Politika nie je výrazným zdrojom konfliktov v rodinách na Slovensku. Podobne vidieť prevahu pozitívnych hodnotení zavádzania digitálnych technológií do spoločnosti.
Politika nie je výrazným zdrojom konfliktov v rodinách na Slovensku. Zdroj: iStock/Motortion
Potvrdili to výsledky reprezentatívneho výskumu Dominancia a podoby moci (DOPM) a zároveň nepotvrdili viaceré bežne prezentované názory o takej politickej polarizácii slovenskej spoločnosti, ktorá by zásadne zasahovala až do sféry rodinného života, či názory o výrazných generačných rozdieloch v hodnotení zavádzania digitálnych služieb.
Reprezentatívny výskum pre potreby spoločného tímu Ústavu politických vied SAV, v. v. i., a Sociologického ústavu SAV, v. v. i, uskutočnila od 1. do 9. decembra 2025 agentúra FOCUS na vzorke 1 050 dospelých obyvateľov Slovenska. Je súčasťou projektu VEGA Podoby a mechanizmy diferenciácie a rekonfigurácie verejného a politického života. Kolektívne akcie a politické postoje.
Politika a rodinný život
Odpovede na otázku Do akej miery existujú politické konflikty v rámci vašej najužšej rodiny? ukazujú na prevažujúci názor vo všetkých vekových skupinách, že v rodine pre politiku neexistujú žiadne konflikty. „Tento názor je však najrozšírenejší medzi najmladšími a najstaršími respondentmi. Okrem najmladšej vekovej skupiny v ostatných vidieť nárast tohto názoru v súvislosti s rastúcim vekom. O častých hádkach o politike v rodinách hovorí len veľmi malá časť oslovených, najviac ľudia vo veku 24 až 35 rokov, u ktorých sa dá predpokladať, že vstupujú do aktívneho pracovného procesu a verejného života, teda aj najcitlivejšie vnímajú širšie spoločenské problémy,“ vysvetlil Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
„Napriek všeobecne prevládajúcemu názoru o polarizácii našej spoločnosti, ktorá podľa tohto presvedčenia nepriaznivo zasahuje aj do rodinných vzťahov, prieskum nepreukázal takýto polarizujúci vplyv politických tém na vzťahy v užšej rodine. Čo je zaujímavé, temer najnižšia vnímaná miera konfliktov v rodine sa prejavila v najmladšej vekovej skupine respondentov, ktorá sa zvyčajne prejavuje radikálnymi názormi. Prieskum teda naznačuje vyššiu mieru súdržnosti v slovenských rodinách,“ doplnila Elena Klátiková z Ústavu politických vied SAV, v. v. i.
Moc a digitálne technológie
„Pri otázke o vnímanej miere núteného zavádzania digitálnych technológií sa ukázalo – podľa očakávania –, že najväčší počet respondentov z najmladšej vekovej skupiny nemá pocit, že by im boli digitálne technológie vnucované. Takáto odpoveď je výrazne častejšia v rámci jednotlivých vekových kategórií než jej protipól: ,Mám veľmi silný pocit, že by mi rôzne digitálne služby alebo aplikácie boli vnucované,‘“ konštatuje Elena Klátiková.
Pri vyjadrení pocitu, že sú im digitálne služby vnucované, je vidieť, že najmenší podiel je vyhranene negatívnych odpovedí, teda tých, ktorí majú silný pocit vnucovania digitálnych služieb. „Tu je vidieť podobnosť najmladšej vekovej skupiny a dvoch najstarších vekových skupín. Dá sa predpokladať, že práve v týchto dvoch vekových skupinách je zvýšený podiel ľudí vystavených zníženej možnosti ovplyvňovať svoj život, a teda aj zvýšenej citlivosti na aktuálne opatrenia, nútiace v stále väčšej miere využívať rôzne digitálne technológie. Zároveň je vidieť najvyššiu rozšírenosť pocitu, že im digitálne služby nie sú vnucované práve medzi najmladšími, ktorá zažila socializáciu do prostredia nových technológii už v rámci školského systému,“ vysvetlil výsledky Miroslav Tížik.
Pri otázke o dôvodoch zavádzania digitálnych technológií bola najčastejšou odpoveďou vo všetkých skupinách možnosť, že ide o službu občanom na uľahčenie života a komunikácie s úradmi. „Pri možnosti ,Je to snaha kontrolovať a ovládať správanie ľudí‘, ktorá bola druhou najčastejšou odpoveďou v rámci celej opýtanej vzorky, sa preukázala väčšia miera presvedčenia o tomto dôvode zavádzania digitálnych technológií v dvoch starších vekových skupinách respondentov, čo môže svedčiť o zvýšenej nedôvere voči týmto technológiám v daných vekových skupinách,“ osvetlila Elena Klátiková.
Podľa Miroslava Tížika výsledky ukazujú, že pri najrozšírenejšej odpovedi, že digitálne technológie majú uľahčiť komunikáciu a prístup k službám, nie je priama súvislosť s vekom. „No pri názore, že ide o snahu kontrolovať ľudí a ovládať ich, je vidieť rast rozšírenosti tohto názoru s vekom, čo by sa dalo hypoteticky spojiť s nižšou dlhodobou skúsenosťou s využívaním takýchto služieb. Je však dôležité vidieť, že tento názor vyjadrujúci nie veľkú dôveru v digitalizáciu, sa týka takmer tretiny opýtaných. Rozšírenosť tohto názoru stúpa s rastúcim vekom, čo je spojené zároveň s poklesom rozšírenosti názoru, že ide o najmä praktické dôvody ich zavádzania s rastúcim vekom,“ potvrdzuje M. Tížik.
Dáta z výskumu Dominancia a podoby moci (DOPM) 2025 budú po spracovaní pre analytické účely voľne prístupné odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Zdroj: TS SAV
(RR)
