Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prežijú mladí ľudia v 21. storočí?

Galina Lišháková

Odpoveď na túto otázku hľadali odborníci z oblastí psychológie, školstva a európskej politiky v diskusii z cyklu Vizionári.

Zľava do prava: Daniel Bútora, Janette Motlová, Venus Johanpour, Zlatica Puškárová, Vladimír Šucha, Miriam Lexmann, Eva Polláková. Foto: Martina Ivičič. Zdroj: Zážitkové centrum vedy Aurelium

Zľava doprava: Daniel Bútora, Janette Motlová, Venus Johanpour, Zlatica Puškárová, Vladimír Šucha, Miriam Lexmann, Eva Polláková. Foto: Martina Ivičič. Zdroj: Zážitkové centrum vedy Aurelium

V každej dobe a v každej krajine sú mladí ľudia vystavení pôsobeniu konkrétneho prostredia a konkrétnych okolností. Hádam nikdy však na nich nevplývali také rozsiahle a invazívne zmeny ako dnes. Globalizácia, rýchly technologický vývoj, klimatická kríza, utečenecká kríza, rastúca sila internetových algoritmov, pandémia nového koronavírusu, vojna na Ukrajine – na mladých, ktorí ešte len prekračujú prah dospelosti dnes nedoliehajú len problémy ich rodnej krajiny, ale celého sveta. O tom, že na to nie sú pripravení ani oni, ani spoločnosť, svedčia dáta, ktoré ukazujú, že pribúda mladých ľudí trpiacich pocitmi osamelosti, úzkosťami a depresiami a stále viac z nich sa stáva obeťami kyrbešikany, vplyvu extrémistických skupín či hoaxov.

V Aureliu – zážitkovom centre vedy v Bratislave – sa 24. októbra konala diskusia z cyklu Vizionári, ktorý prebieha od marca 2020 a zameriava sa na svetové trendy v zdravotníctve, ekonomike či školstve. Moderuje ho Zlatica Puškárová, známa tvár televízie Markíza, ktorá je aj jeho autorkou. Témou konferencie z cyklu Vizionári bola tentoraz otázka, či prežijú mladí ľudia v 21. storočí, a to práve vzhľadom na všetky spomínané okolnosti, s ktorými zápasia.

Na debatnom pódiu sedeli Daniel Bútora – zakladateľ siete súkromných škôl –, Janette Motlová – riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie –, Venus Johanpour – zakladateľka a riaditeľka súkromnej základnej školy Brilliant Stars –, Vladimír Šucha – vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku –, Miriam Lexmann – poslankyňa Európskeho parlamentu –, Eva Polláková – riaditeľka základnej školy BESST v Trnave – a Ivan Šiller – hudobník a pedagóg.

Pocit osamelosti vzrástol štvornásobne

Vladimír Šucha skonštatoval, že žijeme v dobe veľkých zmien, ktoré prebiehajú súčasne vo viacerých oblastiach. Každá zmena predstavuje pre ľudský organizmus istú dávku stresu a keď je zmien veľa, tlak sa zvyšuje. Svedčia o tom napokon aj najnovšie štatistické údaje o raste psychických porúch. „Pocit osamelosti za posledné tri – štyri roky vzrástol štvornásobne – z deväť na tridsaťšesť percent. Počet pacientov s duševnými poruchami sa za posledných desať rokov zdvojnásobil, pričom dáta ukazujú, že horšie sú na tom dievčatá ako chlapci,“ upozornil. Dodal, že obdobie, do ktorého sme vhupli, sa podľa všetkého neskončí skôr ako o niekoľko dekád, čiže jedinou cestou je zvyšovanie psychickej odolnosti, ktorú by nám mal zabezpečiť vzdelávací systém.

Hudobník a pedagóg Ivan Šiller poznamenal, že tieto zmeny sa týkajú nás všetkých, teda aj starších a starých ľudí, tým pádom na sebe musíme zapracovať všetci rovnako. Je otázne, či je vo vzdelávacom systéme priestor i na pestovanie emocionálnej stránky študentov. Daniel Bútora vyjadril presvedčenie, že to je nevyhnutné: „Riaditelia škôl majú obrovskú slobodu. Nečakajme, že to vyrieši štát.“ Janette Motlová na jeho slová zareagovala tým, že mať opis systémovej zmeny na papieri je jedna vec, a druhá vec je dostať ju do praxe. „Zmena myslenia ešte potrvá. Potrebujeme spojiť rozum a cit. Zbytočne budem nalievať vodu, keď nemám pohár. Voda mi pretečie pomedzi prsty,“ približovala podstatu problému.

