Medzi najznámejšie manipulatívne techniky patrí gaslighting, lovebombing, vykorisťovanie či vyvolávanie pocitu viny.
Poznáte tieto manipulatívne techniky? Zdroj: iStock/tatianazaets
Ocitli ste sa niekedy v nezdravom vzťahu a bolo ťažké z neho odísť? Často sa to stáva preto, lebo partner vami psychologicky manipuloval. Ovplyvňoval vaše myšlienky, postoje a správanie ľudí okolo seba.
Ľudia s poruchami osobnosti zvyčajne používajú tieto taktiky na uspokojenie svojho ega alebo na dosiahnutie toho, po čom túžia, pričom často spôsobia utrpenie iným. Psychologická manipulácia môže obete stresovať, viesť k duševnej tiesni, utrpeniu a dokonca môže finančne, sexuálne alebo emocionálne ublížiť.
Gaslighting
Cieľom tejto formy psychického týrania je vyvolať u obetí pocit, že sú blázni, a vytvoriť nereálne medziľudské prostredie, aby gaslighter upútal pozornosť verejnosti. Manipulátor vyvoláva v obeti pochybnosti o jej pamäti, vnímaní alebo duševnom zdraví. Cieľom je získať kontrolu tým, že obeť sa začne úplne spoliehať na manipulátorovu verziu reality.
Najčastejšie sa manipulátor snaží presvedčiť obeť o tom, že on chybu nikdy neurobil, že sa nejaká udalosť nestala, prípadne že si obeť niečo vymyslela. Zľahčuje jej pocity a snaží sa jej nahovoriť, že je príliš citlivá alebo preháňa.
Najčastejšie túto taktiku využívajú narcisti či psychopati. Manipulátori majú tendenciu ukázať svoju obeť v jednom svetle, čo obete vedie k presvedčeniu, že ak požiadajú o pomoc alebo sa ozvú, nikto im neuverí.
Hra na obeť
Ľudia, ktorí využívajú túto techniku, majú pocit, že život a ľudia sú k nim nespravodliví. Sú presvedčení, že všetci ostatní sa majú oveľa lepšie ako oni. To v nich môže vyvolať závisť, môžu tráviť neprimerané množstvo času sociálnym porovnávaním sa, čo neraz vedie k deštruktívnej žiarlivosti. Tým môžu sabotovať seba a životy ostatných.
Manipulátori nekonajú podľa reality, ale podľa scenára založeného na hľadaní pozornosti a psychologickom hraní hier, ktorými sa snažia udržať si obeť.
Majú pocit, že oni sú v poriadku, ale všetci ostatní im krivdia. Myslia si, že nikomu nemôžu dôverovať. Nemajú problém podvádzať či prenasledovať svoju obeť.
Lovebombing
Lovebombing alebo bombovanie láskou označuje intenzívne prejavovanie náklonnosti v počiatočných fázach vzťahu s cieľom zapôsobiť na druhú stranu, vyvolať romantické city a vytvoriť pocit, že pre druhého je nenahraditeľný.
Manipulátor sa náhlivo vrhá do vzťahu, svoju potenciálnu partnerku či partnera zahŕňa veľkým množstvom darov, čo môže viesť k narušeniu osobného priestoru – ku kontrole, k žiarlivosti či prehnane prejavovanej náklonnosti.
Keď sa však príjemca nadmernej pozornosti začne cítiť emocionálne zapletený a neschopný sa odpútať, manipulátor začne preberať kontrolu nad životom partnera a formovať ho podľa svojich túžob, čo vedie k tomu, že sa príjemca cíti dezorientovaný, nepohodlne a v rámci vzťahu stráca svoju identitu.
Triangulácia
Podstatou triangulácie je to, že manipulátor zapája tretiu stranu do konfliktu, aby získala formu kontroly. Namiesto priameho riešenia problému sa manipulátor snaží rozoštvať ľudí medzi sebou.
Dvaja ľudia zapojení do triangulácie komunikujú iba prostredníctvom manipulátora. Táto taktika sa môže prejavovať rôzne, ale v princípe sa zameriava na rozdelenie, dobytie alebo stavanie ľudí proti sebe.
Prejavuje sa napríklad tak, že tretia osoba si v konflikte musí vybrať stranu. Rovnako je bežné nahuckať ľudí proti sebe tým, že manipulátor vyberá, ktoré informácie posunie a ktoré nie. Cieľom je vytvoriť konflikt či používať neprimeranú komunikáciu namiesto riešenia problému.
Manipulátor využíva akýsi test lojality, chce, aby mu pri konkrétnom konflikte preukázali svoju podporu. Obviňuje ostatných, aby sa cítili zodpovední za konflikt, ktorý vyvolal sám manipulátor. Zatajuje informácie a hrá sa na obeť, aby si udržal nejakú formu kontroly.
Vykorisťovanie
Vykorisťovať znamená využívať niečiu zraniteľnosť nekalým spôsobom vo svoj prospech. Vykorisťovanie môže byť škodlivé alebo vzájomne prospešné.
