Masový prílev migrantov do Ceuty opäť otvoril otázky o budúcnosti ochrany vonkajších hraníc Európskej únie.
Pohľad na Gibraltársky prieliv v Ceute pripomína, aká malá je geografická vzdialenosť medzi Afrikou a Európou. Práve strategická poloha tejto španielskej enklávy z nej robí jednu z najvýznamnejších migračných a geopolitických hraníc Európskej únie. Zdroj: iStock.com/Sophie Da Cruz Van den Bossche
Na konci júla 2026 sa španielska autonómna enkláva Ceuta stala dejiskom jednej z najväčších migračných udalostí v novodobej histórii Európy. Počas jediného dňa sa do mesta pokúsilo dostať približne 49 000 až 60 000 migrantov z Maroka, pričom mnohí prekonávali hraničný plot alebo vplávali do španielskych vôd okolo pobrežných bariér. Miestne úrady vyhlásili humanitárnu krízu, španielska vláda nasadila armádu a Európska únia začala diskutovať o dôsledkoch udalosti vzhľadom na budúcnosť ochrany svojich vonkajších hraníc.
Hoci médiá prirodzene upozorňujú najmä na dramatické zábery tisícov ľudí smerujúcich do Európy, samotná udalosť je iba vrcholom oveľa zložitejšieho systému, v ktorom sa prelínajú geografia, klimatické podmienky, ekonomické rozdiely, medzinárodná politika, organizovaný zločin aj psychológia davového správania. Ceuta predstavuje jedinečné miesto, kde možno v praxi pozorovať fungovanie migrácie ako komplexného spoločenského fenoménu.
Malý kúsok Európy na africkom kontinente
Ceuta leží na severnom pobreží Afriky oproti Gibraltárskemu prielivu. Napriek tomu, že geograficky patrí k africkému kontinentu, ide o autonómne mesto Španielska, a teda aj o súčasť Európskej únie. Spolu s druhou španielskou enklávou Melillou tvorí jediné pozemné hranice Európskej únie s Afrikou.
Rozloha Ceuty predstavuje približne 18 km², žije tu asi 85 000 obyvateľov. Jej strategická poloha je mimoriadne významná už celé stáročia. Kto kontroluje Ceutu, získava významný dohľad nad jednou z najdôležitejších námorných trás sveta – Gibraltárskym prielivom, ktorým každoročne prechádzajú desaťtisíce obchodných lodí.
Táto poloha zároveň spôsobuje, že mesto predstavuje jednu z najkratších ciest z Afriky do Európy. Na niektorých miestach stačí prekonať iba niekoľko sto metrov mora alebo pozemnú hranicu s Marokom.
Politická mapa Španielska a jej dvoch zámorských enkláv. Zdroj: iStock.com/PeterHermesFurian
Ceuta však nevzbudzuje pozornosť iba svojou geografickou polohou, ale aj mimoriadne bohatou históriou. Mesto vzniklo pravdepodobne už v 5. storočí pred n. l., keď na severnom pobreží Afriky založili Feničania obchodnú osadu Abylu. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše a jeho dnešný názov je odvodený od latinského slova Septem (sedem), ktoré označovalo sedem pahorkov, na ktorých sa mesto rozprestiera. Strategická poloha pri Gibraltárskom prielive spôsobila, že o Ceutu počas dejín súperili Rimania, Byzantínci, Arabi, Portugalci aj Španieli.
Od kráľovských hradieb k modernému pohraničnému plotu
História obrany tejto enklávy siaha hlboko do minulosti. Už v roku 962 sa začali budovať monumentálne Murallas Reales (kráľovské hradby), ktoré mali chrániť mesto pred útokmi z pevniny aj mora. Ich rozširovanie pokračovalo až do 18. storočia a dodnes patria medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta. Symbolicky tak predstavujú predchodcu dnešných hraničných bariér.
Časti kráľovských hradieb Ceuty sú dnes otvorené aj pre návštevníkov. Zdroj: iStock.com/juanorihuela
Moderný migračný plot vznikol až v 90. rokoch 20. storočia. Prvá dvojmetrová bariéra, postavená v roku 1993, sa ukázala ako nedostatočná, preto ju postupne nahradili dve paralelné približne šesť metrov vysoké oplotenia vybavené kamerovými systémami, pohybovými senzormi a ďalšími bezpečnostnými technológiami. Ani tieto opatrenia však nezabránili opakovaným hromadným pokusom o prekročenie hranice, ktoré sa v rôznych podobách opakujú dodnes.
Prečo práve Ceuta?
