Dnes už mnoho ľudí využíva veľké jazykové modely ako ChatGPT či AI Terapeut na pomoc pri psychických ťažkostiach. Dokáže nám však umelá inteligencia nahradiť skutočných terapeutov? Vývojári tvrdia, že terapeutické chatboty sú „empatické“, a nedávne štúdie skutočne naznačujú, že ľudia uprednostňujú odpovede umelej inteligencie pred skutočnými terapeutmi.
Textová umelá inteligencia dokáže uspokojiť ľudské psychologické potreby tým, že ponúka emocionálnu podporu. Zdroj: Istock/Vanessa Nunes
Aj keď umelej inteligencii podľa výskumov chýba afektívna a motivačná empatia, môže prejavovať prvky kognitívnej empatie. Odborníci však upozorňujú na riziko manipulácie a závislosti od chatbotov. Veľkým spúšťačom využívania umelej inteligencie pri terapii sa stala pandémia ochorenia COVID-19. Hoci tzv. terapeutické chatboty existovali už pred pandémiou – napríklad klinickí psychológovia vyvinuli Woebota v roku 2017 –, ich používanie sa počas lockdownov zrýchlilo.
Terapeutické chatboty sa snažia rozpoznávať a sledovať emocionálne stavy, hodnotiť pokrok v terapii, sprostredkovať empatiu a potenciálne predpovedať dlhodobý výsledok terapie, rovnako aj viesť jednotlivcov ich kognitívnym skreslením a dokonca zmierňovať niektoré afektívne premenlivosti, pričom poskytujú okamžité, ľahko dostupné a niekedy anonymizované interakcie.
Používatelia môžu chatovať s aplikáciou, zadávať a sledovať svoje emócie v priebehu času a precvičovať si zručnosti a techniky, ako je všímavosť, meditácia, či viesť si nejaký svoj denník pocitov. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že umelá inteligencia nedokáže nahradiť skutočného psychológa či terapeuta ani reálnu liečbu.
Neposkytnú rýchlu spätnú väzbu
Nedávne štúdie ukazujú, že pokiaľ ide o empatiu, ľudia uprednostňujú písomné odpovede umelej inteligencie pred písomnými odpoveďami ľudských terapeutov. Textová umelá inteligencia dokáže uspokojiť ľudské psychologické potreby tým, že ponúka emocionálnu podporu. Vedci však tiež tvrdia, že umelá inteligencia nikdy nebude schopná skutočne sa vcítiť do človeka a že je nemožné, aby bola empatická. Rovnako jej využitím pri liečbe psychického zdravia hrozí riziko manipulácie, klamstva a závislosť.
Výhodami veľkých jazykových modelov sú okamžitá a neustála odpoveď či nižšie náklady. Ľudia, ktorí sa obávajú sociálnej stigmy alebo odsudzovania, sa môžu cítiť pohodlnejšie pri otvorenejšom hovorení o pocitoch, o citlivých témach a symptómoch s terapeutickým chatbotom, čo môže prispieť k úspechu terapie. Používatelia sa tiež môžu s informáciami vysporiadať vlastným tempom. V tejto súvislosti vedci zdôraznili výhody chatbotov určených pre autistických a neurodivergentných ľudí, pretože dokážu preložiť zložité informácie do jasného a jednoduchého jazyka a zároveň bez posudzovania poskytnúť interakcie, ktoré odstraňujú sociálny tlak (napríklad očný kontakt, prispôsobenie sa spoločenským očakávaniam).
Dokážu zmierniť príznaky a úroveň stresu, depresie a úzkosti, avšak mnohé štúdie tento fakt sledovali iba z krátkodobého hľadiska. Napríklad v rámci niektorých výskumov vykonali dvojtýždňovú štúdiu so 70 študentmi alebo osemtýždňovú štúdiu s 256 dospelými. Je však veľmi málo štúdií, ktoré sledovali efekt terapie z dlhodobého hľadiska. Jedna z nich, ktorá zahŕňala 42 študentov používajúcich Woebot počas osemnástich týždňov, nezistila žiadne významné zníženie úrovne úzkosti a depresie u študentov. Je preto potrebné vykonať dlhodobejší výskum s väčším počtom participantov.
Okrem toho môžu povzbudiť sebareflexiu a emocionálnu reguláciu, prispôsobiť a personalizovať svoje reakcie jednotlivým používateľom a rozpoznávať vzorce správania. Nedokážu však používateľom poskytnúť spätnú väzbu v reálnom čase, týždenné zhrnutie a priebežný zber údajov. Môžu vyriešiť problém nedostatku terapeutov a dlhých čakacích listín, v takýchto prípadoch je to lepšie ako nič. Odborníci však varujú, že sa tiež môžu stať akousi výhovorkou, aby sa nemusela zvyšovať starostlivosť poskytovaná vyškolenými odborníkmi v oblasti duševného zdravia v chudobnejších oblastiach.
Navyše odborníci doteraz nevedia, akým spôsobom by mohli ochrániť súkromie či bezpečnosť údajov každého pacienta pri využívaní umelej inteligencie v psychoterapii. Preto by bolo potrebné neustále monitorovanie takýchto pacientov, avšak problémom je aj to, že nie všetky chatboty sú pod dohľadom odborníkov na duševné zdravie. Ďalšou nevyriešenou otázkou je napríklad aj to, keď pacient prežíva halucinácie. V takomto prípade nie je možné využitie umelej inteligencie bez prístupu skutočného terapeuta.
