Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Odborníci identifikovali najčastejšie vzory správania pri toxickej maskulinite

VEDA NA DOSAH

Nová štúdia načrtla osem indikátorov toxickej maskulinity u heterosexuálnych mužov.

Muž opravujúci motorku.

Podľa toxickej maskulinity môžu mať niektoré vlastnosti, ktoré mnohé spoločnosti považujú za stereotypne mužské, škodlivé sociálne vplyvy. Zdroj: iStock/g-stockstudio

Vedci z Nového Zélandu zistili, že len malé percento opýtaných mužov patrilo do najhoršej kategórie toxickej maskulinity a že túžba cítiť sa mužne nemusela nutne znamenať, že daná osoba zastávala spoločensky škodlivé názory.

Termín toxická maskulinita vznikol v 80. rokoch 20. storočia a vyjadruje myšlienku, že niektoré vlastnosti, ktoré mnohé spoločnosti považujú za stereotypne mužské, ako napríklad dominanciu a agresivitu, môžu mať škodlivé sociálne vplyvy. Dnes sa tento výraz často používa na opis všetkých druhov správania od sexuálneho násilia až po neochotu pomáhať s domácimi prácami.

Tento pojem napríklad poukazuje na to, ako môžu rodové očakávania prispievať k depresii u mužov, a povzbudzuje mužov, aby si uvedomili hodnotu otvoreného prejavu svojich emócií. Podľa výskumníkov však môže byť aj problematický. Neformálne používanie tohto pojmu môže napríklad nesprávne naznačovať, že všetci vnímame mužnosť rovnakým spôsobom, že všetky mužské vlastnosti sú negatívne alebo že všetci muži sú toxickí.

Nepriateľský sexizmus

Výskumníci sa zaoberali podobnými konceptmi vrátane hegemonickej alebo patriarchálnej maskulinity, ktoré skúmajú, ako dominantný, kultúrne idealizovaný pohľad na mužstvo podporuje patriarchát. Termín toxická maskulinita však nezískal toľko akademickej pozornosti, preto sa niektorí psychológovia snažia rozobrať a kvantifikovať aspekty toxickej maskulinity.

V roku 2024 vyšla škála toxickej maskulinity, v ktorej autori identifikovali 28 otázok hodnotiacich mieru toxicity vyjadrenú bielymi študentmi univerzít v Spojených štátoch. Doktorandka psychológie Deborah Hill Coneová z Aucklandskej univerzity na Novom Zélande teraz dodala komplexnejší pohľad na toxicitu a väčšiu, širšiu vzorku mužov v štúdii, ktorá bola uverejnená v časopise Psychology of Men & Masculinities.

Deborah Hill Coneová a jej kolegovia identifikovali osem indikátorov toxického mužstva u heterosexuálnych dospelých mužov v západných spoločnostiach. Patrili medzi ne predsudky voči sexuálnej identite ľudí a centrálnosť rodovej identity, ktorá kvantifikuje, aký význam má rod pre pocit vlastnej identity.

Autori sa zamerali na nepriateľský sexizmus – napríklad na presvedčenie, že ženy sa snažia získať moc tým, že ovládajú mužov –, ale aj na dobroprajný sexizmus, teda názor, že muži by mali ženy chrániť a vážiť si ich. Skúmali tiež to, či muži odmietajú prevenciu domáceho násilia a či si myslia, že v spoločnosti existujú skupiny, ktoré si zaslúžia viac ako ostatné.

Tím sa zaoberal výsledkami štúdie z rokov 2018 až 2019, rozsiahleho prieskumu, do ktorého sa zapojilo takmer 50-tisíc ľudí. Viac ako 15-tisíc heterosexuálnych mužov sa vyjadrovalo napríklad k tomu, či byť ženou/mužom je dôležitou súčasťou toho, ako vnímam sám seba a či by mali nižšie postavené skupiny zostať na svojom mieste.

