Kontakt s vodnými plochami, odborne nazývanými aj modré priestory, preukázateľne znižuje napätie a zlepšuje psychickú pohodu.
Pohľad na otvorený morský horizont pomáha mozgu prepnúť do režimu oddychu a účinne uvoľňuje nahromadený stres. Zdroj: iStock/TRAVELARIUM
Vedci tento jav vysvetľujú jedinečnou kombináciou nenáročnej pozornosti, multisenzorických stimulov a priaznivých podmienok na fyzickú aktivitu.
Každodenný život v hlučnom a preplnenom mestskom prostredí núti ľudský mozog pracovať na plné obrátky. Hluk, doprava, spracovávanie vizuálneho smogu či reakcie na digitálne notifikácie vedú ku kognitívnej únave.
Pri vode však mozog dostáva úplne iný typ úloh. Kým bežný stres z mesta núti človeka byť v neustálom strehu a okamžite reagovať na problémy, pohľad na prírodu, najmä sledovanie vodnej hladiny, tento tlak efektívne uvoľňuje.
Obnova pozornosti bez vyčerpania
V odbornej literatúre sa na označenie vonkajších vodných plôch v prírode či meste používa pojem modrý priestor. Známy populárny výraz blue mind effect opisuje stav pokoja, ktorý človek pri vode pociťuje. Z hľadiska psychológie ide o proces takzvanej obnovy pozornosti.
Vodná hladina sa neustále mení, no nepredstavuje hrozbu. Vlnky, odlesky svetla a opakujúci sa zvuk priťahujú pozornosť, no na rozdiel od mestského prostredia ju nevyčerpávajú. Mozog je prostredím jemne zaujatý, čo zo psychologického hľadiska predstavuje koncept takzvanej nenáročnej pozornosti. Myseľ síce vníma okolie, ale nemusí spracovávať zložité informácie. Práve vďaka tomu môže kognitívne „vypnúť“ a dobiť si kapacitu na intenzívne, cielené sústredenie, ktoré potrebujeme pri mentálnej práci či učení.
Pozrite si
Viac než len vizuálny zážitok
Názov tohto fenoménu môže zvádzať k predstave, že upokojujúci účinok má samotná modrá farba. Voda však pôsobí na viaceré zmysly súčasne. Okrem pohybu hladiny hrá kľúčovú rolu akustika, chladnejšia mikroklíma a vnímanie otvoreného priestoru.
Pri moriach alebo veľkých jazerách poskytuje horizont úľavu zraku, ktorý bol nadmerne zaťažovaný. Rytmický zvuk toku rieky alebo narážania vĺn zase vysiela telu signál, že prostredie je bezpečné. Nervový systém sa vďaka tomu upokojí a vypne inštinktívny režim prežitia, ktorý nás inak podvedome udržiava v napätí.
Zásadná je však kvalita prostredia. Znečistené brehy, preplnené pláže či hluk motorov pôsobia na nervovú sústavu presne opačne a napätie zvyšujú.
Čo ukazujú dáta
Vedecké dôkazy o prínosoch vody potvrdzujú aj rozsiahle populačné štúdie. Výskum britských univerzít (London School of Economics a Sussexskej univerzity), ktorý prostredníctvom aplikácie Mappiness zozbieral viac ako milión okamžitých odpovedí od viac než 21-tisíc ľudí, priniesol jasné závery. Účastníci hlásili najvyššiu mieru šťastia práve v prírodnom prostredí, pričom pobrežné a morské oblasti boli so zlepšením nálady spojené najsilnejšie.
Systematický prehľad štúdií z výskumného inštitútu ISGlobal v Barcelone zasa preukázal, že vonkajšie modré priestory súvisia nielen s lepšou psychickou pohodou, ale aj so zvýšeným pohybom. Hoci si mnohí spájajú úľavu od napätia výhradne s úplným ničnerobením a s pasívnym oddychom, z vedeckého hľadiska patria práve nenútený sociálny kontakt a fyzická aktivita k najlepšie preskúmaným mechanizmom odbúravania stresu a osamelosti.
Viacrozmerný prínos pre zdravie
Sila modrého priestoru sa však neobmedzuje iba na psychiku. V mestách napríklad voda dokáže zmierniť takzvaný efekt mestského tepelného ostrova a citeľne ochladzuje okolitý vzduch. Zvuk tečúcej vody navyše do určitej miery prekrýva nepríjemný ruch z dopravy, čo znižuje celkové podráždenie.
Zaujímavosťou je, že tieto priaznivé účinky sa dajú sčasti preniesť i do interiéru. Výskumy naznačujú, že dokonca aj sledovanie akvárií s vysokou biodiverzitou rýb dokáže znížiť srdcový tep a krvný tlak. V modernej medicíne sa tento jav využíva napríklad prostredníctvom virtuálnej reality – pacienti, ktorí sa pred nepríjemným zákrokom vizuálne „prechádzajú“ po virtuálnej pláži, preukázateľne pociťujú menšiu bolesť a úzkosť.
Prirodzená psychohygiena
Modrý účinok vody netreba chápať ako magickú pilulku. Vodné plochy skôr vytvárajú ideálne podmienky, v ktorých myseľ ľahšie povolí zovretie. Krátka prechádzka popri rieke, jazere či dokonca mestskej fontáne predstavuje výborný nástroj na psychohygienu, ak človek odloží digitálne zariadenia a vníma okolie.
Je však dôležité dodať, že hoci voda podporuje regeneráciu, pri chronickej úzkosti či pri poruchách spánku nenahrádza odbornú psychologickú alebo lekársku pomoc.
Zdroje: International Journal of Hygiene and Environmental Health, Environmental Research, Global Environmental Change
(KAM)
