Ľudské srdce a vysoký krvný tlak

26. okt. 2017 • Lekárske vedy

Ľudské srdce a vysoký krvný tlak

Uplynulý víkend patril na Rádiu Slovensko opäť aj vede. V sobotu večer sa mohli poslucháči dozvedieť viac o najdôležitejšom svale nášho tela – o srdci. Hosťom relácie Veda SK bola v sobotu o 22.20 doc. RNDr. Oľga Pecháňová DrSc., riaditeľka Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV. Spolu s kardiológom a vedeckým pracovníkom doc. MUDr. Jánom Lietavom, CSc. diskutovali nielen o dôležitosti srdca ako o motore ľudského tela, ale aj o rizikových faktoroch, ktoré ovplyvňujú činnosť tohto svalu.

„Keď sa povie ľudské srdce, mnohí si ho predstavia ako symbol lásky, šťastia, ale ľudské srdce je v podstate sval. Keď sa namáhate, beháte, športujete, tak ako namáhate svoje svaly, určite sa pri tom veľmi unavíte. Srdce je sval, ktorý pracuje 24 hodín denne, bez prestávky. A v podstate za jeden deň sa stihne stiahnuť až stotisíckrát,“ povedala docentka Oľga Pecháňová.

Ľudské srdce váži 300 gramov a má unikátnu štrukturálnu organizáciu.

„Táto štruktúra sa zakladá na dvoch zvitkoch svaloviny, ktorá je stočená do seba. Je zásobovaná tzv. koroniárnymi artériami, ktoré dodávajú krv – je to komplexný systém, ktorý nefunguje len ako pumpa, ale ide aj o hormonálny systém. Keby som pred 30 rokmi na skúške povedal, že srdce je endokrinný orgán, tak pravdepodobne tú skúšku neurobím. V súčasnej dobe študenti neurobia skúšku keď nevedia, že srdce je endokrinný orgán a hormóny nás informujú o stave srdca, o stave organizmu. Srdce je schopné reagovať v priebehu troch úderov prudkým zvýšením tlaku až o 30, 40 milimetrov a je schopné okamžite akcelerovať,“ povedal docent Ján Lietava.

Približne 26 000 pacientov u nás ročne zomiera na infarkt. Ich počet sa však každoročne aj vďaka práci odborníkov v tejto oblasti znižuje.

„O hypertenzii sa vedú obrovské kongresy, máme stovky a tisíce publikácií, článkov a kníh. Vieme, že na Slovensku postihuje približne 50 % dospelej populácie, ktorá sa dosť nezodpovedne lieči. Zatiaľ vieme kontrolovať približne 41 % tých, ktorí sú liečení a to je pomerne veľký úspech. V mnohých medicínsky vyspelých krajinách, ako je napríklad Veľká Británia, sú v kontrole ďaleko za nami. Máme však aj veľké rezervy. Hypertenzia má jednu tichú výhodu, hovorí sa jej tichý zabijak, pretože nebolí. Liekmi jej robíme problémy, pacient následne cíti, že mu tie lieky nerobia dobre. Hypertenzia sa môže stratiť, keď zmizne obezita, keď zmizne naša nechuť sa pohybovať, keď začneme pravidelne cvičiť, keď prestaneme soliť a začneme sa vyhýbať stresom, fajčeniu, nadmernému príjmu alkoholu,“ povedal docent Ján Lietava.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV sa zameriava na výskum mechanizmov, ktoré vedú k zvýšenému krvnému tlaku. Vedci z akadémie vied sledujú oxid dusnatý, ktorý produkuje najvnútornejšia výstielka ciev. Ak sa zvyšuje jeho produkcia, zvyšuje sa aj prietok a krvný tlak zostáva na normálnej úrovni.

„Najlepším bojom proti hypertenzii je prevencia, avšak tá nestačí. Je dôležité poznať mechanizmy. Keď ich poznáme, vieme produkovať látky a liečivá, ktoré potom môžu zabraňovať zvýšenému krvnému tlaku a viesť k jeho normalizácií,“ povedala docentka Pecháňová.

Biochemička prezradila, že vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a predstavu o svojej budúcnosti mala vždy jasnú.

„Aj keď ma najskôr lákala environmentalistika, nakoniec vyhrala biochémia a najmä túžba vedieť nové mechanizmy. Vždy som chcela ako prvá objaviť niečo, čo ešte nikto iný neobjavil. Fascinujúce je, že viem niečo a viem to iba ja sama, zatiaľ to nikto iný neobjavil a chcem sa s tým podeliť. Tento pocit ma priviedol na univerzitu a potom moja cesta pokračovala na Slovenskú akadémiu vied, kde sa tento výskum realizuje,“ dodala Oľga Pecháňová.

Docent Lietava chcel byť historikom. Nakoniec sa mu splnilo aj jeho prianie, aj túžba rodičov.

„Otec bol lekár, takže už od malička som mal nalinkované, že budem lekárom. Ja som sa tomu snažil aj vzpierať, ale nie veľmi úspešne, chcel som študovať históriu. Potom som počas štúdia medicíny študoval aj históriu. Ku kardiológii som sa dostal tak, že už od 3. ročníka som robil študentskú vedeckú silu u profesora Cagáňa, kde sme analyzovali niektoré anomálie na EKG, ktoré nám hovorili o poruche vodivého systému srdca. Pán profesor bol človek, ktorý dokázal vdýchnuť lásku k odboru, bol veľmi imperatívny a priateľský, ale na druhej strane veľmi náročný, takže tam u neho na oddelení som sa naučil celé noci nespať a veľa pracovať,“ dodal docent Lietava.

 

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Aktivácia imunitného systému sa ukazuje ako dôležitá stratégia útoku na nádorové bunky.
Zistite viac