Odborníci zdôrazňujú, že podpora duševného zdravia učiteliek a učiteľov rozhodne o budúcnosti slovenského školstva.
Výsledky prieskumu odhalili znepokojivý fakt, že učiteľské povolanie má dnes vysoký podiel ľudí ohrozených vyhorením. Zdroj: iStock.com/nicoletaionescu
Slovensko sa už dlhodobo borí s nedostatkom pedagógov a s nízkou atraktivitou učiteľského povolania. Najnovší výskum Mapping Teacher Wellbeing in Slovakia prináša nové dáta. Každý ôsmy učiteľ je ohrozený vyhorením. Reforma školstva v roku 2026 stojí na učiteľoch a odborníci zdôrazňujú, že podpora ich duševného zdravia rozhodne o budúcnosti slovenského školstva.
Mapovanie kvality života učiteľov na Slovensku
Výskum, ktorého výsledky publikoval prestížny časopis Frontiers in Education, spojil odborníkov z University of Exeter v Spojenom kráľovstve a z Univerzity Komenského v Bratislave. Cieľom bolo skúmať pohodu, odolnosť a potreby podpory učiteľov na Slovensku. Vzhľadom na rastúce nároky na školstvo, ktoré prechádza kurikulárnou reformou, ide o kľúčové témy.
Do výskumu sa zapojilo 884 respondentov z celého Slovenska. Až 85 % tvorili ženy a 14 % muži, čo zodpovedá realite v slovenskom školstve, kde je profesia výrazne feminizovaná. Zastúpení boli nielen učitelia (51 %), ale aj triedni učitelia (23 %), riaditelia a zástupcovia (10 %) a tiež podporný personál, ako sú školskí psychológovia, asistenti a ďalší odborní zamestnanci (16 %).
Výsledky prieskumu odhalili znepokojivý fakt, že učiteľské povolanie má dnes vysoký podiel ľudí v riziku vyhorenia. Konkrétne 3,4 % učiteľov uviedlo, že ich pohoda je vyslovene nízka a ďalších 8,6 % ju označilo za skôr nízku. Takmer tretina (27 %) sa nachádza v sivej zóne: ani spokojní, ani v kríze. Podľa odborníkov je to varovanie, že ak sa nič nezmení, táto skupina môže v najbližších rokoch padnúť do pásma vyhorenia. Väčšina učiteľov (47,7 %) označila svoju pohodu za dobrú a 13,2 % za výbornú.
Odborníci varujú: Bez zmeny hrozí kolaps školstva
„Výsledky prieskumu ukazujú, že približne každý ôsmy učiteľ na Slovensku pociťuje v škole nízku pohodu, čo je alarmujúce číslo. Nesmieme prehliadať skupinu, ktorá sa cíti dlhodobo vyčerpaná či psychicky ohrozená. Zhruba tretina učiteľov sa nachádza v sivej zóne, čo naznačuje riziko postupného vyhorenia. To, ako sa títo ľudia budú cítiť v najbližších rokoch, rozhodne o kvalite celého školstva. Ak nebudeme systematicky podporovať učiteľské povolanie, hrozí, že práve táto stredná skupina sa presunie do pásma nízkej pohody,“ hovorí Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB.
Podľa neho riešenie nemusí byť len v platoch, ale môže to byť aj investícia do vzdelávania učiteľov, nielen v odbornej oblasti, ale aj v manažmente a líderských zručnostiach. „Práve rozvoj líderských kompetencií vedenia škôl môže napomôcť vytvoriť kvalitné podmienky na prácu zamestnancov škôl. Ak môžu mať firmy zavedené procesy na zvyšovanie motivácie a wellbeingu svojich zamestnancov, prečo by nemohli aj školy? Naša EDULAB manažérska akadémia pomáha lídrom v školstve implementovať tieto postupy aj do ich organizácií,“ hovorí Ján Machaj.
Podporovať učiteľov v ich duševnej pohode aj cestou ich osobného rastu nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Zdroj: iStockphoto.com
Konkrétne po prvýkrát v histórii majú slovenskí učitelia a riaditelia škôl možnosť získať prestížny medzinárodne uznávaný titul MBA, ktorý je vo svete bežný najmä medzi lídrami v biznise, zdravotníctve, technológiách či vo verejnej správe. Teraz sa otvára aj pre školský sektor, práve v čase, keď slovenské školstvo prechádza najväčšou reformou za posledné desaťročia. „Pre školských lídrov to znamená jedinečnú príležitosť naučiť sa, ako transformovať svoju školu podľa nového kurikula, rozvíjať strategické riadenie, moderné formy komunikácie či budovať značku školy. Tento krok posúva riaditeľov a učiteľov do rovnakej kategórie lídrov, ako sú manažéri firiem či vedúci odborníci v iných profesiách, a dáva im do rúk nástroje, ktoré im pomôžu viesť školy k zmenám, ktoré slovenské vzdelávanie nevyhnutne potrebuje,“ vysvetľuje riaditeľ neziskovej organizácie, ktorá toto štúdium ponúka.
Na nedostatočnú, aj profesijnú, podporu učiteľov upozorňuje Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska: „Učitelia na Slovensku zarábajú priemerne o štvrtinu menej ako ich rovesníci s rovnakým vzdelaním v iných profesiách. Nízke platy, neustále sa meniaca legislatíva a tlak kurikulárnej reformy spôsobujú, že mladí absolventi pedagogických fakúlt odchádzajú do iných odvetví. Ak chceme zastaviť tento trend, musíme zvýšiť atraktivitu povolania aj ďalším profesijným rozvojom a spoločenské uznanie učiteľov.“
Dlhodobé riziko pre celé školstvo
Slovensko aktuálne čelí deficitu 1 600 – 2 100 učiteľov ročne. Podľa správy Európskej komisie z roku 2023 učitelia zarábajú približne o 25 percent menej ako iní vysokoškolsky vzdelaní odborníci. V kombinácii s vysokým priemerným vekom pedagógov to vytvára prostredie, ktoré nielen odrádza mladých, ale zároveň ohrozuje stabilitu celého vzdelávacieho systému. „Podporovať učiteľov v ich duševnej pohode aj cestou ich osobného rastu nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Ak dnes prehliadneme varovné signály, už zajtra sa môžeme zobudiť do reality, že školy nemá kto viesť a deti nemá kto učiť,“ uzatvára Ján Machaj.
Zdroj: TS Trumpeter
(zh)
