Odborníci zistili, prečo sa nám po prekonaní akútneho stresu, napríklad po pracovnom pohovore, zhoršuje schopnosť prepájať spomienky a vyvodzovať závery.
Vedci skúmali, ako stres narúša schopnosť ľudí čerpať zo záznamov predchádzajúcich skúseností a robiť závery. Zdroj: iStock/Lacheev
Vedci z Oregonskej univerzity v USA zistili, že akútny stres sťažuje prepojenie spomienok na minulé udalosti s novými informáciami. Tieto výsledky pomáhajú vysvetliť, prečo majú ľudia pod tlakom ťažkosti preukázať schopnosť pochopiť situáciu.
Výskumníci v štúdii, uverejnenej v časopise Science Advances, kombinujú zobrazovacie metódy mozgu a psychologické testy, čo im umožnilo zistiť, ako stres narúša schopnosť ľudí čerpať zo záznamov predchádzajúcich skúseností a robiť závery. Ide o kombináciu behaviorálnych testov a neurálneho zobrazovania.
Odborníci zistili, že mozog prepája staré informácie s novými, aby dokázal vyvodzovať závery prostredníctvom kognitívneho procesu nazývaného integrácia. Ak si napríklad pamätáte, že váš priateľ mal na sebe bledozelenú bundu, a uvidíte bledozelenú bundu na lavičke v parku, môžete integrovať svoju spomienku a vizuálny vnem a vyvodiť z toho záver, že váš priateľ sedí na lavičke v parku. Túto schopnosť môžu mať narušenú ľudia s niektorými duševnými poruchami, napríklad s úzkostnými poruchami či so psychózou.
Oblasť mozgu zvaná hipokampus zohráva kľúčovú úlohu pri integrácii informácií. Zároveň je mimoriadne citlivá na stres, čo sa psychológovia z Hamburskej univerzity v Nemecku rozhodli otestovať. Skúmali, ako akútny stres ovplyvní schopnosť mozgu integrovať informácie a vyvodzovať závery.
Rôzne obrázky aktivovali inú časť mozgu
Počas experimentu sa výskumníci rozhodli preskúmať 121 dobrovoľníkov, ktorých požiadali, aby si zapamätali sériu párov obrázkov, z ktorých každý obsahoval jeden obrázok zvieraťa a jeden obrázok tváre alebo nejakej konkrétnej scény. Na druhý deň približne polovica účastníkov absolvovala simulovaný pracovný pohovor, pri ktorom museli obhájiť, prečo si pamätajú daný konkrétny obrázok, a tiež museli vyriešiť zložité matematické úlohy. Druhá polovica účastníkov musela predniesť hovorený prejav na tému podľa vlastného výberu a vyriešiť jednoduchú matematickú úlohu.
Následne účastníkom výskumu ukázali ďalšiu sériu párov obrázkov, z ktorých každý pár obsahoval buď obrázok zvieraťa, alebo 3D tvar. Potom im ukázali 3D tvary, ktoré videli už predtým, spolu so súborom rôznych tvárí a scén. Mali za úlohu vybrať tvár alebo scénu, ktorá sa s daným 3D tvarom spája s najväčšou pravdepodobnosťou.
Účastník si napríklad mohol hypoteticky zapamätať pár obrázkov, kde na jednom bola mačka a na druhom stromy. Na ďalší deň si mohol vybrať tiež obrázok, kde bola mačka a napríklad modrá kocka. Vedci predpokladali, že ak by mozog danej osoby úspešne integroval spomienky z týchto dvoch oddelených dní, mal by si modrú kocku spájať s lesom.
Aby vedci pochopili, čo sa deje v mozgoch účastníkov, použili metódu nazývanú funkčná magnetická rezonancia (fMRI), ktorá poskytuje pohľad na mozgovú aktivitu v reálnom čase. Pomocou nej zisťovali, ktoré časti hipokampu sa aktivovali, keď účastníci sledovali obrázky z rôznych kategórií. Zvieratá rozsvietili jednu oblasť a 3D tvary inú. Tváre a scény aktivovali tretiu oblasť mozgu.
Keď účastníci zo skupiny vystavenej vysokému stresu dostali obrázok v 3D tvare, ich mozgy nevykazovali takú vysokú aktivitu v oblasti zodpovedajúcej tváram a scénam. To naznačuje, že ich mozog nevyvodil spojitosť medzi tvarom a konkrétnou tvárou človeka alebo scénou tak výrazne, ako to bolo u ľudí z kontrolnej skupiny.
Keď si naša pamäť uchováva konkrétnu vec, okamžite sa nám vybavia krátke spomienky z minulosti, ktoré nám ju istým spôsobom pripomínajú. Toto sa nedialo u účastníkov vystavených stresu. Napriek tomu dosahovali účastníci z oboch skupín rovnaké výsledky. Autori uvádzajú, že to môže byť spôsobené tým, že metóda fMRI je na detekciu pamäťových prepojení citlivejšia ako behaviorálny test. Vedci tento spôsob plánujú otestovať aj na hlodavcoch, čo im umožní pochopiť mechanizmy stojace za konkrétnym javom mozgu a nájsť spôsoby, ako zmierniť účinky stresu.
Zdroj: Nature
(RR)
