Nový výskum ukazuje, že dôkladná jazyková analýza dokáže odhaliť rané známky demencie pred samotným rozvinutím príznakov. Príkladom môžu byť aj knižné tituly jedného z najobľúbenejších britských spisovateľov Terryho Pratchetta.
Terry Pratchett písal prevažne fantasy literatúru. Preslávil sa najmä sériou Úžasná Plochozem (z orig. Discworld), ktorá pozostáva z vyše 40 kníh a patrí medzi svetovo najpredávanejšie série v tejto kategórii. Zomrel 12. 3. 2015 vo veku 66 rokov. Zdroj: Wikimedia/Myrmi
Prvé príznaky demencie bývajú len zriedka dramatické. Nezačínajú sa zhoršovaním pamäti na mená či strácaním kľúčov, ale skôr ako nenápadné zmeny, ktoré sa takmer ani nedajú všimnúť – o čosi užšia slovná zásoba, menšia pestrosť opisov, jemný pokles variability jazyka. Práve preto tieto zmeny často unikajú pozornosti a bývajú zamieňané za stres, únavu alebo bežné prejavy starnutia.
Nový výskum naznačuje, že tieto nebadané zmeny možno zachytiť roky pred stanovením oficiálnej diagnózy. A jeden z najzreteľnejších príkladov sa môže skrývať v románoch sira Terryho Pratchetta.
Šíriteľ osvety a aktivista
Pratchett je dodnes považovaný za jedného z najoriginálnejších britských spisovateľov. Je tvorcom série Úžasná Plochozem a majstrom satiry. Jeho diela spájajú humor s ostrým morálnym nadhľadom. Po diagnostikovaní zadnej kortikálnej atrofie, vzácnej formy Alzheimerovej choroby, sa stal silným hlasom podpory výskumu demencie a osvety týkajúcej sa tohto neurodegeneratívneho ochorenia. Menej známe však je, že skoré účinky choroby sa mohli objavovať v jeho písaní dávno pred tým, než tušil, že je chorý.
6 zaujímavostí, ktoré ste o autorovi (možno) nevedeli
- Terry bol vášnivým milovníkom orangutanov a angažoval sa aj v oblasti ich ochrany.
- V roku 2009 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do rytierskeho stavu za neoceniteľný prínos do literatúry. Na oslavu titulu si ako správny fanúšik fantasy dokonca vlastnoručne vyrobil meč z meteoritu.
- So spisovateľom Neilom Gaimanom napísal román Good Omens, ktorý sa zrodil tak, že si rukopis posielali poštou na diskete.
- Hoci ho verejnosť vníma ako autora fantasy literatúry, písal zároveň detské knihy, sci-fi či eseje.
- Na sklonku literárnej tvorby bol nútený diktovať text svojmu asistentovi, pretože rýchla progresia choroby mu robila problém s čítaním a písaním.
- Jeho humor sa vyznačoval tým, že za absurdnosť skrýval ostrú spoločenskú kritiku.
Skryté signály ochorenia
Demencia sa často opisuje ako ochorenie spojené so stratou pamäti, čo je veľmi nepresné a zjednodušujúce označenie. V najranejších štádiách môže ovplyvniť pozornosť, vnímanie aj jazyk ešte skôr, než sa problémy s pamäťou naplno prejavia. Tieto včasné zmeny sa ťažko zachytávajú, pretože prichádzajú postupne a ako sme spomenuli v úvode, ľahko si ich možno pomýliť so stresom, starnutím alebo s bežnými výkyvmi v správaní.
Jazyk však ponúka jedinečný pohľad na zmeny v myslení. Slová, ktoré si vyberáme, pestrosť našej slovnej zásoby aj spôsob, akým tvoríme opisy, úzko súvisia s fungovaním mozgu. I malé posuny v používaní jazyka tak môžu odhaliť skryté neurologické zmeny.
Nová štúdia analyzovala jazyk použitý v Pratchettových románoch zo sveta Úžasnej Plochozeme a sledovala, ako sa jeho štýl vyvíjal v čase. Autori štúdie sa zamerali na takzvanú lexikálnu diverzitu, teda mieru rozmanitosti slov, ktoré autor používal. Osobitá pozornosť sa venovala prídavným menám, teda opisným slovám, ktoré dodávajú próze farbu, atmosféru a emocionálnu hĺbku.
