Pravidelné rozhlasové vysielanie z Bratislavy začala bratislavská odbočka Radiojournalu 3. augusta 1926.
Rozhlasové vysielanie na Slovensku oslavuje 100 rokov. Zdroj: Istock.com/doomu
Rozhlas bol vo svojich počiatkoch senzáciou, ktorá začala zlatú éru rádia. Vďaka novému médiu sa informácie z oblasti politického diania, športu či kultúry šírili medzi ľudí. Rádio si našlo miesto v takmer každej domácnosti a rozhlasové vysielanie sa stalo prirodzenou súčasťou verejného priestoru a kultúrneho života. Pre mnohých bolo rádio najrýchlejším a najspoľahlivejším spôsobom, ako získať aktuálne informácie o dianí v krajine aj vo svete. „Rozhlas sprevádzal mnohých od narodenia. Nie nadarmo vzniklo prirovnanie je múdry jak rádio,“ uvádza stránka STVR.
Vedeli ste, že?
Prvý bezdrôtový prenos hudby na svete uskutočnil rakúsky fyzik Otto Nussbaumer 15. júna 1904 v laboratóriu Alberta von Ettingshausena vo Fyzikálnom inštitúte Univerzity v Grazi. Použité zariadenia sú dnes súčasťou zbierky Viedenského múzea vedy a techniky.
Prvý bezdrôtový prenos ľudského hlasu na svete uskutočnil v roku 1905 v USA medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton na vzdialenosť 30 kilometrov slovenský kňaz a vynálezca Jozef Murgaš, priekopník bezdrôtovej komunikácie. V éteri zazneli Murgašove slová „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“ Prvenstvo bezdrôtového prenosu informácií prostredníctvom tónovej modulácie elektromagnetických vĺn mu prisúdil 7. januára 1916 aj Okresný súd v New Yorku.
Začiatky rozhlasového vysielania v Československu
Ako to bolo s rozhlasom u nás na Slovensku? Prvé pravidelné rozhlasové vysielanie bolo na Slovensku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Československa, spustené 3. augusta 1926, teda dnes pred 100 rokmi. Základy však boli položené o tri roky skôr v Prahe. V roku 1923, konkrétne 18. mája, sa začalo vysielať zo stanu na letisku v pražských Kbeloch. Prvé vysielanie si vypočulo len pár desiatok ľudí. Na začiatku júna bola založená spoločnosť Radiojournal, ktorá začala organizovať hromadné ukážky pre poslucháčov. Spočiatku sa vysielalo len hodinu denne a všetko išlo naživo, či už správy, alebo hudba.
Československo sa tak stalo po Veľkej Británii (prvé vysielanie sa uskutočnilo v roku 1922) druhou krajinou v Európe, ktorá spustila pravidelné rozhlasové vysielanie. V tých časoch už v Amerike rozhlas naberal na popularite. V rokoch 1926 a 1927 začali éru veľkých rozhlasových sietí spoločnosti The National Broadcasting Company (NBC) a Columbia Broadcasting System (CBS), ktoré výrazne ovplyvnili podobu moderného rozhlasového vysielania.
Prvé pokusné vysielanie sa uskutočnilo na východe
Vôbec prvé skúšobné rozhlasové vysielanie na Slovensku odznelo do éteru krátko pred Vianocami v roku 1925. Nevysielalo sa však z Bratislavy, ale z okolia Košíc, konkrétne z rádiotelegrafickej a rádiotelefonickej ústredne v Haniske pri Košiciach. Technici na to prispôsobili vysielač na riadenie leteckej prevádzky na trase Praha – Košice – Moskva na prenos rádiových signálov.
Marián Gladiš z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach pri príležitosti 100. výročia prvého pokusného rozhlasového vysielania priblížil, že sa tak malo stať 20. decembra 1925 o 9.30 hod. na frekvencii, na ktorej vysielala Budapešť. Podľa záznamov z dobovej tlače sa do éteru ozvala slabo počuteľná reprodukovaná hudba. S menšími prestávkami hrala až do desiatej hodiny, keď zazneli pamätné slová: „Haló, rádio Košice-Haniska.“
Rok 1926 a začiatok pravidelného rozhlasového vysielania
Pravidelné rozhlasové vysielanie z Bratislavy začala bratislavská odbočka Radiojournalu 3. augusta 1926, vybavená káblovým spojením s Brnom a Prahou.
