Mozgy futbalových fanúšikov slúžia ako ideálne laboratórium štúdia fanatizmu, či už v športe, náboženstve, alebo v politike.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: RobertoDavid
Vedci zistili, že emocionálne vzostupy a pády futbalových fanúšikov aktivujú špecifické mozgové okruhy spojené s odmenou a kontrolou. Výhra aktivuje centrá odmeny v mozgu, zatiaľ čo prehra potláča kognitívnu kontrolu, čo vysvetľuje, prečo sa intenzívni fanúšikovia niekedy správajú iracionálne.
Tieto vzorce odrážajú tie isté vzorce, ktoré sa pozorujú pri politickom alebo sektárskom fanatizme, a ukazujú, ako formujú skúsenosti z raného života náchylnosť na extrémne skupinové identity.
Emocionálny mozog futbalových fanúšikov
Výskumníci pri štúdiu mozgových vzorcov futbalových fanúšikov zistili, že sledovanie zápasov obľúbeného tímu aktivuje okruhy spojené s intenzívnymi pozitívnymi aj negatívnymi emóciami i so správaním. Štúdia, publikovaná 11. novembra v časopise Radiology, naznačuje, že podobné mozgové vzorce môžu stáť i za inými formami fanatizmu a formujú sa už v ranom veku.
Futbal, sledovaný po celom svete, poskytuje jasný obraz o tom, ako sa vytvára sociálna identita počas súťaže od bežného sledovania až po silné emocionálne prežívanie. História ukazuje, že športové rivality môžu byť extrémne intenzívne a fanúšikovia neraz zúrivo bránia svoj tím. Počas jedného zápasu tak môžu prejsť od eufórie po rozhorčenie, čo je obzvlášť výrazné v Európe a Južnej Amerike.
Skúmanie neurovedy fanatizmu
„Futbalové fanúšikovstvo je pre vedcov výborným príkladom skutočného fanatizmu, ktorý sa dá dobre skúmať, pretože má merateľné dosahy na zdravie a na správanie skupín,“ vysvetľuje hlavný autor Francisco Zamorano, biológ a odborník na medicínske vedy z Clínica Alemana v Santiagu a profesor na Universidad San Sebastián v Čile. „Hoci boli sociálne vzťahy skúmané už mnohokrát, stále presne nevieme, aké mozgové mechanizmy stoja za tým, ako ľudia prežívajú svoju skupinovú identitu v súťažných situáciách. Rozhodli sme sa preto preskúmať, čo sa deje v mozgu futbalových fanúšikov, keď emočne reagujú na víťazstvá alebo prehry svojho tímu.“
V štúdii výskumníci použili funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) – techniku, ktorá meria mozgovú aktivitu na základe zmien prietoku krvi – a skúmali 60 zdravých mužských futbalových fanúšikov vo veku 20 až 45 rokov podporujúcich dvoch historických rivalov. Úroveň fanatizmu hodnotili pomocou Football Supporters Fanaticism Scale, 13-položkovej škály, ktorá meria fanatizmus futbalových priaznivcov a zahŕňa dve podškály, a to sklon k násiliu a pocit spolupatričnosti.
Počas snímania mozgu účastníci sledovali 63 videozáberov gólov zo zápasov ich obľúbeného tímu, rivala alebo neutrálneho tímu. Následne výskumníci analyzovali mozgovú aktivitu v celom mozgu a porovnávali reakcie na situácie, keď obľúbený tím strelil gól proti úhlavnému rivalovi (významné víťazstvo), s reakciami na situácie, keď rival strelil gól proti ich tímu (významná prehra). Dáta porovnávali aj s kontrolnými podmienkami, keď skórovali tímy, ktoré neboli rivalmi.
Ako víťazstvo a prehra „prepájajú“ mozog
Funkčná magnetická rezonancia ukázala jasné zmeny v mozgových aktivitách podľa toho, či fanúšikov tím uspel alebo zlyhal.