Vyššie riziko samovrážd

V štatistickej analýze boli respondenti rozdelení do piatich skupín. Dobrou správou je, že len 3,2 percenta mužov bolo nepriateľsky toxických, zatiaľ čo najväčšia skupina (35,4 percenta) bola netoxická. Medzi týmito skupinami našli výskumníci dve umiernené skupiny rozdelené medzi tých, ktorí boli viac alebo menej tolerantní voči ľuďom zo sexuálnych a z rodových menšín (LGBTI+), a „dobromyseľnú toxickú“ skupinu, ktorej členovia dosiahli relatívne vysoké skóre v meraniach sexizmu, ale nie v nepriateľstve voči týmto skupinám.

Pravdepodobnosť, že muži vo vzorke budú mať nepriateľský toxický profil, bola vyššia u tých, ktorí boli starší, slobodní, nezamestnaní, nábožensky alebo etnicky menšinoví, ako aj u tých, ktorí dosiahli vysoké skóre v škále politického konzervativizmu, ekonomickej deprivácie alebo emocionálnej poruchy, alebo ktorí mali nízku úroveň vzdelania.

„Bohatí technickí bratia alebo členovia študentských spolkov sa v skupine s nepriateľským toxickým profilom takmer nevyskytovali,“ tvrdí Hill Coneová. Skupinu s nepriateľským toxickým profilom, naopak, tvorili hlavne marginalizovaní, znevýhodnení muži. Podľa výskumníka sú to o niečo chudobnejší muži.

Dôležité je, že to, aký význam mal pre danú osobu pocit byť mužom, nebolo rozhodujúcim faktorom pri určovaní, do ktorej skupiny sa zaradila. Hoci muži v nepriateľskej toxickej skupine mali tendenciu uvádzať, že ich pohlavie je pre nich dôležité, rovnako tak to uvádzali aj mnohí muži v ostatných kategóriách. „Mužnosť nie je nevyhnutne toxická,“ hovorí Hill Coneová. „Existuje aj pozitívna mužnosť.“

Ryon McDermott, psychológ z Univerzity v Južnej Alabame dodáva, že táto štúdia skúmala mužov iba v jednej časti sveta. Spôsob, akým sa títo muži rozdelili do piatich odlišných skupín, sa nemusí zopakovať v inej vzorke.

Michael Flood, výskumník z Technickej univerzity v Queenslande v austrálskom Brisbane, hovorí, že štúdie, ktorých cieľom je kvantifikovať toxickú mužskosť, môžu byť použité na „lepšie prispôsobenie intervencií zameraných na škodlivé formy mužskosti konkrétnym skupinám mužov“, ak sú prispôsobené tak, aby zohľadňovali kultúrne rozdiely v regióne, kde sa štúdia uskutočňuje.

Ryon McDermott však dodáva, že hlavné zistenia nie sú nijako zvlášť prekvapujúce. Aj iné štúdie zistili, že len malé percento mužov sa drží „nepríjemných, problematických aspektov mužskosti“.

Štúdium toxickej mužskosti je dôležité čiastočne preto, že pomáha objasniť, koľko vlastností, ktoré ľudia považujú za toxické – napríklad súťaživosť alebo dominancia –, môže byť v modernej forme prospešných pre mužov i ženy. Tieto vlastnosti sa stávajú problematickými, keď ľudia vyvinú rigidné a extrémne predstavy o tom, ktoré normy majú spĺňať na základe pohlavia. „Napríklad ak ste muž a veríte, že sa nemôžete správať žiadnym spôsobom žensky – byť zraniteľný, prejavovať emócie, plakať a podobne –, dostanete sa do problémov,“ hovorí Ryon McDermott. Výskumník zároveň dodáva, že títo muži sa častejšie uchyľujú k alkoholu, drogám a majú dokonca vyššie riziko páchania samovrážd.

Zdroj: Nature

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup