Prírodné katastrofy, ozbrojené konflikty či pandémie majú negatívny dosah aj na psychické zdravie, upozorňuje Svetový deň duševného zdravia.
Témou Svetového dňa duševného zdravia 2025 je duševné zdravie v humanitárnych núdzových situáciách. Na obrázku dievčatko v Gaze. Credit: © WHO Gaza, August 2025
Je to už 34 rokov, čo si každý rok 10. októbra pripomíname Svetový deň duševného zdravia. Do života ho uviedla v roku 1991 Svetová federácia za duševné zdravie (WFMH) s cieľom upriamiť pozornosť na tému duševného zdravia, zvýšiť povedomie o duševných chorobách a zbaviť ich stigmatizácie.
V prípade duševných ochorení má situácia celosvetovo stúpajúcu tendenciu. Prispievajú k tomu prírodné katastrofy, ozbrojené konflikty, pandémie a humanitárne krízy v rôznych častiach sveta. Aj preto je mottom tohtoročnej témy Duševné zdravie v humanitárnych núdzových situáciách.
Duševné zdravie v humanitárnych núdzových situáciách
Utečenecké a humanitárne krízy v dôsledku vojen alebo prírodných katastrof predstavujú obrovský nápor na psychiku ľudí. Znamenajú stratu domova a komunity, ktoré sú zdrojom bezpečia. Vyvolávajú pocity strachu a úzkosti pretrvávajúce ešte dlho po tom, ako stav ohrozenia pominie. Jeden z piatich ľudí (22 percent), ktorí zažili vojnu alebo konflikt v priebehu predchádzajúcich 10 rokov, trpí depresiou, úzkosťou, posttraumatickou stresovou poruchou, bipolárnou poruchou alebo schizofréniou.
Vysídlenci v pásme Gazy, január 2025. Zdroj: Wikimedia Commons. Credit: UNRWA: United Nations Relief and Works Agency for Palestine Refugees in the Near East/Hussein Jaber
Migranti a utečenci, ktorí sú nútení opustiť svoj domov, patria medzi obzvlášť rizikové skupiny. Počas svojej cesty čelia viacerým stresovým faktorom. Predstavujú ich krízové situácie, pred ktorými unikajú, vysídlenie, riskantná cesta, ktorú podstupujú s vidinou lepšieho života, až po problémy s integráciou v hostiteľských krajinách. Do konca roka 2024 bolo vo svete násilne vysídlených viac ako 123 miliónov ľudí. Až 71 percent z nich je umiestnených v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami, kde systémy zdravotnej starostlivosti nezvládajú nápor pacientov. V týchto podmienkach je prístup k službám duševného zdravia extrémne obmedzený.
Aj preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) apeluje na to, aby ľudia s duševnými ochoreniami nezostávali bez starostlivosti a podpory. Kontinuita starostlivosti je prioritou počas akejkoľvek núdzovej situácie a po nej. Tento rok upozorňuje Svetová federácia pre duševné zdravie (WFMH) na naliehavú potrebu dostupnej, kultúrne citlivej a trvalej podpory duševného zdravia v dôsledku katastrof a núdzových situácií. Kampaň 2025 vyzýva vlády, mimovládne organizácie a zdravotné systémy, aby uprednostnili duševné zdravie ako kľúčový prvok pripravenosti na katastrofy a obnovu po nich.
Svetová federácia pre duševné zdravie nezabúda ani na humanitárnych pracovníkov, ktorí pracujú s utečencami a často pôsobia i v krízových oblastiach. Môžu trpieť vyhorením, depresiami či posttraumatickou stresovou poruchou.
Duševné zdravie je stále zanedbávané
Duševné ochorenie pritom môže postihnúť každého z nás, či už osobne, alebo sa to môže dotýkať niekoho z našich blízkych. Najnovšie čísla uverejnila WHO vo svojej aktuálnej správe World mental health today: latest data. Ide o aktualizáciu údajov správy z roku 2022 World mental health report: transforming mental health for all. Správa je určená všetkým, teda vládam, zdravotníkom, výskumníkom aj civilnej spoločnosti.
„Duševné zdravie je základom zdravia, pohody a udržateľného rozvoja. Napriek tomu zostáva jednou z najviac zanedbávaných oblastí verejného zdravia a poskytovateľov zdravotných služieb. Prebiehajúce krízy, sociálno-ekonomická neistota a tlak na mladých ľudí len prehĺbili naliehavosť konať,“ prihovára sa v úvode generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Koncept duševného zdravia. Zdroj: iStockphoto.com
Viac ako miliarda ľudí na svete trpí duševnou poruchou
Správa uvádza, že duševné poruchy sú i naďalej veľmi rozšírené. Viac ako miliarda ľudí na celom svete trpí nejakou formou duševnej poruchy. Výskyt rôznych duševných porúch sa líši v závislosti od pohlavia, pričom ženy sú postihnuté viac ako muži.
Podľa odhadov trpia muži častejšie poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), poruchami autistického spektra, idiopatickou poruchou intelektuálneho vývoja (zahŕňajúcou intelektuálne postihnutie z neznámej príčiny) a inými duševnými poruchami.
U žien sa odhaduje, že častejšie trpia úzkosťou, depresiami a poruchami príjmu potravy.
Najčastejšie sú úzkosti a depresie
Medzi najčastejšie duševné ochorenia patria úzkostné poruchy a depresívne poruchy. Úzkostné poruchy sa v priebehu života objavia zvyčajne v skoršom veku ako depresívne poruchy, ktoré sú pred desiatym rokom života zriedkavé.
Vedci zaznamenávajú po 40. roku života vyšší výskyt depresívnych porúch nad úzkostnými poruchami, pričom vrchol je medzi 50. a 69. rokom života.
Samovražda postihuje ľudí zo všetkých krajín a prostredí a medzi mladými ľuďmi je hlavnou príčinou úmrtí. Celosvetovo pripadá viac ako 1 samovražda na každých 100 úmrtí, pričom na každé úmrtie pripadá 20 pokusov o samovraždu.
Schizofrénia a bipolárna porucha
Schizofrénia a bipolárna porucha sú síce zriedkavejšie ako úzkosť a depresia, na životy ľudí majú však oveľa väčší dosah a predstavujú hlavnú prioritu služieb duševného zdravia vo všetkých krajinách.
Schizofrénia postihuje hlavne ľudí v produktívnom veku. V roku 2021 postihovala celosvetovo 23 miliónov ľudí. V akútnom stave je schizofrénia považovaná za najviac obmedzujúci zo všetkých zdravotných stavov.
Bipolárna porucha, ktorá je tiež veľmi obmedzujúca, sa v roku 2021 vyskytovala u 37 miliónov ľudí na celom svete. Jej prevalencia zostáva stabilná vo všetkých vekových skupinách, a to od dospievania až po starší dospelý vek.
Zdroj: WHO (1, 2), wmhdofficial.com
(zh)
