Hostkou konferencie bude aj Dr. Rachel Palmén, odborníčka na implementáciu plánov a politík rodovej rovnosti z intersekcionálneho hľadiska.
Konferencia Férová akadémia ukáže, ako môže interdisciplinárny prístup prispieť k férovejším podmienkam vo vede a výskume. Zdroj: CVTI SR
Piaty ročník konferencie Férová akadémia, ktorá sa bude konať 12. mája 2026 v priestoroch Centra vedecko-technických informácií SR, otvorí aj tému intersekcionálneho prístupu v rodovej rovnosti vo výskume a v inováciách. Konferencia sa bude venovať témam ako šírenie dát, kariérne trajektórie a rodičovstvo, rodovo citlivé hodnotenie grantov či zastúpenie žien v líderských pozíciách vo verejnom sektore. Na konferenciu Férová akadémia 2026 je nutné sa vopred registrovať na nasledujúcom odkaze: https://www.ferovaakademia.sk/en/konferencia-2026.
Konferencia predstaví odborníčky aj odborníkov zo Slovenska aj zahraničia, ktorí prispejú do diskusie svojimi znalosťami a skúsenosťami. Svoj pohľad prinesú aj Rachel Palmén a Jörg Müller z Universitat Oberta de Catalunya v Barcelone, ktorí dlhodobo poukazujú na to, že skutočná inštitucionálna zmena si vyžaduje viac než formálne opatrenia.
Čo je intersekcionalita?
Intersekcionalita je súčasťou diskusie o rodovej rovnosti od 90. rokov 20. storočia. Za zložito znejúcim pojmom sa ukrýva myšlienka vychádzajúca z jednoduchého a pravdivého predpokladu, že ženy netvoria homogénnu skupinu a zdrojom diskriminácie tak nemusí byť len rod. Do diskusie tak vstupujú ďalšie premenné, ktoré môžu byť zdrojom diskriminácie: etnicita, sociálne zázemie, vek, zdravotné znevýhodnenie či rodičovské povinnosti.
K diskriminácii tak môže dochádzať nielen na základe pohlavia, ale aj ďalších spomínaných faktorov, ktoré sa môžu vzájomne prekrývať a posilňovať. Tieto prekrývajúce sa vplyvy ovplyvňujú všetko od prijímania do zamestnania cez prístup k financovaniu až po kariérny postup a pracovnú kultúru.
Koncept intersekcionality vznikol v USA
Pojem intersekcionalita v roku 1989 po prvýkrát použila a definovala afroamerická právnička a obhajkyňa občianskych a ľudských práv Kimberlé Williams Crenshawová. Išlo o reakciu na právny a spoločenský systém v USA, ktorý nedokázal zachytiť skúsenosť ľudí, ktorí čelili viacerým formám diskriminácie súčasne.
Crenshawová ilustrovala princíp konceptu intersekcionality na príklade križovatky (v angl. intersection, odtiaľ pojem intersekcionalita), kde sa rôzne „smery“ nerovností (napr. rod, etnicita, trieda) pretínajú. V tomto priesečníku sa nachádza človek a jeho prežívanie je výsledkom ich súbežného pôsobenia, nie jedného izolovaného faktora.
„Ide o to, že ženy čiernej pleti môžu zažívať diskrimináciu rôznymi spôsobmi a že tento rozpor vyplýva z našich predpokladov, že ich tvrdenia o vylúčení musia byť jednosmerné. Uvažujme o analógii s dopravou na križovatke, kde vozidlá prichádzajú a odkiaľ odchádzajú zo všetkých štyroch smerov. Diskriminácia, podobne ako doprava na križovatke, môže plynúť jedným smerom, môže však plynúť aj iným smerom. Ak dôjde na križovatke k nehode, môže byť spôsobená vozidlami prichádzajúcimi z rôznych smerov a niekedy aj zo všetkých naraz. Podobne je to aj vtedy, keď je žena čiernej pleti poškodená preto, že sa nachádza na priesečníku, jej ujma môže byť dôsledkom diskriminácie na základe pohlavia alebo etnicity.“
Výskumníčka Rachel Palmén o intersekcionalite
Pre portál VEDA NA DOSAH priblížila históriu konceptu intersekcionality Dr. Rachel Palmén, vedúca výskumná pracovníčka v Internet Interdisciplinary Institute v Barcelone a členka výskumného programu zameraného na rodové otázky a informačné a komunikačné technológie, ktorá prijala pozvanie na Férovú akadémiu.
