Vytváranie spomienok a zapamätávanie si konkrétnych udalostí závisí od fáz spánku.
Vtedy aktívne pracujeme na tom, aby sme si zapamätali, čo sa nám stalo počas dňa. Zdroj: iStock/Daniel de la Hoz
Určite ste aj vy počuli alebo povedali, že sa musíte na niečo vyspať. To znamená, že nemienite riešiť konkrétny problém pred spaním a dôležité rozhodnutie si necháte na čas, keď budete dostatočne oddýchnutí. Myšlienka vychádza z veľmi starej predstavy (ktorá sa datuje do 16. storočia), že spánok nám pomáha robiť lepšie rozhodnutia. Spánok má pre pamäť skutočne veľký prínos.
Staršia štúdia poukazuje na to, že vytváranie spomienok závisí od fázy spánku s rýchlymi pohybmi očí (REM alebo fáza snívania). Túto myšlienku potvrdilo množstvo výskumov. Podľa odborníkov je spánok rovnako zložitý systém ako naša pamäť. Existuje hneď niekoľko druhov spánku, konkrétne snívanie, REM fáza spánku alebo spánok bez snívania s pomalými vlnami, ktoré zahŕňajú viaceré systémy v mozgu. To isté platí aj pre niekoľko odlišných druhov pamäti, ktoré využívajú rôzne, ale prekrývajúce sa časti mozgu.
Konkrétne ide o pamäť deklaratívnu, teda spomienky, o ktorých vieme hovoriť pomocou jazyka, a nedeklaratívnu, ktorá zahŕňa spomienky, ktoré nedokážeme sprostredkovať pomocou jazyka. To, či si pamätáme informácie, napríklad názov rodného mesta, patrí do sémantickej deklaratívnej pamäti. Konkrétnu udalosť v našom živote spolu s kontextom tejto udalosti radíme zas do epizodickej deklaratívnej pamäti. Automatické vykonávanie naučených zručností je súčasťou procedurálnej pamäti, ide napríklad o jazdu na bicykli.
Vzory reakcií sa ukladajú v mozgu
Spomienky sa v mozgu stávajú stabilnými, teda odolnými voči rušivým vplyvom, a trvalými. Konsolidácia spomienok bez ohľadu na typ pamäti sa deje aj počas spánku. Pri tvorbe spomienok je v tomto procese zvlášť dôležitá REM fáza spánku. Súčasné vedecké názory vychádzajú z predpokladu, že spomienky sa upevňujú v štruktúre nazývanej hipokampus prostredníctvom procesu reaktivácie vzorca neurónovej aktivity, ktorá prebiehala počas pôvodného prežitia udalosti. Ako príklad si vezmime takzvané „učenie sa miesta“ potkanov.
Keď sa potkan naučí orientovať sa v bludisku, bunky v hipokampe vykazujú aktivitu pri kopírovaní trasy potrebnej na dosiahnutie cieľa, respektíve odmeny. Miestne bunky reagujú na konkrétnych miestach v lokálnom prostredí. Tento vzor reakcií miestnych buniek sa najskôr dočasne ukladá v hipokampe. Keď potkan spí, tento súbor reakcií miestnych buniek sa znovu aktivuje, čím sa posilňujú spojenia medzi bunkami. Nakoniec, prostredníctvom opakovaných reaktivácií tohto vzoru, sa vytvorí už veľmi silná spomienka na trasu bludiskom odoslaná do mozgovej kôry do dlhodobej pamäti.
Vedci si doteraz mysleli, že reaktivácia buniek na tieto vzorce sa deje iba počas spánku. Staršie výskumy poukazujú na to, že bunky sú reaktivované aj počas bdelého stavu. Ďalšia štúdia na potkanoch z roku 2019 poukázala na to, že reaktivácia buniek nastala aj počas aktivity skúmaných zvierat v bludisku. Pri ukladaní spomienok do dlhodobej pamäti zohráva veľkú úlohu hipokampus, malá štruktúra mozgu, ktorej hlavnou úlohou je najmä zapamätávanie.
Pred desiatimi rokmi vykonali vedci štúdiu, pri ktorej účastníkom ukázali obrázky zvierat alebo rastlín. Polovica obrázkov jednej kategórie, napríklad rastlín, sa spájala s miernym elektrickým šokom. Vedci zistili, že zvýšená spontánna reaktivácia vzorov špecifických pre danú kategóriu počas bdelého odpočinku bola spojená s emocionálne vzrušujúcou udalosťou. Spárovanie elektrického šoku s rastlinami vytvorilo spomienku na rastliny ako strach vyvolávajúce podnety.
Čoraz viac dôkazov nasvedčuje tomu, že snívanie s otvorenými očami má veľký vplyv na našu pamäť. Keď totiž snívame s otvorenými očami, aktívne pracujeme na tom, aby sme si zapamätali, čo sa nám stalo počas dňa.
Zdroje: Cleveland Clinic, Apollo Hospitals, National Library of Medicine, Pschology Today
(RR)
