Dnes 6. mája uplynulo 170 rokov od narodenia rakúskeho lekára, psychológa, psychiatra a univerzitného profesora neuropatológie Sigmunda Freuda.
Psychológ rozpracoval teóriu, že myseľ je komplexný energetický systém, ktorého štrukturálne skúmanie je vlastnou doménou psychológie. Zdroj: Wikimedia
Známy fyziológ, lekár a psychológ spočiatku v úzkej spolupráci s rakúskym psychiatrom Josefom Breuerom rozpracoval teóriu, že myseľ je komplexný energetický systém, ktorého štrukturálne skúmanie je vlastnou doménou psychológie. Sigmunda Freuda označovali za jedného z najvplyvnejších a najkontroverznejších mysliteľov 20. storočia.
Narodil sa 6. mája 1856 v meste Freiberg na Morave – v dnešnej Českej republike. Bol najstarším z ôsmich detí. Rodina sa niekoľko rokov po jeho narodení presťahovala do Viedne, kde prežil väčšinu svojho života. Vyštudoval Lekársku fakultu na Viedenskej univerzite, kde sa potom šesť rokov venoval výskumu fyziológie.
Neskôr sa špecializoval na neurológiu a v roku 1882 začal pracovať ako lekár vo Viedenskej všeobecnej nemocnici. O štyri roky nato sa zosobášil s Marthou Bernaysovou, ktorá mu porodila šesť detí. Anna, najmladšia z nich, sa tiež stala významnou psychoanalytičkou. Sigmund Freud začal liečiť psychické poruchy vo svojej klinike, kde po rokoch nazbieral množstvo skúseností, na ktorých založil svoje teórie a priekopnícke techniky.
Snažil sa vyložiť si svoje sny
Spočiatku viedenská lekárska komunita odmietala jeho myšlienky a názory, ktorými sa inšpiroval v Paríži. V roku 1891 sa mu podarilo vydať prvú knihu o afázii, poruche komunikácie, ktorú spôsobuje poškodenie rečových centier mozgu. V tejto knihe tiež po prvýkrát opísal agnóziu, teda stav, keď mozog nedokáže rozoznať niečo, čo rozpoznajú naše zmysly. Tento stav vplýva najmä na rôzne naše zmysly ako zrak, sluch, čuch, chuť či hmat.
Neskôr spolu so svojím priateľom a spolupracovníkom Rakúšanom Josefom Breuerom vydal štúdie o hystérii. Keď ukončili spoluprácu, Freud pracoval na štúdiách psychoanalýz. Okrem toho je tiež nositeľom teórie, že ľudia majú akýsi stav bezvedomia, na ktoré pôsobia sexuálne a agresívne impulzy. V roku 1897 začal skúmať sám seba, čo o tri roky neskôr viedlo k vzniku rozsiahlej publikácie Výklad snov, jednej z najznámejších Freudových kníh.
Výklad snov nie je len klasickou analýzou snov, ale vysvetľuje aj úlohu podvedomia, ktoré je jedným zo základných princípov freudovskej psychológie. Freud v tejto knihe zdôrazňuje, že sny v sebe nesú nejakú symboliku a obsahujú skryté myšlienky, ktoré sú v našom hlbokom podvedomí. Podľa neho sú sny naše nevedomé priania skryté hlboko v podvedomí.
Zo začiatku sa snažil analyzovať iba svoje sny, neskôr pracoval so skúsenosťami svojich pacientov, medzi ktorými boli psychotickí pacienti s rôznymi halucináciami. Niektoré interpretácie však boli neskôr rôznymi kritikmi vyvrátené. Freud napríklad veril, že sny sú spôsobom, ako môžeme nazrieť do fungovania podvedomia. Avšak mnohí výskumníci zistili, že obsah snov je najčastejšie len odrazom nášho bdelého života. Ľudia mnohokrát snívajú o veciach, o ktorých rozmýšľajú, čo je skôr odrazom vedomých myšlienok ako nevedomých myšlienok.
Rovnako bol presvedčený o tom, že sny sú formou naplnenia našich želaní. Táto teória je problematická najmä vtedy, keď sú sny negatívne, odzrkadľujú napríklad traumu, trest či úzkosti. Hoci Freud tvrdil, že takéto sny sú skôr spôsobom, ako sa s problémom vyrovnať, než splnením želaní, častejšie sú odrazom obáv alebo spomienok než spôsobom, ako sa s nimi vyrovnať. V súčasnosti sú mnohí výskumníci presvedčení, že primárnou funkciou snov je odhaliť obsah nevedomia. Domnievajú sa, že sny môžu zohrávať dôležitú úlohu pri upevňovaní pamäti.
