Prečo vstupujú dievčatá do puberty skôr a aké sú riziká?

Veková hranica, keď sa u dievčat začína puberta, sa posúva nadol. Vedci skúmajú príčiny, dôsledky a možné riešenia tohto trendu.

Puberta predstavuje náročné obdobie – prechod z detského veku do dospelosti. Je spojená s hormonálnymi zmenami, ktoré sa prejavujú zmenami v telesnej, psychickej aj sociálnej oblasti. Zahŕňa rast kostí, zmeny tvaru tela a vývin reprodukčných orgánov.

Ak ide o európske krajiny, priemerný vek, keď vstupujú dievčatá do puberty, je 11 rokov, u chlapcov je to 12 rokov. V prípade, že je to skôr, teda u dievčat okolo 7. až 8. roku a u chlapcov vo veku 8 rokov, hovoríme o predčasnej puberte. Veková hranica, keď sa u detí začína puberta, sa však posúva nadol.

Skorší nástup puberty ako kedysi

Dáta ukazujú, že dievčatá na celom svete vstupujú do puberty skôr ako v minulosti. Kým v 40. rokoch 19. storočia bol priemerný vek prvého menštruačného cyklu približne 16 alebo 17 rokov, v súčasnosti je to okolo 12. roku života.

Priemerný vek začiatku vývoja prsníkov klesol v Spojených štátoch z 11 rokov v 60. rokoch 20. storočia na približne 9 alebo 10 rokov v 90. rokoch 20. storočia. Niektoré výskumy naznačujú, že tento trend sa počas pandémie ochorenia COVID-19 navyše zrýchlil. Hoci niektoré údaje naznačujú, že puberta nastáva skôr aj u chlapcov, táto zmena sa zdá byť menej výrazná.

Najnovšie výskumy tiež čoraz jasnejšie poukazujú na zdravotné riziká skorého nástupu puberty. Štúdie ho spájajú s vyšším rizikom ochorení. Iné výskumy poukazujú tiež na to, že deti, ktoré vstupujú do puberty skôr, sú častejšie vystavené diskriminácii na základe rasy alebo etnickej príslušnosti.

Nárast obezity

Otázka, prečo sa veková hranica nástupu puberty u dievčat znižuje, zamestnáva vedcov už dlhšie. Na vrchole rebríčka možných príčin je nárast obezity u detí. Na základe výskumov sa ukazuje, že obezita je významný faktor skorého nástupu puberty. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa celosvetová miera obezity u detí a adolescentov zvýšila približne z 2 percent v roku 1990 na asi 8 percent v roku 2022. Čísla v Spojených štátoch sú vyššie, ide o nárast z približne 11 percent na viac ako 20 percent.

Ako ovplyvňuje obezita pubertu? Jedným z faktorov je leptín, hormón produkovaný tukovými bunkami, ktorý interaguje s mozgovými obvodmi riadiacimi vývoj a reprodukciu. „Nemyslíme si, že leptín iniciuje pubertu,“ uviedol Paul Kaplowitz, pediatrický endokrinológ na dôchodku, ktorý pôsobil v detskej nemocnici Children’s National Hospital v Arlingtone vo Virgínii. „Je však dôležitý pre jej priebeh,“ dodal.

Chemické hormonálne disruptory

Skorší nástup puberty u dievčat, ale aj chlapcov môže byť čiastočne spôsobený aj vplyvom chemických látok nachádzajúcich sa v životnom prostredí, ktoré pôsobia ako chemické hormonálne disruptory (alebo endokrinné disruptory – ED). Tieto látky narúšajú prirodzenú funkciu hormónov v ľudskom organizme tým, že napodobňujú alebo blokujú prirodzené hormóny. Vedci upozorňujú najmä na chemikálie nachádzajúce sa v plastoch, ako sú ftaláty, trvalé chemikálie nazývané PFAS a syntetické vône. Výsledky výskumov v tejto oblasti však nie sú konzistentné a preukázať súvislosť s konkrétnou látkou je veľmi ťažké. „Neexistujú žiadne naozaj dobré štúdie, ktoré by to preukázali tak, aby všetci povedali: ‚Áno, to je odpoveď‘,“ uvádza Kaplowitz.

Psychický stres

Jednou z príčin skorého nástupu puberty môže byť aj psychický stres. Výskumy naznačujú, že u dievčat vystavených domácemu násiliu, zneužívaniu, chudobe a diskriminácii môže mať puberta skorší nástup ako u ich rovesníčok, ktoré nie sú takýmto situáciám vystavené. Longitudinálna americká štúdia z roku 2022 zistila, že fyzické alebo emocionálne zneužívanie v ranom veku súviselo so skorším nástupom menštruácie u dievčat v USA.