Ako by ste pojem intersekcionalita vysvetlili širšej verejnosti?
Právna vedkyňa Kimberlé Crenshawová zaviedla tento pojem v 80. rokoch 20. storočia v rámci antidiskriminačného prípadu DeGraffenreidová v. General Motors v Spojených štátoch amerických. Emma DeGraffenreidová bola pracujúca matka čiernej pleti, ktorá sa uchádzala o prácu v spoločnosti General Motors, no spolu s ďalšími černošskými ženami bola odmietnutá. Ona a štyri ďalšie ženy čiernej pleti zažalovali spoločnosť General Motors za diskrimináciu. Sudca však prípad zamietol, keďže spoločnosť General Motors zamestnávala ľudí čiernej pleti, mnohí černošskí muži pracovali v priemysle a údržbe a zamestnávala tiež ženy, pričom mnohé biele ženy pracovali ako sekretárky. Crenshawová však poznamenala, že hoci v tomto prípade bola diskriminácia na základe etnicity alebo pohlavia vylúčená samostatne, diskriminácia na základe etnicity a pohlavia súčasne zohľadnená nebola.
Crenshawová teda zaviedla pojem intersekcionalita a následne ho ďalej vysvetľovala a rozvíjala v knihách, článkoch a počas prednášok. Intersekcionalita nielen zdôraznila, ako môže dochádzať k diskriminácii na základe dvoch rôznych druhov charakteristík a z toho vyplývajúcich systémov útlaku a politík, ale tiež poukázala na to, ako v tomto prípade zlyhávala antidiskriminačná legislatíva. Intersekcionalita je v skutočnosti akademický termín, ktorý vytvorili a rozvinuli ženy čiernej pleti v Spojených štátoch amerických, má však široké praktické uplatnenie od politík v rôznych sektoroch a disciplínach vrátane zdravotníctva. Je to užitočný prístup na skúmanie toho, ako sa rôzne formy diskriminácie a privilégií, ako je rod, etinicita či zdravotné postihnutie, prelínajú a ovplyvňujú celý rad výsledkov v rôznych sférach.
Vaše výskumné záujmy zahŕňajú rodovú rovnosť a vedu, konkrétne sa zameriavate na implementáciu inkluzívnych plánov a politík rodovej rovnosti z intersekcionálneho hľadiska. Ako môže intersekcionálny prístup zlepšiť účinnosť plánov rodovej rovnosti vo vedeckých inštitúciách?
Plány rodovej rovnosti sú doteraz preferovaným mechanizmom Európskej komisie na zavádzanie inštitucionálnych zmien, a to v reakcii na nedostatočné zastúpenie žien v určitých vedných odboroch, ako aj na najvyšších pozíciách akademického rebríčka. Nie všetky ženy v akademickom prostredí však čelia rovnakým výzvam v kariérnom postupe. Výskumy ukázali, že vysokoškolské učiteľky a doktorandky čiernej pleti čelia na všetkých úrovniach akademického života dvojitej diskriminácii na základe etnicity a pohlavia, kým ženy a pracovníci z komunity LGBTQ+ patria medzi skupiny s najvyšším rizikom zneužívania na pracovisku.
Prvým krokom k zavedeniu intersekcionálneho prístupu k zberu údajov vo výskumnej organizácii môže byť zmapovanie skúseností zamestnancov, vnímania pracovného prostredia, diskriminácie a obťažovania podľa hierarchických úrovní zamestnancov a rôznych charakteristík. Ďalšou stratégiou môže byť organizovanie fokusových skupín s nedostatočne zastúpenými skupinami a v rámci nich sa pýtať na konkrétne prekážky, s ktorými sa stretávajú, a spoločne s rozhodovateľmi hľadať praktické opatrenia, ktoré by mohli tieto prekážky zmierniť. Intersekcionálne prístupy tak môžu pomôcť reagovať na skutočné potreby niektorých z najviac marginalizovaných skupín na univerzitách a vo výskumných organizáciách.
Zdroj: Férová Akadémia (1, 2), Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., Bundeszentrale für politische Bildung
Crenshaw, K.: Demarginalizing the Intersection of Race and Sex, In: Feminist Theory and Antiracist Politics, University of Chicago Legal Forum, 1989, s. 149.
(zh)
