Nie je žiadnou novinkou, že naša nervová sústava dokáže zostať uväznená v tých istých toxických vzťahových vzorcoch. Čím je to spôsobené?
Psychológovia vysvetlili, prečo sa stále vraciame do rovnakých toxických vzťahov. Zdroj: iStock/fizkes
Ľudia, ktorí sa opakovane ocitajú vo vzťahoch s emocionálne nedostupnými partnermi, nevyhľadávajú tento typ preto, lebo radi trpia. Za určitým bodom je totiž ťažké prijať opakujúcu sa situáciu ako osobnú chybu. Pýtame sa sami seba: „Prečo sa stále ocitám v tejto situácii?“ alebo „Prečo sa mi to stále stáva?“ Často hľadáme morálne odpovede týkajúce sa nášho zlého úsudku, nízkej sebaúcty alebo neviditeľnej záťaže. Pre väčšinu ľudí však hlavnou príčinou rovnakých vzorcov nie je nedostatok sebaúcty alebo inteligencie.
Podľa psychologických výskumov sú tieto vzorce s najväčšou pravdepodobnosťou vedľajším produktom preferencie nervovej sústavy toho, čo už pozná. Psychológovia predstavili tri príčiny, prečo nervová sústava vedie človeka k výberu partnerov, ktorí preňho nie sú dobrí.
1. Známa bolesť víťazí nad neznámym pocitom bezpečia
To, čo poznáme a na čo sme zvyknutí, mozog považuje za bezpečnejšiu voľbu než neznáme situácie, a to aj napriek tomu, že zaužívané správanie nám neprináša šťastie. Dynamika vzťahu pripomína niečo, čo už poznáme, vnímame to ako známe územie a až potom ako niečo nepríjemné. Znie to protichodne, ale výskum traumatickej väzby vysvetľuje, prečo sa to deje.
Štúdia z roku 2022 uverejnená v časopise Journal of Social and Personal Relationships zistila, že jednotlivci, ktorí zažívajú závažné emocionálne, psychické a fyzické týranie, často uvádzajú, že sa cítia viazaní práve k ľuďom, ktorí im ubližujú. V niektorých prípadoch, keď je traumatická väzba zvlášť silná, obete dokonca zostávajú so svojimi tyranmi alebo sa k nim vracajú.
Tieto druhy väzieb vznikajú, keď utrpenie a úľava pochádzajú z rovnakého zdroja. Z tohto dôvodu sa nervová sústava naučí spájať blízkosť s tou istou osobou, ktorú spája s nestálosťou. Mozog dostáva toľko zmiešaných signálov o tom, čo sa považuje za lásku a čo za nestálosť, že začne jedno zamieňať za druhé.
Len čo sa táto šablóna stane súčasťou nášho vnútorného sveta, vzťahy, ktoré nezodpovedajú tejto zmätočnej schéme, môžu pôsobiť čudne. V najhoršom prípade môžu dokonca vyvolávať pocit neistoty. Pokoj si zrazu nesprávne interpretujeme ako nudu a bezpečie zas ako nedostatok chémie.
Na druhej strane známa bolesť preváži nad neznámou bezpečnosťou. Skutočnosť, že to bolí, bude blednúť v porovnaní so skutočnosťou, že to je známe. Niečo neznáme v nás môže vyvolať úzkosť.
2. Opakované situácie formujú nervovú sústavu
V recenzii z roku 2025 uverejnenej v časopise Clinical Neuropsychiatry psychológ Stephen Porges zhrnul roky výskumu do svojej renomovanej teórie. Vyslovuje hypotézu, že autonómna nervová sústava stále skenuje prostredie v snahe nájsť signály bezpečnosti a nebezpečenstva, a to často na úrovni hlboko pod hranicou nášho vedomia.
