Najnovšie výskumy ukazujú, že skutočný problém spočíva v tom, ako a prečo sociálne siete používame. Platí to aj v čase zavádzania prísnejších pravidiel používania mobilov v školách na Slovensku.
Trávenie kratšieho času na Instagrame či Tiktoku automaticky neznamená lepšie známky ani zdravšiu psychiku detí. Zdroj: iStock.com/ojos de hojalata
V debate o deťoch, mobiloch a sociálnych sieťach sa často opakuje jednoduchá rovnica: menej času s obrazovkou znamená menej problémov. Rodičia nastavujú limity, školy zakazujú telefóny a aplikácie ponúkajú týždenné štatistiky používania, akoby práve číslo na displeji bolo hlavným ukazovateľom digitálneho zdravia.
Lenže vedecké dôkazy sú čoraz menej jednoznačné. Výskumníci upozorňujú, že samotné meranie času pred obrazovkou rieši problém iba povrchne. Dve deti môžu tráviť čas používaním telefónu zhodne štyri hodiny denne, no jedno počas nich komunikuje s priateľmi, tvorí obsah alebo sa učí, zatiaľ čo druhé bezcieľne skroluje videá do neskorej noci. Číslo je rovnaké, no dôsledky môžu byť úplne odlišné.
Najnovšie štúdie preto naznačujú, že obmedzenie používania mobilov počas vyučovania síce znižuje čas strávený používaním telefónu v škole, no samo osebe neprináša výrazné zlepšenie psychickej pohody, známok ani celkového času stráveného na sociálnych sieťach. To ale neznamená, že regulácia nemá význam. Znamená to, že riešenie je zložitejšie a vedie cez pochopenie toho, ako moderné digitálne platformy ovplyvňujú ľudskú pozornosť, motiváciu a každodenné návyky.
Pasca nekonečného skrolovania
Keď otvoríme sociálnu sieť, náš mozog nepočíta minúty. Reaguje na odmenu. Neurovedci už roky opisujú úlohu dopamínového systému, ktorý pomáha učiť sa, ktoré správanie sa oplatí opakovať. Pri sociálnych sieťach túto úlohu zohrávajú notifikácie, lajky, nové videá či nepredvídateľný obsah.
Dopamín vzniká aj v štruktúre mozgu, ktorá sa nazýva nucleus accumbens. Vedci túto oblasť často označujú aj ako centrum potešenia, pretože po tom, ako sa z nej uvoľní dopamín, zaplavia človeka príjemné emócie. Zdroj: iStock.com/Jitendra Jadhav
A práve nepredvídateľnosť je mimoriadne dôležitá. Psychológovia ju označujú za variabilné odmeňovanie. Rovnaký princíp využívajú aj výherné automaty. Človek nevie, kedy príde ďalšia zaujímavá správa alebo ďalšie virálne video, a preto kontroluje telefón opakovane.
Výsledkom môže byť správanie, ktoré sa navonok podobá závislosti: nutkavé kontrolovanie mobilu, nepokoj pri jeho odložení či pocit, že ešte jedno video nebude problém.
Avšak nie každý intenzívny používateľ sociálnych sietí trpí klinickou závislosťou. Odborníci čoraz častejšie rozlišujú medzi dlhým používaním a problematickým používaním, pri ktorom začína technológia narúšať spánok, vzťahy, učenie alebo psychickú pohodu.
Zákaz mobilov funguje. Nie však tak, ako sme čakali
Jednou z najdiskutovanejších štúdií posledných rokov sa stal projekt SMART Schools, ktorý realizovali výskumníci z Birminghamskej univerzity. Do výskumu sa zapojilo 1 227 žiakov vo veku 12 až 15 rokov z 30 anglických škôl, pričom polovica škôl uplatňovala prísny zákaz mobilných telefónov počas celého školského dňa a druhá polovica ponechávala pravidlá voľnejšie. Vedci okrem správania žiakov počas vyučovania sledovali aj ich psychickú pohodu, spánok, pohybovú aktivitu či školské výsledky.
Prvý výsledok potvrdil to, čo školy intuitívne očakávali. Žiaci škôl s prísnejšími pravidlami používali telefón počas vyučovania približne o 40 minút denne menej a menej času trávili aj na sociálnych sieťach počas školského dňa. Učitelia tak získali prostredie s menším množstvom digitálnych vyrušení a s väčším priestorom na sústredenie počas hodín.