Na účely prvého rozhlasového vysielania bolo zriadené provizórne štúdio, ktoré sídlilo v priestoroch dnešnej Moyzesovej siene v budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V tom čase išlo o vládnu budovu a sála slúžila ako dôstojnícke kasíno. Prvou odvysielanou reláciou bol hudobný program pod taktovkou pedagóga Miloša Ruppeldta. Medzi interpretmi boli dvaja speváci a dvaja inštrumentalisti. Z provizórneho štúdia na Vajanského nábreží sa ozvali slová: „Tu Rádiožurnál Bratislava.“
Až do októbra vysielal rozhlas každý druhý deň. Denné vysielanie začal 2. októbra 1926 prenos opery La Traviata Giuseppe Verdiho zo Slovenského národného divadla.
Dnes už má Slovenský rozhlas niekoľko regionálnych vysielacích staníc, ktoré reprezentuje Rádio Regina. V počiatkoch išlo len o regionálne vysielanie. Za jeho vznik sa považuje 11. február 1929, keď bola po prvýkrát počas pracovných dní odvysielaná relácia Miestne správy. V roku 1929 sa začalo aj s vysielaním maďarských a nemeckých správ.
Presun do nových priestorov
V roku 1930 dostal Slovenský rozhlas nové priestory. Budovu, ktorá stojí dodnes na Jakubovom námestí 12 (vtedy Námestie richtára Jakuba) v Bratislave, navrhli architekti Alois Balán a Jiří Grossmann. V tom čase patrila medzi vôbec prvé budovy v Európe (a podľa niektorých zdrojov aj na svete), ktoré boli od začiatku navrhnuté výlučne pre potreby rozhlasového vysielania. Jej súčasťou boli nahrávacie štúdiá, akusticky riešené priestory a technické zázemie.
Keď bola v budova v roku 1944 počas bombardovania Bratislavy poškodená, našiel rozhlas nové priestory v školskej budove na Zochovej ulici, ktorá sa nachádzala neďaleko protileteckého krytu. V súčasnosti tu sídli Vysoká škola múzických umení.
Budova Slovenského rozhlasu za svitania. Zdroj: Wikimedia Commons/MartinGregus
V roku 1985 sa rozhlas opäť presťahoval na novú adresu. Tentoraz na Mýtnu ulicu v Bratislave. Nová budova, známa ako obrátená pyramída, predstavuje premyslený architektonický koncept, ktorý v sebe integroval administratívne priestory, ako i vysielacie a nahrávacie štúdiá. Budova obrátenej pyramídy, ktorú navrhol Štefan Svetko a kolektív (Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling a Marta Skočková), dnes patrí medzi dominanty hlavného mesta, ako aj najikonickejšie modernistické stavby na Slovensku.
Mimoriadny program pri príležitosti 100. výročia Slovenského rozhlasu
Zrod prvého rozhlasového vysielania na Slovensku oslávi STVR pestrým programom. Venovaný bude histórii, osobnostiam, ale aj technickému zázemiu, v ktorom sa prepojí televízia a rozhlasový éter.
Pri príležitosti storočnice si slovenská televízia pripomenie aj kňaza a vynálezcu Jozefa Murgaša, pioniera bezdrôtovej telegrafie. Nový dokument režiséra Jozefa Kaboša a scenáristky Svatavy Marie Kabošovej Jozef Murgaš – zabudnutý génius odvysiela STVR v premiére na druhom programe 3. augusta o 20.10 hod.
Špeciálny program si pripravilo aj Rádio Devín. Priblíži v ňom začiatky rozhlasu, obdobie vojny a okupácie, vývoj vysielacej techniky od analógových pásov po internet, významné relácie, legendárne hlasy aj miesta, odkiaľ sa vysielalo.
Podrobný program pripravovaných relácií nájdete na stránke STVR.
Zdroj: STVR (1, 2, 3, 4, 5), radiozurnal.rozhlas.cz, archiv.radio.cz, irozhlas.cz, devin.stvr.sk, VND, Wikipedia, VND
(zh)