Stres však nie je jednoznačnou odpoveďou na otázku, prečo dochádza k celoplošnému posunu v nástupe puberty, keďže nedošlo k nárastu stresových faktorov v detstve, ktoré by jasne zodpovedali trendu skoršieho nástupu puberty. Stres však môže súvisieť s nadváhou, myslí si Lauren Houghtonová, epidemiologička z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Jej nezverejnený výskum naznačuje, že u dievčat, ktoré zažívajú vysokú úroveň stresu, majú zvýšené hladiny stresových hormónov a vysoké BMI, sa začínajú vyvíjať prsia v priemere o sedem mesiacov skôr ako u dievčat, ktoré zažívajú nízku úroveň stresu a majú nízke BMI.

Faktor stresu by mohol byť tiež príčinou toho, prečo prišlo do puberty viac dievčat skôr počas epidémie ochorenia COVID-19 ako v období pred pandémiou. Endokrinologickí pediatri v Taliansku napríklad zaznamenali nárast takýchto prípadov oproti roku 2019 z 26 percent na 41 percent v roku 2020. Podobný fenomén uvádzajú aj štúdie z iných krajín. Vo všeobecnosti sa deti počas pandémie menej hýbali a trávili viac času pred obrazovkami, čo spôsobilo, že pribrali. Louise Greenspanová, detská endokrinologička z Kalifornie, si však myslí, že za skorší nástup puberty môže stres z pandémie. „Hovoríme o chronickom, miernom strese. Myslím si, že toto malo vplyv na naše deti.“

Aké sú dôsledky?

Niektoré štúdie naznačujú, že skorá puberta je spojená s vyšším rizikom niektorých chronických chorôb v čase dospievania i v dospelosti. Epidemiologické štúdie napríklad ukázali, že začiatok menštruácie v mladšom veku je spojený so zvýšeným rizikom cukrovky typu 2 u dospelých. Genetik John Perry, ktorý sa venuje štúdiu rastu a reprodukcie na Cambridgeskej univerzite vo Veľkej Británii, však hovorí, že vedci nevedia, či na cukrovku vplýva načasovanie puberty alebo, naopak, blížiaca sa cukrovka vplýva na nástup puberty, alebo, čo môže byť ešte pravdepodobnejšie, či na oboje vplýva tretí faktor, napríklad obezita.

Štúdia z roku 2017 zasa hovorí, že skorá puberta zvyšuje riziko rakoviny prsníka a endometria nezávisle od BMI. Čiastočným vysvetlením by mohlo byť to, že v dôsledku skorej puberty sú ženy dlhšie vystavené pôsobeniu hormónu estrogén, ktorý zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka.

Štúdie naznačujú, že dievčatá, ktoré dospievajú skôr ako väčšina ich rovesníčok, sú tiež vystavené zvýšenému riziku rôznych duševných a behaviorálnych porúch vrátane depresie, úzkosti, porúch príjmu potravy a užívania návykových látok. Môže ísť o dôsledok skorého pôsobenia reprodukčných hormónov na kľúčové emocionálne a kognitívne centrá v mozgu.

Čoraz viac štúdií poukazuje na to, že rôzne psychické poruchy môžu mať skôr súvis s telesnými zmenami, ktorými prechádzajú dievčatá v tomto období. Vzhľadom na to, že k nim okolie pristupuje inak, môžu cítiť tlak, aby sa správali dospelejšie a nezávislejšie.

Prevencia

Trend skoršieho nástupu puberty u dievčat podnietil medzinárodnú organizáciu Endocrine Society, aby vypracovala klinické usmernenia týkajúce sa puberty, ktoré budú uverejnené v polovici roka 2026. Usmernenia prehodnotia spôsob liečby dievčat na hranici medzi typickou a predčasnou pubertou, ktorá sa bežne definuje ako nástup puberty okolo ôsmeho roku života u dievčat. Podľa niektorých odborníkov by sa však hranica mala posunúť nižšie vzhľadom na klesajúci vek nástupu puberty u dievčat.

Podľa odborníkov je pre deti, podobne ako vo všetkom, dôležité bezpečné a chápavé prostredie. Pozitívne sociálne prostredie môže deti chrániť pred niektorými rizikami spojenými so skorým nástupom puberty, ako je napríklad depresia u dievčat či sklony k rebelovaniu a porušovaniu pravidiel.

Dôležitá je tiež osveta a komunikácia. Rozprávať sa s deťmi o tom, čo nová životná etapa prináša, ich môže pripraviť na rôzne situácie a môže mať ochranný efekt.

Zdroj: Nature, euronews.com

(zh)