Skutočné prekvapenie prišlo až pri pohľade na širší obraz. Výskumníci nenašli významné rozdiely v psychickej pohode, úrovni úzkosti, depresívnych príznakoch, kvalite spánku ani v školských výsledkoch medzi žiakmi zo škôl s prísnym zákazom a tými, kde boli pravidlá voľnejšie. Zjednodušene povedané, zákaz zlepšil disciplínu počas vyučovania, no sám osebe neviedol k merateľnému zlepšeniu celkového fungovania mladých ľudí.
Autori štúdie ponúkajú vysvetlenie, ktoré mení pohľad na celú debatu. Podľa nich časť študentov jednoducho presunula používanie mobilu z vyučovania na popoludnie a večer. Telefón teda nezmizol z ich života, zmenilo sa iba miesto a čas jeho používania. Práve preto výskumníci upozorňujú, že školské zákazy môžu byť užitočným nástrojom na obmedzenie rozptyľovania v triede, no bez podpory zdravých digitálnych návykov doma, kvalitného spánku a digitálnej gramotnosti pravdepodobne nedokážu vyriešiť problém problematického používania sociálnych sietí.
Škola bez mobilov v Holandsku
Ak britská štúdia ukázala, že zákaz mobilov nemusí automaticky zlepšiť známky ani psychickú pohodu, holandský výskum pridal ďalšiu dôležitú otázku. Čo sa deje so sociálnymi vzťahmi v škole, keď telefóny zmiznú z každodenného života žiakov? Výskumníci z Utrechtskej univerzity preto sledovali 1 398 stredoškolákov z 24 škôl, pričom porovnávali školy s čiastočnými zákazmi mobilov a školy, kde boli telefóny zakázané počas celého pobytu v škole.
Výsledky opäť ukázali, že realita je zložitejšia než jednoduché konštatovanie, že zákaz funguje alebo zákaz nefunguje. Vedci nenašli presvedčivé dôkazy o tom, že prísnejšie pravidlá automaticky znižujú výskyt šikanovania, zlepšujú psychickú pohodu alebo posilňujú pocit spolupatričnosti medzi spolužiakmi. Naopak, v niektorých prípadoch sa objavil nečakaný vedľajší efekt – časť študentov, najmä dievčatá, uvádzala mierne slabší pocit príslušnosti ku škole a slabšie prepojenie s učiteľmi.
Autori štúdie upozorňujú, že mobil počas prestávky nemusí byť iba zdrojom rozptýlenia. Pre mnohých tínedžerov predstavuje aj nástroj organizovania spoločných aktivít, kontaktu s rodinou či komunikácie s kamarátmi mimo školy. Ak škola telefóny obmedzí, vzniká otázka, čím tento priestor nahradí. Práve preto výskumníci odporúčajú, aby zákaz mobilov sprevádzali aktivity podporujúce osobné rozhovory, šport alebo spoločenské hry.
Nie všetko vyrieši zákaz
Kým jednotlivé štúdie prinášajú pohľad na konkrétne školy či krajiny, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ponúka širší obraz. Jej analýza ukazuje, že debata o mobiloch sa za posledné roky stala globálnou témou – do konca roku 2024 zaviedlo nejakú formu regulácie mobilných telefónov približne 40 percent vzdelávacích systémov na svete.
Pravidlá sa pritom výrazne líšia. Niektoré krajiny zaviedli úplný zákaz počas celého školského dňa, iné povoľujú používanie telefónov na vyučovaní pri vzdelávacích aktivitách a ďalšie nechávajú rozhodovanie na jednotlivých školách. Spoločným cieľom je obmedziť digitálne rozptyľovanie, ktoré sa podľa údajov PISA čoraz častejšie spája so zhoršenou koncentráciou počas vyučovania.
Školské zákazy mobilov sa vo svete rýchlo rozširujú, no čoraz častejšie ich sprevádzajú aj pravidlá zmysluplného používania digitálnych technológií počas vyučovania. Podľa OECD dnes až 71 percent žiakov v krajinách OECD navštevuje školy, ktoré majú okrem obmedzení mobilov aj formálne usmernenia, ako využívať digitálne zariadenia na učenie. Samotný zákaz totiž podľa výskumov nestačí bez jasných pravidiel týkajúcich sa práce s technológiami. Zdroj: iStock.com/Yuliya Yesina
Analýza OECD však priniesla podobný záver ako britské a holandské štúdie. Zákazy mobilov súviseli iba s malým poklesom celkového času stráveného na sociálnych sieťach – približne o pol hodiny týždenne. To je pomerne málo, ak vezmeme do úvahy, že priemerný tínedžer trávi na sociálnych sieťach približne 35 hodín týždenne.