Moderné migračné teórie považujú migráciu za komplexný proces, ktorý ovplyvňujú nielen ekonomické rozdiely medzi krajinami, ale aj individuálne ambície, dostupnosť migračných trás, sociálne siete, štátna politika či možnosti legálneho pohybu. Tento prístup rozvíjajú napríklad práce Jørgena Carlinga, Kerilyn Schewelovej či Heina de Haasa, ktoré patria medzi najcitovanejšie súčasné teoretické štúdie o medzinárodnej migrácii. Migráciu opisujú ako adaptívny systém, v ktorom migranti aj prevádzači priebežne reagujú na meniace sa podmienky na hraniciach. Ak sa jedna migračná trasa stane menej priechodnou, tlak sa presúva na inú. Podobný jav bol pozorovaný aj v Stredozemnom mori, kde sprísnenie kontrol na jednej trase často viedlo k presmerovaniu migračných tokov na alternatívne cesty. Ceuta patrí medzi miesta, kde sú tieto adaptačné procesy mimoriadne viditeľné.
Okrem migrácie zo subsaharskej Afriky predstavuje Ceuta aj významné obchodné centrum. Po desaťročia sem denne prichádzali tisíce obyvateľov severného Maroka za nákupmi, pretože mesto má osobitný daňový režim a množstvo tovarov bolo lacnejších než na marockej strane hranice. Enklávy Ceuta a Melilla majú totiž nižšie obchodné dane ako DPH uvalená na španielskej pevnine a Baleárskych ostrovoch. Takisto nie sú zahrnuté do colnej únie Európskej únie.
Významnú úlohu zohrával aj tzv. atypický cezhraničný obchod (oficiálny španielsky eufemizmus, z orig. comerco atípico), pri ktorom ľudia – prevažne ženy označované ako porteadoras – prenášali cez hranicu veľké balíky tovaru. Zvyčajne išlo o prácu poslednej inštancie, ktorú vykonávali prevažne vdovy, rozvedené ženy alebo manželky s ťažko postihnutými manželmi. Staršie a/alebo choré ženy obyčajne nosili balíky obchodného tovaru, ktoré vážili viac ako ony samy. Využívali pritom legislatívnu výnimku, podľa ktorej sa tovar prenesený v rukách či na chrbte nepovažoval za bežný dovoz. Tento fyzicky mimoriadne náročný spôsob obživy sa stal symbolom sociálnych nerovností na oboch stranách hranice a podľa odhadov dosahoval hodnotu približne 1,4 miliardy eur ročne. Fenomén v tradičnej podobe prakticky zanikol, a to pre pandémiu ochorenia COVID-19 a následné prísne reštrikcie úradov, aj keď historická a sociálna téma ostáva stále živá.
V marockej provincii Fahs-Anjra sa nachádza hraničný priechod medzi Marokom a Ceutou, španielskou enklávou v severnej Afrike. Pohraničná lokalita El Biutz je známa najmä v súvislosti s priechodom pre nosičov tovaru a so špecifickým colným režimom. Extrémna koncentrácia ľudí však opakovane viedla k nebezpečným tlačeniciam. Najznámejšia tragédia sa stala v roku 2009, keď pri davovej panike zahynuli dve marocké nosičky a desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia. Napriek viacerým bezpečnostným opatreniam sa podobné incidenty opakovali aj v nasledujúcich rokoch. Z týchto dôvodov bola lokalita El Biutz v roku 2017 nahradená modernejším priechodom Tarajal II, ktorý mal lepšie regulovať pohyb osôb aj tovaru. Zdroj: Wikimedia Commons
Sociálne siete ako zdroj informácií
Podľa španielskych úradov prišlo počas približne 24 hodín k bezprecedentnému prílevu desiatok tisíc migrantov. Miestna infraštruktúra prestala situáciu zvládať, došlo k tragickým úmrtiam počas pokusov o prekročenie hranice a Španielsko začalo urýchlene organizovať návraty veľkej časti migrantov späť do Maroka.
Išlo o najväčšiu migračnú vlnu v Ceute od udalostí z roku 2021, keď sa do mesta dostalo približne 8 000 ľudí počas jediného víkendu. Tentoraz však boli počty niekoľkonásobne vyššie.
Významnú úlohu zohrávali sociálne siete. Reuters informovala, že medzi mladými Maročanmi sa rýchlo šírili videá a nepravdivé interpretácie rozhodnutia španielskeho najvyššieho súdu, podľa ktorých vraj nebude možné migrantov vracajúcich sa z mora okamžite deportovať. Takéto informácie mohli vytvoriť dojem jedinečnej príležitosti na vstup do Európy.
