Ableizmus má negatívne dôsledky na fyzické aj psychické zdravie.
Ableizmus sa neraz prelína s inými formami diskriminácie. Zdroj: iStock/Unaihuiziphotography
Ableizmus je pojem označujúci nespravodlivé uprednostňovanie ľudí bez zdravotného znevýhodnenia. V spoločnosti, v ktorej prevláda ableizmus, sa predpokladá, že normálnym spôsobom života je život človeka bez zdravotného znevýhodnenia.
Za prejav ableizmu sa považuje presvedčenie, že ľudia bez zdravotného znevýhodnenia majú pre spoločnosť väčšiu hodnotu než ľudia so zdravotným znevýhodnením. Zahŕňa vedomé aj nevedomé predsudky, ktoré vedú k diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.
Prejavuje sa v rôznych spoločenských oblastiach vrátane zamestnania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a médií, kde je dostupnosť, zastúpenie a spravodlivé príležitosti pre osoby so zdravotným znevýhodnením často obmedzená.
Pozrite si
Ableizmus sa prelína aj s inými formami diskriminácie, ako je rasizmus, sexizmus či diskriminácia na základe spoločenského postavenia, a ešte viac tak sťažuje situáciu ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí zároveň patria k iným marginalizovaným skupinám.
Faktory, ktoré prispievajú k ableizmu:
- úzkosť z neštruktúrovaných sociálnych stretnutí, kde sa ľudia bez zdravotného znevýhodnenia správajú nešikovne v blízkosti ľudí so zdravotným znevýhodnením,
- sociálna a kultúrna podmienenosť, ako aj normy (napríklad „ľudia, ktorí sú mi známi, podobní ako ja, sú dobrí“),
- známe reakcie voči menšinám, takže ľudia so zdravotným znevýhodnením sú marginalizovaní ako iné skupiny pre rasu, náboženstvo, etnickú príslušnosť či sexuálnu orientáciu,
- myšlienky na strach zo smrti sa vyskytujú, keď sa ľudia bez zdravotného znevýhodnenia stretnú s ľuďmi s problémami s pohyblivosťou, so stratou fyzických funkcií alebo s amputovanými časťami tela,
- rodové a osobnostné faktory – ženy a ľudia s vyšším vzdelaním sú voči zdravotnému znevýhodneniu pozitívnejší ako muži alebo jednotlivci s nižším vzdelaním,
- hierarchické postoje k zdravotnému znevýhodneniu, kde sa niektoré zdravotné znevýhodnenia (napríklad fyzické) považujú za prijateľnejšie ako iné (napríklad mentálne alebo intelektuálne znevýhodnenie),
- nesprávne a urážlivé morálne presvedčenia o zdravotnom znevýhodnení, hoci sú zastarané, stále sa vyskytujú, takže zdravotné znevýhodnenie znamená trest za hriechy alebo súd nad jednotlivcom alebo rodinou,
- ďalšie faktory súvisiace so znevýhodnením vrátane závažnosti, viditeľnosti, vnímanej nákazlivosti a predvídateľnosti (napríklad dočasné postihnutia sú priaznivejšie ako trvalé).
Ableisti okrem toho, že uprednostňujú ľudí bez zdravotného znevýhodnenia, môžu ubližovať ľuďom, ktorí už nejaké zdravotné znevýhodnenie majú. Deje sa to úplne bežne aj v pracovnom prostredí, keď ľudia na vyšších pozíciách napríklad navrhujú budovy bez rámp alebo výťahov pre vozíčkarov, tvrdia, že niekto nevyzerá ako človek so zdravotným znevýhodnením, pričom to myslia ako kompliment, alebo uprednostňujú uchádzača o zamestnanie bez zdravotného znevýhodnenia pred uchádzačom so zdravotným znevýhodnením z dôvodu presvedčenia, že postihnutie znižuje produktivitu.
Ableizmus má hlboké korene v kapitalizme, pokiaľ ide o určovanie hodnoty ľudských životov na základe foriem práce, ktorými môžu jednotlivci prispievať alebo ktoré môžu vykonávať. Logika ableizmu odzrkadľuje logiku trhu tým, že uprednostňuje určité formy autonómie, sebestačnosti, výkonnosti a nezávislosti, čím spája individuálny a národný pokrok so sebaurčením, a preto stotožňuje šťastie so sebestačnosťou.
V minulosti sa ableizmus vyskytoval v oveľa väčšej miere ako dnes, keďže napríklad eugenické hnutie spájalo postihnutie a vzdorovité správanie s chybnou biológiou. Eugenické hnutie zaznamenalo rozmach na prelome 19. a 20. storočia a šírilo schému, ktorá ospravedlňovala štátom podporované útlaky vrátane nútenej sterilizácie.
Dnes táto schéma naďalej vytvára znevýhodňujúce sociálne reakcie na sexualitu a reprodukciu dospelých s mentálnym znevýhodnením. Eugenické praktiky sa decentralizovali.