Lexikálna diverzita, teda pestrosť používanej slovnej zásoby, sa postupom času menila. Zdroj: Wikimedia/Josh Kirby
V neskorších románoch sa ukázal jasný a štatisticky významný pokles rozmanitosti prídavných mien, ktoré autor používal. Bohatosť opisného jazyka sa postupne zužovala. Bežný čitateľ by si to pravdepodobne nevšimol, nešlo ani o náhle zhoršenie kvality. Skôr išlo o nenápadnú, postupnú zmenu, ktorú bolo možné zachytiť iba pomocou detailnej jazykovej analýzy.
Prvá výraznejšia zmena sa podľa výskumníkov objavila už v románe Posledný kontinent (The Last Continent), vydanom takmer desať rokov pred stanovením oficiálnej diagnózy. Naznačuje to, že tzv. predklinická fáza demencie – obdobie, keď už v mozgu prebiehajú chorobné zmeny – sa môže začať mnoho rokov vopred bez zjavne viditeľných príznakov.
Prečo je tento objav dôležitý
Tento objav má význam ďaleko presahujúci literárnu analýzu. O demencii je známe, že má dlhú predklinickú fázu, počas ktorej sú možnosti včasného zásahu najväčšie. Identifikovať ľudí práve v tomto štádiu však zostáva jednou z najväčších výziev súčasnej starostlivosti o pacientov s demenciou.
Jazyková analýza sama osebe nie je diagnostickým nástrojom a nefungovala by rovnako dobre u každého. Spôsob používania jazyka ovplyvňuje vzdelanie, profesia, písacie návyky aj jazykové prostredie. Ako súčasť širšieho prístupu – spolu s kognitívnymi testami, zobrazovacími metódami a biologickými markermi – by však mohla pomôcť odhaliť skoré riziko neinvazívnym a finančne dostupným spôsobom.
Zásadnou výhodou takéhoto postupu je, že jazykové dáta už existujú. Ľudia vytvárajú obrovské množstvo písaného textu v e-mailoch, správach, dokumentoch či online komunikácii. Pri dodržaní primeranej ochrany súkromia a súhlasu by mohli raz jemné zmeny v štýle písania pomôcť upozorniť na skorý kognitívny úpadok dávno pred tým, než ovplyvní každodenné fungovanie.
Dokážeme v budúcnosti z napísaného textu odhaliť ranú fázu demencie? Zdroj: iStock/Overearth
Skoré odhalenie je kľúčové
Včasná diagnostika je dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým. V posledných rokoch sa objavili nové lieky na Alzheimerovu chorobu, ktorých cieľom nie je len zmierňovať príznaky, ale priamo spomaľovať postup ochorenia. Tieto liečivá ako lecanemab a donanemab sa zameriavajú na amyloidné bielkoviny hromadiace sa v mozgu, o ktorých sa predpokladá, že zohrávajú významnú úlohu pri vzniku choroby. Klinické štúdie naznačujú, že najúčinnejšie môžu byť vtedy, keď sa podajú veľmi skoro – ešte pred tým, než dôjde k výraznému poškodeniu neurónov.
Ak sa podarí identifikovať ľudí už v predklinickej fáze, získajú oni aj ich rodiny viac času na plánovanie, vyhľadanie podpory a zváženie opatrení, ktoré môžu priebeh ochorenia spomaliť. Patria sem napríklad zmeny životného štýlu, mentálne stimulačné aktivity a čoraz častejšie aj nové liečebné postupy zacielené na spomalenie chorobného procesu.
Hoci od smrti Terryho Pratchetta prešlo viac než desať rokov, autor stále nepriamo prispieva k nášmu poznaniu demencie. Jeho romány zostávajú milované čitateľmi, no ukrývajú i ďalšie dedičstvo v podobe dôkazov, že choroba môže zanechávať stopy dávno pred tým, než sa naplno prejaví. Pozornejšie sledovanie jazyka – dokonca aj takého, o ktorom si myslíme, že ho dobre poznáme – by tak mohlo zásadne zmeniť spôsob, akým túto zákernú chorobu odhaľujeme, chápeme a raz možno budeme i liečiť.
Zdroj: Brain Sciences
(RR)