Výskumy digitálnej komunikácie pritom ukazujú, že migračné rozhodnutia dnes čoraz častejšie vznikajú na základe informácií šírených prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré dokážu veľmi rýchlo meniť správanie veľkých skupín obyvateľstva. Autori štúdie o inteligentných utečencoch, publikovanej v roku 2018 na základe rozhovorov s 54 sýrskymi utečencami, ukázali, že smartfóny a sociálne siete zohrávali dôležitú úlohu ešte pred odchodom aj počas cesty. Migranti využívali Facebook, WhatsApp či ďalšie platformy na získavanie informácií o trasách, hraničných kontrolách, možnostiach ubytovania aj o podmienkach v cieľových krajinách. Informácie si pritom často overovali prostredníctvom rodiny a známych.
Iný výskum zo Senegalu z minulého roka preukázal, že ľudia, ktorí častejšie sledujú obsah vytvorený krajanmi žijúcimi v Európe, vykazujú silnejšie migračné ambície. Sociálne siete pritom ovplyvňujú najmä predstavy o kvalite života v zahraničí a pocit, že migrácia je uskutočniteľná.
Spontánna migrácia alebo geopolitický tlak?
O tom, čo má byť pomyselným spúšťačom tohto náporu, sa v súčasnosti horlivo diskutuje. Hoci obe krajiny v posledných rokoch obnovili intenzívnu spoluprácu v oblasti migrácie, bezpečnosti i hospodárstva, ich partnerstvo zostáva úzko prepojené s otázkou západnej Sahary a španielskych enkláv Ceuty a Melilly. Po diplomatickej kríze v roku 2021 sa vzťahy výrazne zlepšili po tom, ako španielsky premiér Pedro Sánchez v roku 2022 podporil marocký návrh autonómie pre západnú Saharu ako „najserióznejší, najrealistickejší a najdôveryhodnejší základ“ riešenia sporu. Tento obrat ukončil niekoľkoročné napätie a otvoril cestu k obnove pravidelných bilaterálnych rokovaní aj spolupráce pri kontrole migrácie.
Z tohto dôvodu vyvolala najnovšia migračná vlna množstvo otázok, či nejde iba o dôsledok činnosti prevádzačských skupín a dezinformácií na sociálnych sieťach alebo ide aj o signál zhoršujúcich sa vzťahov medzi Madridom a Rabatom. Bezprostredne pred krízou totiž prebehli rokovania predstaviteľov oboch krajín o ďalšej spolupráci pri ochrane hraníc, obchode a regionálnej bezpečnosti. Španielska vláda zdôrazňuje, že boj proti nelegálnej migrácii je možný len v úzkej spolupráci s Marokom, zatiaľ čo viacerí analytici upozorňujú, že migrácia sa v minulosti opakovane stala súčasťou diplomatického tlaku medzi oboma štátmi. Zatiaľ však neexistujú dôkazy, že by Rabat súčasnú migračnú vlnu zámerne organizoval alebo podporoval. Objavili sa tiež špekulácie, že marocký Rabat mohol reagovať na zbližovanie Madridu s Alžírskom. Reuters aj AP upozorňujú, že ide o hypotézu, ktorú nemožno v súčasnosti potvrdiť.
Podobné situácie odborníci označujú ako inštrumentalizáciu migrácie. V posledných rokoch sa tomuto fenoménu venuje rastúci počet vedeckých prác, ktoré opisujú prípady, keď štáty využívajú migračné toky ako nástroj politického alebo diplomatického tlaku.
Migrácia je aj súčasťou diplomatických vzťahov. Tranzitné štáty využívajú kontrolu migračných tokov ako nástroj na presadzovanie svojich zahraničnopolitických záujmov voči Európskej únii. Zdroj: iStock.com/Tatiana_Stulbo
Humanitárna katastrofa
Najtragickejším dôsledkom udalostí boli ľudské obete. Počas pokusov dostať sa cez more alebo pobrežné bariéry zahynuli desiatky ľudí. Záchranné zložky museli počas niekoľkých hodín vykonať množstvo zásahov a miestne zdravotnícke zariadenia sa dostali na hranicu svojich kapacít.
Psychologické štúdie migrácie pritom upozorňujú, že rozhodnutie riskovať život pri prechode hranice býva výsledkom kombinácie ekonomického zúfalstva, sociálneho tlaku, očakávania lepšej budúcnosti a často i skreslených informácií o pravdepodobnosti úspechu. Z pohľadu behaviorálnej ekonómie ide o situáciu, keď jednotlivci podceňujú riziká a zároveň preceňujú potenciálny zisk z úspešného prekročenia hranice.
