Mnohí mladí ľudia stoja každý rok pred zásadným rozhodnutím, čo budú robiť po maturite.
Hľadanie cesty. Zdroj: iStock.com/Rudzhan Nagiev
Váhajú, či investovať roky do vysokoškolského štúdia, najmä ak vidia úspešných influencerov alebo počúvajú, že škola života im stačí. Často sa stretávame s názorom, že diplom je zbytočný, ak sa človek nakoniec živí niečím iným. Veda však ukazuje opak. Vysoká škola v 21. storočí nie je len továreň na tituly, ale komplexný trenažér dospelosti, ktorý mení spôsob, akým váš mozog funguje.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa vzdelania sa pozrime na to, prečo má zmysel podať si na vysokú školu prihlášku, a to nielen v súvislosti s budúcim platom, ale aj s tým, kým sa počas štúdia stanete. Na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách máme obrovskú výhodu. Táto investícia do seba samého je totiž dostupná bezplatne.
Tu je 5 vedecky podložených dôvodov, prečo má vysokoškolské štúdium zmysel aj v prípade, že raz nebudete pracovať v odbore, ktorý ste pôvodne vyštudovali.
1. Neuroplasticita a budovanie kognitívnej rezervy
Mnoho ľudí si myslí, že škola je len o učení sa na skúšky. Výskumy však ukazujú, že komplexné učenie má hlbší vplyv. Hoci štúdium nemusí radikálne meniť anatómiu mozgu v zmysle jeho veľkosti, ovplyvňuje jeho funkčnú plasticitu a efektivitu neurónových sietí. V praxi to znamená, že sa váš mozog naučí spracovávať informácie rýchlejšie a s menšou námahou – podobne ako keď aktualizujete softvér v telefóne, aby nesekal pri spustení viacerých aplikácií naraz. Táto efektivita sa vám zíde pri akejkoľvek intelektuálnej práci v reálnom živote, napríklad keď sa budete musieť rýchlo zorientovať v novom softvéri v prvej práci, keď budete plánovať komplexnú logistiku stavby vlastného domu alebo keď budete potrebovať pochopiť zložité podmienky v zmluve či hypotéke.
Investícia do mentálneho zdravia v starobe
Vzdelávanie zároveň buduje takzvanú kognitívnu rezervu. Predstavte si ju ako dlhodobé zložené investovanie pre vašu myseľ. Vkladáte do nej teraz, aby ste z nej čerpali o desiatky rokov neskôr. Ľudia s vyšším vzdelaním si budujú robustnejšie neurónové prepojenia, ktoré im v starobe slúžia ako ochrana. Štúdie potvrdzujú, že takto vybudovaná rezerva odďaľuje prejavy demencie či Alzheimerovej choroby. Aj keď mozog začne fyzicky starnúť alebo podliehať chorobe, vďaka rezervám získaným štúdiom dokáže fungovať normálne oveľa dlhšie než mozog človeka, ktorý túto mentálnu „posilňovňu“ neabsolvoval.
2. Sociálny inkubátor a bezpečné dospievanie
Obdobie medzi 18. a 29. rokom života je kľúčové pre formovanie identity a získavanie autonómie. Autonómia neznamená len to, že vám rodičia nekontrolujú Edupage, ale že sa stávate plne zodpovednými za svoje rozhodnutia, financie a smerovanie svojho života, pričom sa spoliehate primárne na seba. Vysoká škola funguje ako bezpečný priestor, kde si túto samostatnosť môžete trénovať bez toho, aby mala každá chyba nezvrátiteľné následky, ako to často býva v plnej dospelosti.
Študentský život navyše ponúka výhody, ktoré tento pocit „bezpečnostnej siete“ posilňujú. Práca popri štúdiu má formu brigády, kde vás vnímajú ako študenta – nemusíte sa viazať na trvalý pracovný pomer a máte jedinečnú možnosť striedať zamestnania a skúšať, v čom ste dobrí. Štát a inštitúcie ponúkajú výhody ako ISIC zľavy a vysoká škola otvára dvere k mobilitám a cestovaniu (napríklad Erasmus+), na ktoré by v bežnom pracovnom kolobehu už neostal čas.
Vysokoškolské prostredie ponúka vzácnu slobodu, priestor, kde nie ste na povinnosti sami a kde v diskusiách s rovesníkmi získavate podporu v štúdiu aj odvahu na vlastné ambície. Zdroj: iStock.com/erikreis
Pevný bod v neistote a spoločenský prínos
Dáta tiež ukazujú, že byť súčasťou vysokoškolskej komunity funguje ako ochranný štít pre vašu psychiku a osobný rast, a to aj v ťažkých časoch. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že vysoká škola fungovala ako psychosociálna kotva. Kým iní mladí ľudia strácali pôdu pod nohami, študenti mali vďaka škole (hoci len online) zachovanú štruktúru dňa, povinnosti a sociálny kontakt, čo zmierňovalo dosahy izolácie.
Štúdium zároveň rozvíja spoločenskú zodpovednosť a angažovanosť. Nejde o politiku, ale o schopnosť vnímať potreby svojho okolia. Prečo je to dobré pre vás? Pretože angažovaní ľudia sa necítia ako pasívne obete systému, ale ako tvorcovia svojho prostredia. Platí tu jednoduché pravidlo Aký život si urobíme, taký budeme mať. Ak sa človek zaujíma a zapája, priamo tým zvyšuje kvalitu svojho vlastného života.
