Osamelosť a sociálna izolácia dnes patria medzi najzávažnejšie hrozby verejného zdravia, ktoré priamo ovplyvňujú dĺžku života.
Blízky priateľ náš problém síce nevyrieši, no vďaka vzájomnej blízkosti a vypočutiu si s ťažkosťami dokážeme poradiť oveľa ľahšie. Zdroj: iStock.com/Dejan_Dundjerski
Pohľad na plný zoznam kontaktov v smartfóne často sprevádza váhanie, komu sa dá naozaj ozvať. Práve vtedy sa ukazuje rozdiel medzi počtom známych a skutočným sociálnym prepojením, teda vzťahmi poskytujúcimi oporu.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe z roku 2025 označila takéto sociálne prepojenie za kľúčovú zložku zdravia. Medzinárodný deň priateľstva, stanovený Organizáciou Spojených národov (OSN) na 30. júla, preto otvára dôležitú otázku: Čo sa deje s ľudským telom, keď blízke väzby slabnú?
Rozdiel medzi samotou a skutočnou osamelosťou
Častý kontakt automaticky neznamená blízkosť. Výskumníci preto rozlišujú osamelosť ako subjektívny pocit nedostatku zmysluplných vzťahov a sociálnu izoláciu ako objektívny nedostatok kontaktov s okolím. Tieto javy sa môžu, no nemusia prekrývať.
Potvrdzuje to slovenská štúdia DISCONNECT od odborníkov z Univerzity Komenského a zo Slovenskej akadémie vied, ktorej vzorka účastníkov verne odrážala zloženie celej populácie. Na vzorke 3 006 dospelých ukázala, že osamelosť sa týkala 25,3 percenta účastníkov, kým sociálnou izoláciou trpelo 19,1 percenta. Približne 9 percent zažívalo oba stavy súčasne.
Čísla dokazujú, že osamelosť nie je zriedkavou ťažkosťou hŕstky ľudí, ale častým javom. Výskumníci navyše jasne ukázali, že ak je človek dlhodobo odrezaný od svojho okolia, priamo sa to odráža na zhoršení jeho duševného aj telesného zdravia.
Pozrite si
Ako priateľstvá fyzicky chránia ľudský organizmus
Kvalitné sociálne väzby chránia organizmus najmä cez reguláciu stresu. Dlhodobé napätie bez podpory okolia drží telo v stave pohotovosti, čo ho veľmi vyčerpáva. Blízky vzťah vonkajší stresový faktor síce nezruší, ale pomocou blízkych ho znášame lepšie.
Rozhovor s blízkym umožňuje utriediť si myšlienky, uvedomiť si a pomenovať veci nahlas, poskytuje pocit spolupatričnosti, pomáha znížiť pocity paniky a zúfalstva a vytvára priestor na hľadanie riešení.
Tento efekt má reálny dosah na dĺžku života. Rozsiahla metaanalýza vedcov z Univerzity Brighama Younga zhodnotila údaje zo 148 štúdií s viac ako 308-tisíc účastníkmi. Zistili, že ľudia so silnejšími sociálnymi vzťahmi mali v sledovanom období o 50 percent vyššiu pravdepodobnosť dlhšieho prežitia.
Zjednodušene povedané, ak má človek vybudované kvalitné a hlboké vzťahy so svojimi najbližšími, nielenže sa cíti psychicky lepšie, ale jeho telo je odolnejšie voči chorobám, čo mu v konečnom dôsledku predlžuje život.
Hlboké vzťahy sú dôležitejšie než desiatky povrchných známostí
Udržiavanie priateľstiev nie je výkonnostná disciplína. Dôležitejšie než desiatky známych je mať aspoň niekoľko stabilných vzťahov založených na úprimnosti, rešpekte a vzájomnosti, kde sa obe strany rovnomerne podieľajú na dávaní a prijímaní podpory.
Ak jeden z priateľov funguje len ako bútľavá vŕba bez toho, aby sa dočkal rovnakej pozornosti, takéto puto sa rýchlo vyčerpá a oslabí. Toxické vzťahy dokonca stres generujú, preto skutočnú ochranu poskytujú len väzby, v ktorých sa človek cíti prijatý a nesúdený, pričom vie, že sa naňho ten druhý v núdzi nevykašle.
Dáta Európskeho štatistického úradu (Eurostat) z roku 2022 ukazujú, že obyvatelia Európskej únie hodnotili spokojnosť so svojimi osobnými vzťahmi priemerne známkou 7,8 z 10. Najvyššiu spokojnosť vykazovali ľudia do 34 rokov a domácnosti s deťmi.
Z týchto čísel vyplýva, že to, akí sme spokojní s priateľmi a rodinou, priamo určuje našu celkovú spokojnosť so životom, a tento aspekt nemožno prehliadať pri hodnotení blahobytu spoločnosti.
Dospelé priateľstvá potrebujú rytmus
Kým v detstve vznikajú priateľstvá prirodzene zo spoločného času v škole či na ihrisku, dospelosť tento rytmus narúša. Práca a rodinné povinnosti posúvajú vzťahy na vedľajšiu koľaj. Aby prosperovali, potrebujú pravidelnosť. Nemusí ísť o veľké gestá, stačí krátka správa, spoločný obed či prechádzka. Tieto rituály dávajú priateľstvu predvídateľnosť, vďaka ktorej obaja vedia, že s nimi ten druhý počíta, a nemusia sa tak obávať straty vzájomného puta.
Digitálne technológie slúžia ako užitočný most k reálnemu kontaktu. Sociálne siete však môžu vytvárať ilúziu blízkosti – vidieť fotografie nie je to isté, ako sa skutočne porozprávať.
Spoločenská zodpovednosť a priestor na zmenu
Boj proti osamelosti nie je iba súkromným problémom, ktorý si musí vyriešiť každý sám. Podľa WHO nemajú všetci rovnaké podmienky na budovanie vzťahov. Samoživitelia, seniori, ľudia v chudobe či s hendikepom majú objektívne menej času a príležitostí na stretávanie sa s inými. Bez pomoci zvonka sa preto z tejto izolácie často nedokážu vymaniť, čo ich zdravie ohrozuje ešte viac.
Aby sa ľudia mohli vôbec spoznávať, potrebujú na to napríklad vhodné a dostupné fyzické priestory. Mestá, zamestnávatelia a školy by mali vytvárať bezpečné a dostupné verejné priestory – knižnice, parky či lokálne podujatia. Aj keď takéto miesta pôsobia bežne, práve tam vznikajú dôležité komunity, ktoré chránia ľudí pred izoláciou a duševným úpadkom.
Ak chceme žiť v zdravšej spoločnosti, podpora zmysluplných vzťahov a vytváranie priestoru na ich budovanie by sa mali stať rovnakou prioritou, ako je prevencia iných bežných ochorení.
Zdroje: WHO, OSN, Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, PLOS Medicine, Eurostat
(KAM)