Nevhodné reakcie pacientov a klamlivé závery
Novinárka Laura Reileyová z Washington Post uverejnila článok o tom, ako sa jej dcéra pred samovraždou zdôverila spoločnosti ChatGPT ako „terapeutovi s umelou inteligenciou“. ChatGPT nenahlásila samovražedné myšlienky vyškolenému odborníkovi, ktorý by mohol zasiahnuť, čo zdôraznilo dôležitosť bezpečnostných opatrení. Do novembra 2025 čelila spoločnosť OpenAI vlastniaca ChatGPT v Kalifornii ôsmim rôznym žalobám z nedbanlivosti, neoprávneného úmrtia či problémom s vykorisťovateľským a manipulatívnym dizajnom aplikácie. Namiesto toho, aby odkazovala zraniteľných jednotlivcov na ľudských odborníkov, začala ChatGPT sama poskytovať nevhodné rady, ktoré ľuďom vyvolávali nevhodné reakcie, napríklad mali viac bludných myšlienok.
Okrem toho interakcie s chatbotmi nie sú skutočnými dialógmi, nejde o osobné interakcie, rovnako dôležitými rizikami sú manipulácia či klamlivé závery. Používatelia takýchto aplikácií im môžu časom začať pripisovať ľudské vlastnosti či emócie, čím sa od nich stávajú emocionálne závislými. Navyše skutoční psychológovia a terapeuti dokážu u pacientov rozpoznávať neverbálne signály, čo technológia nedokáže.
Rovnako nie sú terapeutické chatboty dostatočne empatické. Motivačná empatia je schopnosť vcítiť sa do emócií a perspektívy iných, čo následne podnecuje k súcitu, pomoci a prosociálnemu správaniu. Táto forma empatie vedie k hlbšiemu pochopeniu potrieb druhých, čo zvyšuje angažovanosť, podporuje sociálnu spravodlivosť a motivuje k mravným činom, či už priamou podporou, alebo povzbudením. Keď porovnali výsledky štúdie, pri ktorých podstúpili pacienti terapiu u psychológa a využitím Chatbota, odpovede umelej inteligencie boli hodnotené ako výrazne kvalitnejšie a empatickejšie ako odpovede lekárov. Respondenti, ktorí hodnotili odpovede, boli licencovaní zdravotnícki pracovníci. Umelá inteligencia dosiahla výrazne vyššie skóre v oblasti perspektívy a empatického záujmu a jej intervencie boli podpornejšie. Odpovede terapeutov boli viac zamerané na rady a informácie a žiadosti o ďalšie vysvetlenie.
Umelá inteligencia nikdy nenahradí ľudský prístup. Zdroj: iStock/LSOphoto
Umelá inteligencia znižuje autenticitu sedení
Respondenti vnímali empatické odpovede chatbotov ako menej dôveryhodné, pretože emócie a empatia boli simulované. Odborníci zistili, že skutočná emocionálna blízkosť zvyšuje vnímanie komunikácie, zatiaľ čo správy od umelej inteligencie výrazne znižujú vnímanú autenticitu. V psychoterapii by sa teda mala umelá inteligencia využívať skutočne veľmi opatrene a možno iba ako doplnok.
Pozrite si
Na rozdiel od umelej inteligencie musia odborníci v oblasti duševného zdravia poskytovať starostlivosť založenú na dôkazoch, prispôsobenú individuálne každému klientovi, zaoberať sa emocionálnou a duševnou prácou, plánovaním liečby, krízovou intervenciou a venovať pozornosť verbálnym aj neverbálnym signálom. To všetko vyžaduje zodpovednosť, starostlivosť o pacienta a schopnosť vytvoriť bezpečné medziľudské prostredie, aby mohli získať komplexný obraz o psychickom stave pacienta. V jednom z výskumov oslovili v súvislosti s témou týkajúcou sa umelej inteligencie v psychiatrii 791 psychiatrov z 22 krajín. Až 83 percent z nich „považovalo za nepravdepodobné, že budúca technológia bude poskytovať empatickú starostlivosť rovnako dobre alebo lepšie ako priemerný psychiater”.
Terapeutické chatboty môžu napodobňovať kognitívnu empatiu, teda v nás môžu vyvolať pocit, že im na nás záleží. Nedokážu sa však skutočne vcítiť do pocitov človeka, keďže nemajú emócie, nemôžu vybudovať medziľudský vzťah. Online terapia pomocou umelej inteligencie nedokáže nahradiť skutočnú komunikáciu s človekom. Terapeutické chatboty a veľké jazykové modely môžu vytvoriť iba ilúziu medziľudského vzťahu. Táto ilúzia môže zintenzívniť proces prenášania ľudských vlastností, emócií, ľudského správania alebo fyzických podôb na samotnú umelú inteligenciu a viesť okrem iného k nesprávnej interpretácii schopností tejto technológie a k emocionálnej závislosti od nej.
Zdroje: Science Direct, Veda na dosah, K Sebe, Psychology Today, ICA Notes, Public Health
(RR)