3. Kritické myslenie a schopnosť učiť sa v dobe umelej inteligencie
V dobe informačného preťaženia strácajú encyklopedické vedomosti na hodnote, pretože sa všetko dá na počkanie dohľadať na internete. Čo však naberá na cene, je schopnosť orientovať sa v záplave informácií a v zložitých situáciách. Výskumy potvrdzujú, že vysokoškolské vzdelávanie, najmä to, ktoré využíva aktívne a kolaboratívne učenie, merateľne zvyšuje kvalitu myslenia. Nejde o pasívne sedenie na prednáške, ale o prácu na projektoch, diskusie v tímoch a riešenie problémov, kde musíte spolupracovať s inými.
Najlepšia škola nie je o tichu v knižnici, ale o dynamike tímu, v ktorom spoločne objavujete silu vlastných nápadov. Zdroj: iStock.com/jacoblund
Filtrovanie pravdy a pripravenosť na neznáme
Absolventi vysokých škôl sú lepšie vybavení na to, aby neprijímali informácie slepo, vďaka čomu sú odolnejší proti hoaxom a dezinformáciám, ktorých je v dnešnej dobe všade veľa. Rozvíjajú si schopnosť pracovať s dôkazmi a takzvanú otvorenosť voči nejednoznačnosti. V praktickom živote to znamená, že keď narazíte na problém, ktorý nemá jasné riešenie (napríklad v partnerskom vzťahu alebo pri zmene kariéry), neprepadnete panike, ale dokážete fungovať a efektívne hľadať riešenia aj v neistote. Získavate tak univerzálnu superschopnosť učiť sa nové veci, čo je v 21. storočí najlepšia poistka proti tomu, aby vás povedzme nahradila umelá inteligencia.
4. Húževnatosť a budovanie odolnosti
Úspech v živote nezávisí len od inteligencie, ale aj od schopnosti vytrvať. Psychologické štúdie naznačujú, že akademické prostredie podporuje rozvoj húževnatosti – schopnosti ísť za dlhodobým cieľom i napriek prekážkam a nepohodliu.
Práve tie časti štúdia, na ktoré všetci nadávajú – vytrvalé chodenie na prednášky, zvládanie termínov, boj s byrokraciou či nutnosť naštudovať si nudné podklady –, majú svoj skrytý význam. Učia štruktúre, systému, trpezlivosti, dochvíľnosti a schopnosti riadiť svoj čas. Tieto zručnosti z vás robia presne takého človeka, akého hľadajú zamestnávatelia. Teda niekoho, kto vie problémy riešiť vynaliezavo a poradí si aj so zložitým zadaním napríklad tak, že si ho rozloží na menšie kroky a ide jeden po druhom.
Prevencia preťaženia prostredníctvom rovnováhy v povinnostiach
Zvyknúť si na systém a trpezlivosť však nechceme len z pracovných dôvodov, ale pre vyššiu kvalitu osobného života. Tieto návyky nám umožňujú navigovať osobný, rodinný a pracovný život naraz bez vyhorenia. Pomáhajú nám ekonomicky hospodáriť a rozplánovať si deň tak, aby nám popri povinnostiach ostal čas aj na koníčky a na seba samých. Vďaka tomu nás každodenné prežívanie nepohltí a budeme mať čas reálne žiť. Výskumy ukazujú, že študenti, ktorí sa v škole poctivo angažujú, vykazujú vyššiu mieru húževnatosti. Diplom je potom signálom, že vedia veci doťahovať do konca, aj keď sú ťažké.
5. Adaptabilita, mäkké zručnosti a emocionálna inteligencia
Zamestnávatelia a trh práce čoraz viac zdôrazňujú, že odborné znalosti nestačia. To, čo robí človeka uplatniteľným a kvalitným, sú mäkké zručnosti a charakterové vlastnosti.
Štúdie potvrdzujú, že vysokoškolské štúdium podporuje rozvoj emocionálnej inteligencie (EQ) a schopnosti riadiť vlastné učenie (self-directed learning). Človek s vysokou emocionálnou inteligenciou lepšie zvláda stres, vie komunikovať s ťažkými povahami a dokáže efektívne pracovať v tíme. Absolventi vysokých škôl disponujú rozvinutejšími komunikačnými schopnosťami a vedia prepájať poznatky z rôznych oblastí. Práve tieto prenositeľné zručnosti vám umožnia adaptovať sa na zmeny na trhu práce, aj keď váš pôvodný študijný odbor o desať rokov zanikne, úplne sa transformuje alebo keď sa rozhodnete zmeniť typ práce.
Kvalita každej spolupráce stojí na vašej schopnosti budovať dôveru a kultivovane komunikovať i v momentoch, keď sa vaše pohľady na vec zásadne rozchádzajú. Zdroj: iStock.com/Drazen Zigic
Investícia do vlastného operačného systému
Vysoká škola nie je o získaní papiera pre zamestnávateľa. Je to investícia do vášho operačného systému – do vašej schopnosti myslieť, cítiť, rozumieť svetu a vydržať v ťažkých časoch. Vzdelanie je komoditou, ktorú vám nevezme inflácia, kríza ani zmena režimu. Buduje vašu kognitívnu rezervu pre starobu, formuje vašu identitu v mladosti a dáva vám nástroje na zvládanie komplexného sveta. Preto ak máte možnosť, využite ju. Podajte si prihlášku na vysokú školu. Nielen pre titul pred menom, ale pre človeka, ktorým sa stanete.
Zdroje: Neurology, Cell Press, Teaching in Higher Education, European Journal of Education Research, Development and Policy, BERJ
(KAM)