Škodlivé vykorisťovanie zahŕňa interakciu, ktorá obeť zanecháva v horšom stave, než v akom bola predtým a než na aký mala nárok. Napríklad druh vykorisťovania, ktorý je súčasťou nátlakového obchodovania so sexuálnym zneužívaním, je v tomto zmysle škodlivý.
Nie každé vykorisťovanie je však škodlivé. Vykorisťovanie môže byť aj vzájomne prospešné, keď obe strany odchádzajú v lepšom stave, než v akom boli predtým.
Vykorisťovať znamená využívať niekoho nekalým spôsobom. Zdroj: iStock/Dima Berlin
Vyvolávanie pocitu viny
Pri vyvolávaní pocitu viny sa manipulátor snaží, aby sa obeť cítila vinovatejšie, než si zaslúži, za niečo, čo urobila, alebo to dokonca ani nebola jej chyba. Cieľom je, aby sa cítila tak zle, že nakoniec urobí to, čo od nej manipulátor chce. Ten môže prekrúcať fakty a realitu, aby využil svedomie, súcit a láskavosť manipulovanej osoby.
Uveďme príklad. Manipulátor porušil sľub, podviedol obeť, opustil ju v čase núdze alebo jej niečo ukradol. Namiesto vyjadrenia ľútosti, ospravedlnenia a nápravy škody obráti situáciu proti nej slovami: „Nemal som na výber, pretože si sa dostatočne nevenovala mojim potrebám.“
Negovanie
Negovanie alebo reverzná psychológia je komunikačná technika, pri ktorej niekoho povzbudíte k určitému správaniu tým, že navrhnete presný opak. Manipulátor jednoducho povzbudí niekoho k niečomu návrhom opaku, čím využíva jeho túžby po autonómii alebo odporu voči manipulácii.
Rodičia často využívajú negovanie, aby prinútili svoje deti robiť to, čo chcú rodičia. Rodič povie svojmu dieťaťu, aby si nezbieralo hračky v izbe v nádeji, že dieťa v skutočnosti urobí opak.
V ľúbostných vzťahoch sa deje to isté. Človek vyjadrí želanie, aby jeho partner upratal dom, ale vie, že na to pravdepodobne nebude mať čas. Partner potom naozaj uprace dom, aby mu dokázal, že sa mýli.
Ohováranie a ničenie reputácie
V prípadoch ohovárania sa termín manipulácia vzťahuje na tvrdenie o skutočnom stave. Súdy považujú ohováranie za nepravdivé tvrdenie, ktoré poškodzuje povesť osoby. Toto tvrdenie sa musí javiť ako fakt, nie ako názor. Ak niekto predloží zmanipulovaný fakt, môže to ľudí zavádzať a poškodiť imidž osoby.
Fámy zahŕňajú šírenie neoverených informácií, ale nemusia byť vždy nepravdou. Propaganda sa zameriava na ovplyvňovanie názorov, často pomocou zaujatých alebo zavádzajúcich tvrdení, ale nie vždy zahŕňa priame faktické tvrdenia.
K samotnej manipulácii pri ohováraní a ničení reputácie dochádza, keď niekto skresľuje alebo predkladá nepravdivé fakty, aby poškodil povesť inej osoby.
Ohováranie je jednou z manipulatívnych techník. Zdroj: iStock/Pressmaster
Tiché trestanie
Predstavte si, že sa pohádate s partnerom či partnerkou. Potrestá vás tým, že sa nebudete rozprávať hodiny, dni či dokonca týždne. Týmto spôsobom manipulácie sa vám snaží dať najavo svoj nesúhlas či hnev. Možno sa daná osoba snaží vyhnúť hádke alebo vás chce potrestať za nejaké správanie.
Ak osoba používa ticho na potrestanie, pomstu alebo na uplatnenie kontroly či moci, ide o formu emocionálneho zneužívania.
Táto forma manipulácie môže viesť k zmätkom, nedorozumeniu, stresu, úzkosti či izolácii. Štúdia z roku 2017 zistila, že partneri v romantických vzťahoch, ktorí sa vyhýbali konfliktom, s väčšou pravdepodobnosťou pokračovali v spore, pretože nemali príležitosť diskutovať o svojich pocitoch.
Citové vydieranie
Citové vydieranie je typ správania, ktoré jednotlivec používa na dosiahnutie svojich cieľov na úkor druhej strany. Zahŕňa emocionálnu manipuláciu, čo je psychologické násilie. Človek, ktorý emocionálne vydiera, využíva emócie druhej strany proti nej samotnej. Robí nátlak, aby obeť vyhovela jeho požiadavkám alebo želaniam.
Citové vydieranie značí používanie emocionálnej manipulácie na získanie súcitu a kontroly. Zahŕňa hru na obeť, nútené plakanie, preháňanie citov, odmietanie náklonnosti, komunikácie alebo podpory ako formy trestu alebo kontroly, kladenie požiadaviek na vynútenie si súladu či gaslighting.
Zdroje: Psychology Today (1, 2, 3), Sage Journals, Munich Personal RePEc Archive, Psychology and Behavioral Science International Journal, MedPark Hospital, Very Well Mind (1, 2), Stanford Encyclopedia of Philosophy, JMC Study Hub, Medical News Today (1, 2), National Library of Medicine
(RR)