Tisícky migrantov, prevažne mužov a chlapcov, sa po tom, ako nabrali odvahu preplávať vodami Gibraltárskeho prielivu, hrnú na pláže malej španielskej enklávy Ceuty. Desiatky z nich sa utopili a najmenej polovica migrantov sa už vrátila späť do Maroka. Zdroj: YouTube/Channel 4 News
Kríza okamžite vyvolala politické reakcie naprieč Európou. Španielska vláda označila situáciu za narušenie územnej integrity krajiny, opozícia obvinila kabinet z nedostatočnej ochrany hraníc a krajne pravicové strany využili udalosť na posilnenie svojej protiimigračnej rétoriky. Analytici upozorňujú, že podobné udalosti významne ovplyvňujú verejnú mienku, keďže dramatické obrazy masového prekračovania hraníc silno pôsobia na voličov.
Reakcie prišli aj zo zahraničia. Niektoré európske vlády požadovali prísnejšie kontroly alebo spochybňovali schopnosť Španielska zvládnuť ochranu vonkajších hraníc Únie. Európska komisia však zároveň pripomenula, že Ceuta a Melilla majú osobitný právny režim a situáciu nemožno jednoducho porovnávať s bežným vstupom do schengenského priestoru.
6 geopolitických zaujímavostí k problematike
- Maroko neuznáva španielsku zvrchovanosť nad Ceutou a Melillou. Obe enklávy považuje za súčasť svojho územia a ich návrat označuje za dlhodobý cieľ svojej zahraničnej politiky. Španielsko, naopak, tvrdí, že ide o jeho historické územia už od 17. storočia.
- Ceuta a Melilla predstavujú jediné pozemné hranice Európskej únie s Afrikou. Práve preto patria medzi najstráženejšie hranice EÚ a zohrávajú významnú úlohu v európskej migračnej politike.
- Západná Sahara zostáva jedným z najdlhšie nevyriešených územných sporov na svete. Väčšinu územia kontroluje Maroko, no Organizácia Spojených národov ho stále považuje za nesamosprávne územie, ktorého konečný štatút nebol vyriešený. Spor ovplyvňuje aj vzťahy medzi Marokom, Španielskom a Alžírskom.
- Ceuta má osobitné postavenie v schengenskom priestore. Hoci patrí Španielsku a Európskej únii, nie je súčasťou colnej únie EÚ a vzťahujú sa na ňu osobitné pravidlá pohybu osôb aj tovaru. V minulosti cez hranicu denne prechádzali tisíce marockých pracovníkov a obchodníkov.
- Z Maroka neodchádzajú len ľudia bez kvalifikácie. Výskumy upozorňujú na rastúci odchod vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí – lekárov, inžinierov či IT odborníkov. Dôvodmi sú najmä obmedzené pracovné príležitosti, nižšie mzdy a snaha uplatniť sa v krajinách Európy alebo Perzského zálivu. Tento jav predstavuje pre Maroko riziko tzv. brain drain (odliv mozgov).
- Migrácia má aj ekonomický rozmer. Finančné prostriedky, ktoré Maročania žijúci v zahraničí posielajú svojim rodinám, tvoria významnú časť marockej ekonomiky. V posledných rokoch predstavovali viac než 8 percent hrubého domáceho produktu krajiny, čím patria medzi najvyššie podiely v regióne severnej Afriky.
Hranica, ktorá odráža budúcnosť Európy
Ceuta je síce malým mestom na severe Afriky, no jej význam ďaleko presahuje miestne rozmery. Predstavuje jednu z lokalít, kde sa najvýraznejšie stretávajú globálne nerovnosti, geopolitické záujmy, bezpečnostná politika aj humanitárne otázky.
Najnovšia migračná vlna zároveň ukazuje, že samotné fyzické bariéry nestačia na riešenie migrácie. Výskumy naznačujú, že migračné toky sú výsledkom komplexných spoločenských procesov, ktoré ovplyvňujú ekonomické podmienky, demografia, medzinárodné vzťahy aj informačné prostredie. Ak sa nezmenia ich základné príčiny, tlak na hranice bude pravdepodobne pokračovať.
V tomto zmysle je Ceuta viac než len hraničné mesto. Je akýmsi zrkadlom súčasného sveta, v ktorom sa lokálne udalosti veľmi rýchlo menia na európske a globálne problémy. Zároveň je pripomienkou, že budúcnosť migrácie bude závisieť nielen od plotov a pohraničníkov, ale aj od medzinárodnej spolupráce, stability susedných regiónov a schopnosti reagovať na meniace sa sociálne, ekonomické a klimatické podmienky.
Zdroje: Journal of Ethnic and Migration Studies, International Migration, Comparative Migration Studies, arXiv, Reuters, AP, Social Media + Society, International Migration Review, Ceuta: Europe’s best taxation in the North of Africa, Inside Over, Ceuta Actualidad, El Constitucional, The New York Times, The Guardian, Jacques Delors Centre, Britannica, Wikipédia (1, 2, 3, 4, 5)
(KAM)
