Zdravé návyky môžu zmierniť časť záťaže spojenej so sociálnou izoláciou, osamelosť sa však zdá odolnejšia voči zmenám životného štýlu.
Osamelosť pociťujú najmä starší ľudia. Zdroj: iStock/DimaBerkut
Životný štýl má vplyv na dĺžku života aj na výskyt závažných fyzických či duševných ochorení. Najnovší výskum publikovaný v časopise Nature Communications naznačuje, že kvalita nášho spoločenského života môže tento počet ovplyvňovať viac, než by sme si mysleli.
Podľa výsledkov projektu DISCONNECT, ktorý realizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave s podporou Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), na Slovensku až 25,3 percenta populácie pociťuje osamelosť a až 5,2 percenta ľudí sa cíti extrémne osamelo.
Pozrite si
Tento fenomén sa netýka iba Slovenska, podľa agentúry WHO minulý rok trpel osamelosťou každý šiesty človek na svete. Rovnako podľa správy Komisie pre sociálne väzby osamelosť a izolácia súvisia približne so sto úmrtiami za hodinu a viac ako 871 000 úmrtiami ročne. Na porovnanie ľudia, ktorí uvádzali, že majú silné sociálne väzby, mali s väčšou pravdepodobnosťou lepší zdravotný stav a dožívali sa vyššieho veku.
Nová observačná štúdia zo Školy verejného a tropického lekárstva Celia Scott Weatherhead na Tulanskej univerzite ponúka jeden z doteraz najjasnejších odhadov. Výskum uverejnený v časopise Nature Communications zistil, že ľudia trpiaci osamelosťou a sociálnou izoláciou môžu prísť o niekoľko rokov života bez závažných ochorení. Najväčší rozdiel sa prejavil v oblasti duševného zdravia, kde u niektorých účastníkov dosiahol takmer šesť rokov.
„Zistili sme, že sociálna izolácia a osamelosť môžu mať významný vplyv na očakávanú dĺžku života bez ochorení,“ uviedol hlavný autor Lu Qi, držiteľ prestížnej profesúry HCA Regents Distinguished Chair a profesor na Škole verejného a tropického lekárstva Celia Scott Weatherhead na Tulanskej univerzite. „To zahŕňa fyzické aj duševné ochorenia.“
Samota a pocit osamelosti nie je to isté
Osamelosť a sociálna izolácia opisujú súvisiace, ale odlišné zážitky. Sociálnu izoláciu možno merať prostredníctvom faktorov, ako je frekvencia a rozsah sociálnych väzieb danej osoby. Osamelosť je osobnejšia. Odráža to, do akej miery je človek spokojný s kvalitou týchto vzťahov. To znamená, že človek môže mať časté sociálne kontakty a napriek tomu sa cítiť osamelo.
Tieto dva zážitky môžu ovplyvňovať zdravie rôznymi spôsobmi. Výskumníci navrhli niekoľko možných mechanizmov spájajúcich slabé sociálne väzby so zhoršeným zdravotným stavom vrátane zmien v oblasti stresu, spánku a zdravotných návykov. Tieto mechanizmy sú však zložité a observačná štúdia nemôže preukázať, že osamelosť alebo izolácia priamo spôsobujú konkrétne ochorenie.
Hlavného autora štúdie tieto zistenia však neprekvapili. „Predchádzajúce štúdie zistili, že sociálna izolácia a osamelosť súvisia s úmrtnosťou, najmä s predčasnou úmrtnosťou, a táto štúdia poskytuje ďalšie dôkazy.“
S cieľom preskúmať potenciálny vplyv na dĺžku života bez ochorení vedci analyzovali údaje od 277 489 dospelých vo veku od 40 do 69 rokov. Na začiatku štúdie účastníci netrpeli žiadnym zo siedmich hlavných ochorení: cukrovkou, srdcovým ochorením, pľúcnym ochorením, demenciou, rakovinou, depresiou a úzkosťou.
S využitím veku 50 rokov ako referenčného bodu tím odhadol očakávanú dĺžku života bez ochorení, čo predstavuje počet zostávajúcich rokov, ktoré by človek mohol očakávať, že prežije bez toho, aby uňho došlo k rozvoju ochorení zahrnutých do analýzy.
Najvýraznejší rozdiel sa prejavil v oblasti duševného zdravia
Najväčšie straty sa prejavili u ľudí, ktorí trpeli osamelosťou a zároveň sociálnou izoláciou. Pokiaľ ide o fyzické zdravie, ženy v tejto skupine žili o 2,4 roka menej bez ochorení v porovnaní s ľuďmi, ktorí netrpeli ani jedným z týchto stavov. U mužov bol tento rozdiel 1,7 roka.
Rozdiel v duševnom zdraví bol podstatne väčší. Ženy, ktoré trpeli osamelosťou aj sociálnou izoláciou, žili bez duševných porúch približne o 3,7 roka menej, zatiaľ čo muži žili približne o 5,8 roka menej.
„Je to dané rodovými rozdielmi medzi mužmi a ženami,“ povedal Qi. „Naše výskumy zistili, že muži sú náchylnejší na vplyv osamelosti. Vieme aj to, že ženy majú tendenciu žiť dlhšie ako muži. Pri určitých chorobách existujú rodové výhody.“
Pozrite si
Nedávny výskum z tohto roka poukazuje na to, že osamelosť môže ovplyvniť pamäť, najmä u starších ľudí. Pozitívne je aspoň to, že neurýchľuje zabúdanie. Najviac osamelo sa cítili ľudia z juhoeurópskych krajín (12 percent), nasledovali Východoeurópania (9 percent), obyvatelia severnej Európy (9 percent) a najmenej osamelí sa cítili Stredoeurópania (6 percent).
Najviac osamelo sa cítili staršie ženy s horším zdravotným stavom. V prípade tejto skupiny sa vyskytovala vyššia miera depresie, vysokého krvného tlaku a cukrovky.
Správna strava, cvičenie, dostatok spánku a nefajčenie čiastočne zmiernili pokles očakávanej dĺžky života bez ochorení, ktorý súvisel so sociálnou izoláciou. V prípade osamelosti sa tento trend neprejavil. Zdravšie návyky významne neznížili dodatočné zdravotné riziká spojené s pocitom osamelosti.
Zdroje: DISCONNECT, London School of Hygiene and Tropical Medicine, Nature Communications, SciTech Daily, Veda na dosah
(RR)