Organizácia preto upozorňuje, že školské pravidlá by mali byť iba jednou časťou širšej stratégie. Tá by mala zahŕňať rozvoj digitálnej gramotnosti, bezpečnosti na internete, podporu zdravých spánkových návykov aj vzdelávanie o fungovaní algoritmov sociálnych sietí. Telefón totiž predstavuje iba vstupnú bránu, skutočný problém môže spočívať v tom, ako digitálne platformy pracujú s ľudskou pozornosťou.
Slovensko sprísnilo pravidlá. Prvé údaje prinášajú zmiešaný obraz
Aj Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré sa rozhodli zasiahnuť. Od 1. januára 2025 platí novela školských pravidiel upravujúca používanie mobilných telefónov v základných školách. Najmladší žiaci už telefóny počas vyučovania používať nemôžu, zatiaľ čo vo vyšších ročníkoch získali školy väčšiu voľnosť pri nastavovaní vlastných pravidiel prostredníctvom školského poriadku. Zachované zostali výnimky napríklad zo zdravotných alebo vzdelávacích dôvodov.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR argumentovalo tým, že cieľom opatrenia nie je iba odobrať žiakom telefóny, ale podporiť sústredenie počas hodín, zlepšiť medziľudské vzťahy v triedach a poskytnúť riaditeľom jasnejšiu právnu oporu pri nastavovaní pravidiel. Zároveň zdôraznilo, že regulácia nemá nahradiť rozvoj digitálnych zručností, ktoré zostávajú súčasťou kurikulárnej reformy.
Prvé medzinárodné údaje po zavedení regulácie prinieslo meranie PISA 2025. Na Slovensku navštevovalo už 57 percent pätnásťročných školy, kde bolo používanie mobilov v školských priestoroch zakázané. V roku 2022 to bolo 42 percent. Zaujímavé je, že slovenskí žiaci na školách so zákazom hlásili približne o 29 percent nižšiu pravdepodobnosť digitálneho rozptyľovania počas vyučovania, čo je výraznejší rozdiel než priemer OECD.
Rovnaký prieskum však ukázal jednu zmenu, ktorá môže byť pre budúcnosť škôl ešte významnejšia. Takmer 46 percent slovenských žiakov používa AI četboty pri učení aspoň raz týždenne, čo zodpovedá priemeru krajín OECD. Debata o mobiloch sa tak postupne rozširuje. Nejde už iba o telefóny vo vreckách, ale aj o to, ako sa do vzdelávania dostávajú nástroje umelej inteligencie.
Čo ukázalo medzinárodné testovanie PISA 2025?
Výsledky PISA 2025 prinášajú do diskusie o mobiloch dôležitý kontext. Do medzinárodného testovania sa zapojilo viac ako 6 600 slovenských pätnásťročných žiakov z približne 300 škôl a výsledky naznačujú, že slovenské školstvo sa síce v niektorých oblastiach zlepšuje, no jeho najväčšie výzvy ležia hlbšie než v samotnom používaní telefónov.
Najvýraznejší pokrok dosiahli slovenskí žiaci v prírodovednej gramotnosti, kde si oproti roku 2022 polepšili o 13 bodov – išlo o jedno z najväčších zlepšení spomedzi krajín OECD. V matematike sa Slovensko dostalo nad priemer OECD, no v čitateľskej gramotnosti zostávajú výsledky pod priemerom a od posledného merania sa výraznejšie nezlepšili. Schopnosť porozumieť textu, kriticky vyhodnocovať informácie a rozlišovať medzi dôveryhodným a manipulatívnym obsahom patrí pritom k zručnostiam, ktoré sú v ére sociálnych sietí čoraz dôležitejšie.
Testovanie PISA tiež upozorňuje, že výrazný vplyv na výsledky žiakov má sociálno-ekonomické zázemie. Deti zo znevýhodneného prostredia patria častejšie do rizikovej skupiny v čítaní, matematike aj prírodných vedách, čo naznačuje, že digitálne rozptyľovanie predstavuje iba jednu z vrstiev oveľa komplexnejšieho problému. Zaujímavou správou je aj zlepšenie školskej klímy – žiaci hlásili menej hluku a neporiadku počas hodín, menej vyhrážania medzi spolužiakmi a priaznivejšie prostredie na učenie.