„Rivalita dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd prekonfigurovať rovnováhu medzi systémami odmeňovania a kontroly v mozgu,“ hovorí Dr. Zamorano. „Pri významnom víťazstve sa aktivita mozgového okruhu odmeny výrazne zosilní v porovnaní s víťazstvami nad tímami, ktoré nie sú rivalmi, zatiaľ čo pri významnej porážke dochádza v dorzálnej prednej časti cingulárnej kôry (dACC) – oblasti dôležitej pre kognitívnu kontrolu – k paradoxnému útlmu kontrolných signálov.“
Paradoxný útlm znamená, že človek sa pokúša potlačiť určitú myšlienku, nejaký pocit alebo určité správanie, no výsledkom je pravý opak – teda namiesto potlačenia sa reakcia ešte zosilní.
Odmena, identita a „fanatický prepínač“
V mozgových oblastiach súvisiacich so systémom odmeňovania sa objavila v porovnaní s gólmi proti tímom, ktoré neboli rivalmi, vyššia aktivácia vtedy, keď účastníci videli, že ich tím skóruje proti rivalovi. To naznačuje, že ide o posilnenie skupinovej identity a pocitu spolupatričnosti. Dr. Zamorano upozorňuje, že tento efekt je najsilnejší u veľmi fanatických fanúšikov. Práve u nich sa dá najlepšie predpovedať krátkodobé „zlyhanie sebaovládania“ v momente, keď je ohrozená ich identita. To môže vysvetľovať, prečo sa inak racionálni ľudia dokážu počas zápasu náhle „zlomiť“ a správať sa extrémne.
„Z medicínskeho hľadiska to vyzerá tak, že počas silných emócií sú ľudia dočasne zraniteľnejší – ich schopnosť ovládať sa je oslabená. Krátke upokojenie alebo odstup od situácie, ktorá ich dráždi, môže mozgu pomôcť, aby sa jeho kontrolné mechanizmy opäť naštartovali,“ vysvetľuje. „A rovnaký vzorec v mozgu – silné odmeňujúce pocity a slabšia kontrola – sa neobjavuje len pri športe, ale aj v politických či náboženských konfliktoch.“
Ochrana detstva je najúčinnejšou prevenciou
Tieto mozgové výsledky podľa Dr. Zamorana odhaľujú mechanizmy, ktoré môžu pomôcť pri navrhovaní komunikačných, bezpečnostných a preventívnych stratégií počas rizikových situácií, kde je súčasťou problému práve zosilnenie odmeny a oslabenie kontroly pod vplyvom rivality.
„Skúmanie fanatizmu je dôležité, pretože odhaľuje univerzálne nervové mechanizmy, ktoré sa môžu škálovať od vášne na tribúnach až k polarizácii spoločnosti, násiliu a ku škodám na verejnom zdraví,“ dodáva. „Najdôležitejšie je, že tieto mozgové okruhy sa formujú už v ranom detstve: kvalita starostlivosti, stres a sociálne učenie utvárajú rovnováhu medzi odmeňovaním a kontrolou, ktorá môže neskôr zvýšiť náchylnosť človeka na fanatické výzvy. Ochrana detstva (duševného stavu v detstve) je preto najúčinnejšou preventívnou stratégiou. Spoločnosti, ktoré zanedbávajú raný vývin, sa fanatizmu nevyhnú – len zdedia jeho následky.“
Od štadiónov k politike
Podľa výskumníkov je futbalové fanúšikovstvo eticky prijateľný a veľmi presný model, na ktorom možno sledovať, čo sa v mozgu deje v reálnom čase. Zároveň umožňuje testovať rôzne zásahy, napríklad spôsob komunikácie, signály férovosti či organizáciu podujatia, ktoré sa dajú preniesť aj do politiky, náboženských sporov či online „kmeňového“ správania.
Dr. Zamorano dodáva, že naliehavosť pochopenia týchto procesov vidíme v súčasných konfliktoch a politickom dianí. Pripomína, že útok na Kapitol v USA 6. januára 2021 ukázal, ako môže politický fanatizmus zvrátiť demokratické normy, keď sa identita skupiny prepojí s jednotlivcami až do extrémnej miery.
„Účastníci vykazovali typické znaky oslabenej kognitívnej kontroly – presne ten istý mozgový vzorec, aký sme videli v našej štúdii pri zníženej aktivite dACC,“ uvádza. „Stručne povedané, skúmanie fanatizmu nie je len opis situácie. Je to spôsob, ako predchádzať problémom už od raného vývoja, chrániť verejné zdravie a posilňovať demokratickú súdržnosť. Fakty hovoria jasne.“
Zdroj: Sci Tech Daily, Radiology
(LDS)
