Ak sa rozhodneme, že nebudeme v sebe potláčať negatívne emócie, ale naopak, pokúsime sa ich riešiť, je to silný prejav sebaúcty. Pocity majú svoje opodstatnenie: pomáhajú nám chrániť sa pred rizikami.
Ľudia vyrastajúci v rodine, ktorá ich emocionálne zanedbávala, čo je dnes mimoriadne bežné, poznajú iba jeden spôsob, ako si poradiť s ťažkými pocitmi. Jednoducho ich popierajú či odmietajú, pretože ich k tomu viedli rodičia. Zdroj: iStock/Deagreez
Ako ľudské bytosti máme rôzne pocity. Jeden deň sme smutní, ďalší deň veselí, potom znudení. Občas sa nám stáva, že sa snažíme pred druhými ľuďmi pôsobiť šťastne, hoci v skutočnosti naše vnútro kričí o pomoc. Niektoré z týchto pocitov sú silnejšie a môžu sa v nás hromadiť niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Buď sú výsledkom jednorazovej udalosti, ktorá mala veľký vplyv na našu psychiku, alebo môžu vychádzať zo spôsobu života, takže je pre nás ťažké si s nimi poradiť, či už ide o žiarlivosť, smútok, strach, nenávisť, alebo osamelosť.
Keďže tieto pocity sú nepríjemné, naše telo sa ich snaží potlačiť a nechceme si ich pripustiť. Niektorí z nás majú tendenciu pocity odmietať a navonok sa tváriť, akoby sa nič nedialo.
Prijatie emócie bez súdenia
Ľudia vyrastajúci v rodine, ktorá ich emocionálne zanedbávala, čo je dnes mimoriadne bežné, poznajú iba jeden spôsob, ako si poradiť s ťažkými pocitmi. Jednoducho ich popierajú, pretože ich k tomu viedli rodičia.
Nenaučili sa, ako emócie v sebe spracovať, preto sa v dospelosti môžu cítiť nepríjemne, ak cítia nejakú negatívnu emóciu. Radšej ju v sebe potlačia. Napríklad ak cítime nenávisť, snažíme sa sami seba presvedčiť, že je nesprávne ju prejaviť navonok. Preto si v hlave stále opakujeme, že tento pocit je zlý a snažíme sa ho potlačiť, prípadne si povieme, že sa potrebujeme iba upokojiť a všetko bude zase v poriadku. Prečo je to však problém?
Pretože prijať negatívne pocity je niečo úplne iné, než im podliehať. Prijatie znamená, že bez odsúdenia sa snažíme pracovať s negatívnou emóciou. Pocity si vyberá naše telo, nie hlava. Sú súčasťou centrálnej nervovej sústavy už od narodenia a majú nám slúžiť, nemajú nás ovládať.
Emócie sú prirodzené. Ide o akúsi spätnú väzbu, ktorá nás informuje o tom, ako sa cítime a po čom túžime, a zároveň nás motivuje, aby sme vyhľadali pomoc alebo sa chránili.
Ak napríklad cítite nenávisť, fakt je, že ste si ju nevybrali. No vašou zodpovednosťou je rozhodnúť sa, čo s týmto pocitom urobíte. Takže sa nesúďte za svoje nenávistné pocity, namiesto toho zvážte, prečo vám vaše telo vysiela takúto emóciu.
Dôležité je rozpoznať príčinu nenávisti. Cítim nenávisť, pretože mám dosť toho, ako sa ku mne správa moja rodina? Nepočúva ma a stále sa hádame? Toto môže byť príčinou nenávisti.
Nezmiznú, iba sa zosilnia
Nenávisť vám ublíži vtedy, keď sa jej budete príliš venovať a keď jej nechcete dovoliť, aby vás definovala. Skúste počúvať, čo vám daný pocit hovorí a čo s ním môžete urobiť.
Pri negatívnych emóciách sa musíme na chvíľu zastaviť a porozmýšľať nad tým, čo sa nám telo snaží povedať. Negatívne emócie nútia naše telo a mozog spolupracovať, aby sme prišli na to, odkiaľ plynú. Naše nenávistné pocity môžu napríklad viesť k tomu, aby sme si vypýtali radu od priateľov, vyrozprávali sa blízkemu alebo vyhľadali psychológa.