V tejto štúdii však poznamenáva, že nervová sústava nereaguje len na to, čo je objektívne bezpečné. Musí zohľadňovať aj to, čo v minulosti prispelo k nášmu prežitiu. To znamená, že ak sa bývalý toxický vzťah spája s náklonnosťou alebo úľavou, nervová sústava sa môže naučiť spájať tieto vzorce s pripútanosťou k danému človeku.
Inými slovami, naše telo si zvykne na určité vzťahové rytmy. Napríklad si môže zvyknúť na bývalého partnera, ktorý udržoval našu nervovú sústavu v stave zvýšenej pohotovosti, po ktorom nasledovali upokojujúce momenty, keď sa znovu zapojil.
Ak tento vzťah trval dostatočne dlho, telo sa mohlo naučiť spájať pocity očakávania, úľavy a pripútanosti do jedného celku. V tomto zmysle sa vzťah nezdal živý preto, lebo bol zdravý, ale preto, lebo stále aktivoval a potom dočasne upokojoval našu stresovú reakciu.
Toto podmienenie však nezmizne vo chvíli, keď intelektuálne uznáme, že nie je normálne. Môžeme podvedome cítiť, že niekto nie je pre nás ten pravý, a napriek tomu sa k nemu môžeme stále vracať. Je to preto, lebo naša nervová sústava sa formuje opakovaním situácií, zriedka ju možno presvedčiť logikou.
Keď vstúpime do vzťahu, v ktorom chýbajú známe spúšťače, nervová sústava ho spočiatku nemusí vnímať ako bezpečný. Usadiť sa s niekým, kto je emocionálne stabilný, dostupný a predvídateľný, môže byť znepokojujúce, pretože je to pre nás úplne nové.
3. Emocionálna predvídateľnosť
Biologicky a evolučne sme naprogramovaní tak, aby sme sa vždy snažili predvídať, čo sa stane ďalej, to platí najmä v prípade blízkych vzťahov. Podľa recenzie z roku 2024 uverejnenej v časopise Journal of Child Psychology and Psychiatry nepredvídateľnosť v ranom veku zohráva veľkú úlohu pri formovaní našej regulácie stresu, emocionálnych očakávaní a správania vo vzťahoch v neskoršom dospelom veku.
Najmä väčšina literatúry v tejto štúdii poukazuje na skutočnosť, že samotná nepredvídateľnosť, nielen nepriazeň osudu, stačí na to, aby naša nervová sústava citlivo zareagovala. Ak ste v detstve dostávali od svojich rodičov nekonzistentné emocionálne reakcie, váš mozog sa musel prispôsobiť a stal sa hypervigilantným (mimoriadne ostražitým).
Mozog potom začne kompenzovať nepredvídateľnosť neprestajným monitorovaním, anticipovaním a prípravou. Stále hľadá čokoľvek, čo by mohlo naznačovať zmenu emocionálnej klímy. Ak sa to stane normou počas formatívnych rokov, keď je váš mozog najpoddajnejší, potom sa život v ustavičnom stave ostražitosti môže stať normou.
Pre tieto okolnosti sa môžete nevedome prikláňať k vzťahom, ktoré vo vašich dospelých vzťahoch vytvárajú tento emocionálny svet. Nie je to preto, lebo je to príjemné, ale preto, lebo chaos sleduje vzor, na ktorý je vaše telo podľa vás najlepšie pripravené. Môže to znieť zvláštne, ale aj nestabilita sa môže javiť predvídateľná, ak s ňou žijete dostatočne dlho.
To pomáha vysvetliť, prečo ľudia niekedy sabotujú stabilné vzťahy alebo sa v nich cítia nepokojní. Predvídateľnosť bez nestability môže človeka dezorientovať, ak sa vaša nervová sústava rozvíjala v nepredvídateľnom prostredí. Emocionálna stabilita by neposkytovala známe signály, ktoré sa vaša nervová sústava naučila sledovať. A bez týchto signálov sa vzťah môže zdať nesprávny, hoci je v skutočnosti len iný.
Zdroj: Psychology Today
(RR)