Psychológ tvrdil, že sny sú formou naplnenia našich želaní. Zdroj: Wikimedia/Carlos Toigo
Jeho názory považovali za skreslené
Okrem oblasti psychológie Freud písal a teoretizoval o širokej škále tém. Venoval sa napríklad teóriám o sexe, náboženstve, ženách či kultúre. Jeho myšlienky o ženách vystihuje známy citát:
Aj keď som tridsať rokov skúmal ženskú psychiku, nie som schopný odpovedať na veľkú, doposiaľ nezodpovedanú otázku: Čo vlastne ženy chcú?
Táto myšlienka spája nejednoznačnosť a kontroverziu mnohých Freudových názorov na ženy. Freudove myšlienky o ženách vyvolávali kontroverzie už počas jeho života a dodnes vyvolávajú značné debaty. „Ženy sa stavajú proti zmenám, pasívne prijímajú a nepridávajú nič vlastné,“ napísal v roku 1925 v článku s názvom Psychické dôsledky anatomického rozdielu medzi pohlaviami. Psychologička Donna Stewartová, profesorka a predsedníčka Katedry zdravia žien na University Health Network, výskumnom inštitúte v Toronte sa vyjadrila, že Freud bol „proti hnutiu za emancipáciu žien a veril, že životy žien sú ovládané ich sexuálne reprodukčnými funkciami.“
Vo svojej teórii psychosexuálneho vývoja naznačil, že počas falického štádia, teda vo veku 3 až 6 rokov, sa dievčatá začínajú dištancovať od svojich matiek a namiesto toho sa viac pripútavajú k svojim otcom. Freud veril, že k tomuto posunu dochádza, keď si dievča uvedomí, že nemá penis. Tvrdil, že dievčatá za to vinia svoje matky a cítia sa znevýhodnené. Rôzne psychoanalytičky označili tieto názory za skreslené a blahosklonné. Freud často charakterizoval ženskú sexualitu ako pasívnejšiu v porovnaní s aktívnou mužskou sexualitou. Niektoré jeho teórie spájali ženskú psychiku s masochistickými sklonmi.
Trauma v detstve ovplyvňuje dospelosť
Spomínanú hystériu Freud vnímal ako výsledok sexuálneho zneužívania v detstve. Neskôr skúmal úlohu sexuálnych fantázií pri rozvoji neuróz a chorôb. Psychológ mal celkom obmedzený názor na ženy, tvrdil, že im rozumie len veľmi málo. Jeho uznanie, že ženy majú sexuálne túžby a že ich potláčanie môže viesť k hystérii, bolo však v jeho ére významným krokom. Napriek tomu zohralo niekoľko žien v jeho osobnom živote dôležitú úlohu. Freud bol najstarším dieťaťom a považovali ho za matkinho miláčika. „Zistil som, že ľudia, ktorí vedia, že ich matky uprednostňujú alebo zvýhodňujú, prejavujú vo svojom živote zvláštnu sebestačnosť a neotrasiteľný optimizmus, ktoré často prinášajú skutočný úspech svojim majiteľom,“ poznamenal raz. S manželkou mal skôr tradičný vzťah, kde ona bola ženou v domácnosti.
Hoci Freud považoval ženy za menejcenné, nežnejšie pohlavie zohralo kľúčovú úlohu pri rozvoji psychoanalýzy. V roku 1924 sa rakúsko-americká psychoanalytička Helene Deutschová stala prvou ženou, ktorá viedla vlastnú psychoanalytickú kliniku. Vydala tiež prvú psychoanalytickú knihu o ženskej sexualite. Dôležitý vplyv na rozvoj psychoanalýzy mala aj významná psychoanalytička Sabina Spielreinová, ktorá je zodpovedná za rozvoj konceptu inštinktov smrti a za zavedenie psychoanalýzy v Rusku. Ďalšia psychoanalytička Karen Horneyová sa stala jednou z prvých kritičiek Freudových názorov na ženskú psychológiu. Melanie Kleinová sa stala prominentnou členkou psychoanalytickej komunity a vyvinula techniku známu ako terapia hrou, ktorá sa dodnes často používa.