 

Dosah internetových algoritmov treba analyzovať

Podľa Miriam Lexmann sa táto zmena musí udiať v istom ekosystéme. „Pripravuje sa zákon o umelej inteligencii, ale zatiaľ sa, žiaľ, nebudú regulovať internetové algoritmy. Myslím, že by sa mali. Myslím si tiež, že by ľuďom malo byť umožnené pracovať na home office z miesta ich bydliska aj pre inú krajinu, v akej žijú. Dnes totiž veľa detí vyrastá bez rodičov, pretože pracujú v zahraničí.“ Europoslankyňa ďalej kritizovala, že sa peniaze z Plánu obnovy v rámci podpory duševného zdravia majú investovať do budov, pričom nemáme dostatok psychológov a psychiatrov, ktorí by v nich pracovali. Kritizovala tiež vnímanie Číny ako pokrokovej krajiny, ktorá dokáže pomocou algoritmov na internete vyhodnocovať, kto má duševné problémy. „Som z toho šokovaná, veď si nemôžeme brať príklad z totalitného režimu. Naopak, fenomén sociálnych sietí musíme podrobne analyzovať. Musíme zistiť, ako pôsobia na sociálnych sieťach, ako sú zneužívané, akých ľudí vťahujú do onlineových debát, v ktorých nezaznieva iný názor a podobne.“

Mladým chýbajú informácie o bezpečnom správaní sa na internete

Janette Motlová jej názor potvrdila, keď hovorila o výskume, na ktorom spolupracuje s Čechmi. „Vieme síce, čo je hoax, ale nevieme, čo za hoax považujú mladí ľudia, a tým pádom nevieme vhodne nastaviť dobré stratégie, ktoré by im bránili hoaxom podliehať.“ V neskoršej diskusii ešte doplnila, že keď v osemnásťčlennej skupine mladých ľudí skúmali pomocou niekoľkých ukážok, čo hoaxom je a čo nie je, ani jeden z nich neodpovedal správne.

Eva Polláková hovorila o tom, že v ich škole majú žiaci k dispozícii iPad aj počas vyučovania a majú ho aj doma, pričom jeho obsah môžu zdieľať so spolužiakmi. „Sociálne siete, internet – to tu odznelo ako nebezpečenstvá. My im dávame priestor pre ich používanie, ale zároveň ich vzdelávame v tom, ako to robiť bezpečne. V školách, kde sa nové technológie nepoužívajú až v takej miere, sa možno s informáciami v tomto smere až tak nepracuje.“

Diskusia v rámci cyklu Vizionári. Zľava do prava: Daniel Bútora, Janette Motlová, Venus Johanpour, Vladimír Šucha, Miriam Lexmann, Eva Polláková, Ivan Šiller. Foto: Martina Ivičič. Zdroj: Zážitkové centrum vedy Aurelium

Diskusia v rámci cyklu Vizionári. Zľava doprava: Daniel Bútora, Janette Motlová, Venus Johanpour, Vladimír Šucha, Miriam Lexmann, Eva Polláková, Ivan Šiller. Foto: Martina Ivičič. Zdroj: Zážitkové centrum vedy Aurelium

Má škola budovať aj charakter?

Venus Johanpour sa podelila o to, ako veľmi v jej škole dbajú na budovanie ľudského charakteru. „Každý týždeň sa deti naučia jednu dobrú vlastnosť, napríklad pravdovravnosť, pokoru, štedrosť, spoluprácu a podobne. Pretože učitelia veľa diskutujú, ako o dobrých vlastnostiach učiť, zozbierali sme o nich príbehy, pesničky, básne, knihy, ktoré na vyučovaní používajú. O tej-ktorej dobrej vlastnosti sa neučíme len na jednej hodine, ale vo všetkých predmetoch a celý týždeň. Komunikujeme o nej aj s rodičmi a učitelia sa snažia, aby sa daná vlastnosť odzrkadľovala aj v ich správaní k deťom. Samozrejme, v živote nejde o jednu vlastnosť, ale tým, že sa o nej rozprávame, budujeme v deťoch o nej povedomie a hodnoty.“

Hodnotovú pokrivenosť tvoria rodičia

Janette Motlová upozornila, že hodnotovú pokrivenosť detí a mladých ľudí často tvoria ich rodičia. „Vnucujú im svoju predstavu úspechu. Chcú, aby sa vzdelávali na vysokých školách, lebo to im zabezpečí lepšiu obživu a spoločenský úspech. Spoločenská potreba je pritom v rozpore s touto predstavou, na pracovnom trhu je nedostatok ľudí so stredoškolským či s učňovským vzdelaním. Nehovoriac o tom, že rodičia deťom vlastne nedávajú dostatočnú slobodu, aby sa samy rozhodli, čím chcú v živote byť.“

Dobré zmeny treba na viacerých poliach naraz

Diskusia bola v mnohom podnetná. Vyplynulo z nej najmä to, že nemožno očakávať od jednej zložky spoločnosti, napríklad od tvorcov zákonov alebo učiteľov, alebo psychológov, že práve oni budú tí, ktorí uchopia aktuálne problémy mladých a zavedú zmeny, ktoré ich ako švihnutím zázračného prútika duševne a osobnostne posilnia.

Naopak, zmeny sa musia diať na viacerých úrovniach súčasne, a to v rodine, škole, zákonoch a podobne. No aby sme k nim mohli dospieť, potrebujeme o problémoch diskutovať, skúmať ich, deliť sa o svoje poznatky a nápady a priebežne ich zavádzať do praxe, lebo len tak môžu čím skôr preniknúť aj do myslenia ľudí.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky