku na medzinárodnej vedeckej konferencii, ktorá sa konala začiatkom mája 2017 v Košiciach. Konferenciu pod názvom Vplyv globálnych zmien na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat spoločne pripravili Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach a Nord Universita v Bodø. (V tejto súvislosti sme požiadali doc. Stanka o článok na uvedenú tému.)

 

Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu doc. RNDr. Michala Stanka, DrSc.

Súvisiace:

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
TVT2020 prihlasovanie
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
Quark_9/2020
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Najtenšia koža na tele je na očných viečkach a má 0,1 mm.
Zistite viac