Sny často vnímame ako sériu náhodných a chaotických príbehov či epizód, ktoré produkuje mozog počas spánku. Či už sú to odrazy našich spomienok, alebo náhodne vygenerované príbehy, väčšina z nich nedáva zmysel.
Na sny vplývajú nielen spomienky, ale aj osobnostné črty a vonkajšie prostredie. Zdroj: iStock/Mihaela Rosu
Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications začiatkom roka 2026 vyvracia teóriu, že sny sú náhodné. Použitím pokročilých informatických metód boli vedci schopní dokázať, že obsah našich snov je komplexne riadený. Okrem zapojenia našich spomienok sú sny ovplyvňované osobnostnými črtami a vonkajším prostredím.
Snívanie je aktom takzvanej sémantickej transformácie. Keď ideme spať, náš mozog nám neprehráva zážitky konkrétneho dňa. Namiesto toho vezme koncepty, s ktorými sme sa v minulosti stretli – útržok rozhovoru, úlohu v práci, osobu z našej minulosti – a oddelí ich od pôvodného kontextu. Mozog potom tieto jednotlivé prvky zmieša a posúva ich z logických predstáv založených na myšlienkach do živých kreatívnych prostredí. To naznačuje, že funkciou snívania nie je pamätať si, čo sa stalo, ale zapojiť význam týchto udalostí do širšieho mentálneho rámca.
Špecifický odtlačok našej osobnosti
Prečo je rôznorodosť našich snov taká veľká? Prečo jeden človek sníva o veľkolepom dobrodružstve, zatiaľ čo inému sa vybaví spomienka na spolužiaka zo základnej školy?
Veda poukazuje na individuálne črty ako primárny filter obsahu snov. Štúdia zistila, že osobnostné charakteristiky – konkrétne tendencia človeka k myšlienkovému blúdeniu alebo jeho subjektívny postoj k snom – určujú štruktúru jeho nočných predstáv.
Ľudia, ktorí pripisujú snom hlbší význam a veria, že nesú určitý obsah, majú tendenciu mať sny oveľa kreatívnejšie. Ich sny sú komplexnejšie, obsahujú viacero postáv a zložitejšie vizuálno-priestorové udalosti.
V podstate platí, že čím kreatívnejší a introspektívnejší sme počas dňa, tým prepracovanejším sa stáva náš snový svet.
Naratív snov je formovaný vonkajším prostredím
Ďalším dôkazom toho, že sny nie sú náhodné, je vplyv životných skúseností, takzvaný spoločenský odtlačok. Výskumníci sledovali sny tisícov ľudí v rokoch 2020 až 2026. Zistili, že vonkajšia kolektívna trauma, ako napríklad globálna pandémia ochorenia COVID-19, zanechala vo svete snov špecifický podpis.
Počas pandémie boli sny účastníkov štúdie naplnené témami o obmedzení, izolácii a negatívnych emóciách. Postupné zlepšovanie situácie malo za následok zníženie týchto sémantických markerov. To ukazuje, že naša myseľ pri tvorbe snov funguje ako psychologický barometer odrážajúci stav našej kolektívnej reality.
Dekódovanie snov
Výklad snov je komplikovaný proces, keďže interpretácia výskumníka, ktorý sen skúma, a interpretácia snívajúceho môžu byť radikálne odlišné. Obe sú totiž podčiarknuté subjektívnou zaujatosťou.
S príchodom umelej inteligencie a pokročilých metód, ako je napríklad spracovanie prirodzeného jazyka (NLP: Natural Language Processing), bol výskum schopný kvantifikovať význam snov.
Mapovaním vzdialenosti medzi slovami a konceptmi vo viacrozmernom sémantickom priestore umelá inteligencia dokázala, že obsah našich snov presne koreluje s údajmi z nášho bdelého života. Táto technológia zmenila štúdium snov na merateľnú vedu, čím sa dokázalo, že vzory v našom spánku sú rovnako čitateľné ako digitálny kód.
Účel snov
Ak sny nie sú náhodné, prečo sú také zvláštne a prečo nám často nedávajú zmysel? Prevládajúca teória, ktorú naznačuje tento nový výskum, je, že surrealizmus snov je v skutočnosti vlastnosť, nie chyba.
Umiestnením našich reálnych obáv do bizarných scenárov nám mozog umožňuje testovať emocionálne reakcie a stratégie riešenia problémov v bezpečnom prostredí s nízkym rizikom. Naša osobnosť poskytuje scenár, náš život poskytuje vnemy a náš mozog poskytuje priestor na prehranie všetkých možností.
Zdroje: Nature, Science Daily
(RR)