Mnohé dôležité osobnosti v psychológii reagovali na Freudov obmedzený a veľakrát urážlivý pohľad na ženskú psychológiu pobúrene. Kritizovala ho dokonca aj Sophie Freudová, jeho vnučka, ktorá označila jeho teórie za zastarané.
Sigmund s vnučkou Sophie Freudovou, ktorá ho otvorene kritizovala. Zdroj: Wikimedia
„Jeho myšlienky vychádzali zo spoločnosti. Vo svojich teóriách odrážal presvedčenie, že ženy sú druhoradé, nie sú normou a celkom nezodpovedajú norme,“ vysvetlila. Samozrejme, aj súčasné výskumy naznačujú, že jeho predstavy o vývoji a charakteristikách žien a dievčat boli výrazne chybné. Tieto predstavy boli silne ovplyvnené tradičnými patriarchálnymi názormi.
Dokonca aj samotný Freud pripustil, že jeho chápanie žien bolo obmedzené. „To je všetko, čo vám chcem povedať o ženskosti,“ napísal v roku 1933, „je to určite neúplné a útržkovité a nie vždy to znie priateľsky… Ak sa chcete o ženskosti dozvedieť viac, informujte sa o svojich vlastných životných skúsenostiach alebo sa obráťte na básnikov, alebo počkajte, kým vám veda poskytne hlbšie a ucelenejšie informácie.“
Teória infantilnej sexuality Sigmunda Freuda bola ovplyvnená Breuerovou koncepciou, že traumatické udalosti počas detstva môžu výrazne ovplyvniť dospelosť. Veril, že nevyriešené konflikty počas detstva môžu negatívne ovplyvniť duševné zdravie po dosiahnutí dospelosti. Napríklad homosexualita bola vnímaná ako dôsledok problémov spojených s oidipovským komplexom, ktoré zostali neriešené. Podľa neho tiež bola výsledkom neschopnosti dieťaťa identifikovať sa so svojím rodičom rovnakého pohlavia.
Hlúpi ľudia sa nehanbia
Okrem toho tvrdil, že myseľ má tri štrukturálne prvky, medzi ktoré patrí id (biologická zložka – pudy, napr. rozmnožovací pud), ego (psychologická zložka – ja, kto som, čo prežívam), superego (sociálna zložka, superego reprezentuje pravidlá spoločnosti). Id je celé nevedomé, ego a superego sú nevedomé, predvedomé aj vedomé. Práve id zahŕňa sexuálne inštinkty, ktoré musia byť uspokojené. Ego je vedomé ja človeka, zatiaľ čo superego zahŕňa svedomie. Vzhľadom na tieto štrukturálne zložky mysle je dôležité chápať ju ako dynamický energetický systém. Na dosiahnutie duševnej pohody je dôležité, aby boli všetky tieto prvky vo vzájomnej harmónii. V opačnom prípade sa môžu vyskytnúť psychologické problémy vrátane neurózy v dôsledku represie, regresie, sublimácie a fixácie.
Hlavnou koncepciou psychoanalýzy je riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatku harmónie s tromi štrukturálnymi prvkami mysle. Primárna technika zahŕňala najmä psychoanalytika, ktorý povzbudzuje človeka, aby otvorene hovoril o svojich symptómoch, fantáziách a sklonoch. Psychoanalytická terapia je preto zameraná na dosiahnutie sebapochopenia, keďže pacient sa stáva schopným identifikovať a zvládať nevedomé sily, ktoré ho môžu buď motivovať, alebo strašiť. Uvoľňuje sa akákoľvek nahromadená psychická energia, čo tiež pomáha riešiť duševné choroby. Existujú však určité otázky týkajúce sa účinnosti tejto techniky, pretože medzi vedcami zostáva otvorená diskusiám a kontroverziám.
Psychoanalýza je novou vedou, ktorú je potrebné preskúmať, aby sa zaoberala otázkami ovplyvňujúcimi myseľ a psychologické problémy.
Zdroje: Internet Encyclopedia of Philosophy, Very Well Mind (1, 2, 3), PBS, Lekár, Cleveland Clinic, BBC, Sigmund Freud, Potulky Psychológiou, Aktuality
(RR)