Výsledky tak vytvárajú dôležitú protiváhu k debatám o zákazoch mobilov. Telefóny môžu znižovať sústredenie počas vyučovania, no kvalitu vzdelávania ovplyvňujú aj schopnosť pracovať s textom, kriticky myslieť, bezpečne sa pohybovať v digitálnom priestore a vyrastať v podnetnom školskom prostredí.
Skutočným problémom nie je počet hodín strávených používaním mobilu
Ak sa pozrieme na najnovšie výskumy spoločne, objaví sa spoločný menovateľ: samotný čas pred obrazovkou nemusí byť najlepším ukazovateľom rizika. Vedci čoraz častejšie upozorňujú, že oveľa dôležitejšie je to, kedy, prečo a akým spôsobom mladí ľudia telefón používajú.
Večerné používanie mobilu môže narúšať spánok nielen modrým svetlom, ale aj neustálym očakávaním správ či notifikácií. Sociálne siete zároveň podporujú mechanizmy neustáleho porovnávania sa s ostatnými, čo viaceré štúdie spájajú s vyšším rizikom psychickej nepohody. Významnú úlohu zohráva aj to, či dieťa siaha po telefóne zo zvedavosti alebo ako po hlavnom nástroji zvládania stresu, osamelosti či úzkosti.
Mozog si dokáže spojiť telefón s okamžitou úľavou od nepríjemných pocitov. Práve tento mechanizmus môže podporovať opakované kontrolovanie obrazovky aj v situáciách, keď dieťa pôvodne mobil vôbec nemalo potrebu používať. Zdroj: iStock.com/SIphotography
Na druhej strane výskum ukazuje, že sociálne siete nemajú iba negatívnu stránku. Pre mnohých mladých ľudí predstavujú priestor na udržiavanie priateľstiev, tvorbu vlastného obsahu, zapadanie do komunít alebo získavanie podpory pri problémoch, o ktorých sa im ťažko hovorí tvárou v tvár. Práve preto odborníci varujú pred príliš jednoduchým záverom, že každé dlhšie používanie telefónu je automaticky škodlivé.
Skutočnou výzvou preto nie je iba obmedziť čas pred obrazovkou, ale naučiť mladých ľudí rozpoznávať mechanizmy, ktorými si digitálne platformy získavajú ich pozornosť. Práve schopnosť vedome používať technológie, nie iba mechanicky počítať hodiny, sa podľa najnovších poznatkov stáva jednou z najdôležitejších digitálnych kompetencií súčasnosti.
Ako vyzerá zdravší digitálny režim
Čo odporúčajú odborníci, ak teda samotné limity času pred obrazovkou problém nevyriešia? Najnovšie odporúčania sa čoraz viac presúvajú od jednoduchých zákazov k budovaniu zdravých digitálnych návykov. Cieľom už nie je iba znížiť počet hodín používania telefónu, ale naučiť deti aj dospelých rozumieť tomu, prečo po ňom siahajú.
Veľký význam majú drobné zmeny v každodennom živote. Vypnutie nepotrebných notifikácií, odkladanie telefónu aspoň hodinu pred spaním, vytváranie bezmobilových zón pri spoločnom stolovaní či počas rodinných rozhovorov môže pomôcť prerušiť automatické kontrolovanie obrazovky. Rovnako dôležité je vysvetľovať deťom, ako fungujú algoritmy odporúčania obsahu a prečo sa sociálne siete snažia udržať ich pozornosť čo najdlhšie.
Psychológovia zároveň zdôrazňujú, že pravidlá fungujú najlepšie vtedy, keď vznikajú spoločne. Dieťa, ktoré rozumie dôvodu obmedzení, ich často prijíma lepšie než pri jednostrannom zákaze. Úlohu zohráva aj príklad dospelých. Ak rodičia sami neustále kontrolujú telefón, vysielajú deťom opačný signál než ten, ktorý chcú slovami odovzdať.
Odporúčania OECD aj autorov britskej štúdie SMART Schools sa preto zhodujú v jednom bode: školské zákazy môžu byť užitočným nástrojom na obmedzenie rozptyľovania počas vyučovania, no bez rozvoja digitálnej gramotnosti, podpory spánku a otvorenej komunikácie v domácnosti pravdepodobne nedokážu vyriešiť problém problematického používania sociálnych sietí.
Zdroje: World Journal of Pediatrics, The Lancet, Journal of Youth and Adolescence, Európska komisia, OECD (1, 2), MŠVVaM SR (1, 2)
(KAM)