Dôležitá je integrácia ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zdroj: iStock/SeventyFour
Eugenické predstavy o ľuďoch s mentálnym znevýhodnením – podľa ktorých sú od prírody zraniteľní, nedokážu sa ovládať a nie sú spôsobilí zastávať roly a nadväzovať vzťahy typické pre dospelých – sa dodnes odrážajú v rôznych oblastiach a spôsoboch fungovania spoločnosti.
Napríklad doktor MacMurchy bol ústrednou postavou eugenického hnutia v Ontáriu a Kanade, testoval, identifikoval a klasifikoval ľudí na základe vnímaných intelektuálnych schopností, oddeľoval tých, ktorí sú mimo normy, od bežnej spoločnosti a vlastne bojoval za genetické čistky.
Ableizmus sa prejavuje mnohými spôsobmi a vyskytuje sa na rôznych úrovniach spoločnosti:
- Inštitucionálna úroveň: Táto forma ableizmu sa týka inštitúcií. Príkladom je medicínsky ableizmus, ktorý vychádza z predstavy, že akékoľvek zdravotné znevýhodnenie je problém, ktorý treba napraviť. Ak je tento prístup súčasťou lekárskeho vzdelávania a zdravotnej politiky, ovplyvňuje celý systém zdravotnej starostlivosti a celkovú pohodu pacientov.
- Interpersonálna úroveň: Ide o ableizmus, ktorý sa prejavuje v sociálnych interakciách a vzťahoch. Napríklad rodič dieťaťa so zdravotným znevýhodnením sa môže snažiť toto postihnutie vyliečiť namiesto toho, aby ho prijal.
- Vnútorná úroveň: O internalizovanom ableizme hovoríme vtedy, keď človek vedome alebo nevedome uverí škodlivým názorom na zdravotné znevýhodnenie a začne ich uplatňovať na seba. Dotyčná osoba môže napríklad nadobudnúť presvedčenie, že úpravy a opatrenia umožňujúce fungovanie so zdravotným znevýhodnením sú privilégiom, nie právom.
Ableizmus nadobúda ďalšie formy:
- Nepriateľský ableizmus: Zahŕňa otvorene agresívne správanie alebo praktiky, ako je šikana, zneužívanie a násilie.
- Dobromyseľný (benevolentný) ableizmus: Táto forma ableizmu vníma ľudí so zdravotným znevýhodnením ako slabých, zraniteľných alebo ako osoby, ktoré potrebujú záchranu. Takýto prístup je povýšenecký, podkopáva individualitu a autonómiu danej osoby a upevňuje nerovnováhu v mocenských vzťahoch.
- Ambivalentný ableizmus: Ide o kombináciu dobromyseľného a nepriateľského ableizmu. Človek môže k osobe pristupovať prehnane ochranársky, no ak sa dotyčná osoba voči tomuto správaniu ohradí, človek prejde do nepriateľského postoja.
Jedna tohtoročná štúdia skúmala štyri stresory na ľuďoch so zdravotným znevýhodnením – otvorenú diskrimináciu, mikroagresiu, internalizovanú stigmu a skrývanie znevýhodnenia. Psychológovia sa pýtali, či účastníci niekedy zažili samovražedné myšlienky alebo sa o samovraždu pokúsili.
Ľudia, ktorí uviedli väčšiu internalizovanú stigmu, s väčšou pravdepodobnosťou uviedli, že počas svojho života zažili samovražedné myšlienky a aspoň jeden pokus o samovraždu. Toto zistenie je dôležité, pretože naznačuje, že účinky stigmy zdravotného postihnutia môžu presahovať samotné skúsenosti s diskrimináciou. Keď sa negatívne správy o zdravotnom postihnutí stanú súčasťou toho, ako ľudia chápu svoju hodnotu, môžu byť zvlášť škodlivé pre duševné zdravie.
Rovnako preskúmali aj dve skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť vysvetliť súvislosť medzi internalizovanou stigmou a samovražednými myšlienkami alebo pokusmi: pocit bremena pre ostatných a pocit sociálneho odlúčenia. Podľa interpersonálnej teórie samovraždy obe skúsenosti môžu prispievať k samovražedným myšlienkam.
Psychológovia zistili, že pocit bremena pomohol vysvetliť súvislosť medzi internalizovanou stigmou a pokusmi o samovraždu, ale nie súvislosť medzi internalizovanou stigmou a samovražednými myšlienkami. Pocit sociálneho odlúčenia významne nevysvetlil ani jednu z týchto súvislostí.
Tieto zistenia zdôrazňujú potenciálnu škodlivosť správ naznačujúcich, že ľudia so zdravotným znevýhodnením sú bremenom, či už prostredníctvom opatrovateľov vyjadrujúcich odpor k poskytovaniu podpory, alebo rôznych filmov či kníh (napríklad Predtým, ako som ťa poznala), ktoré naznačujú, že zdravotné znevýhodnenie je osud horší ako smrť. Keď si ľudia internalizujú myšlienku, že potreba podpory ich robí menejcennými pre ostatných, tieto presvedčenia môžu prispieť k vážnemu psychickému utrpeniu.
Čo môžete urobiť, aby ste znížili výskyt ableizmu?
- Používajte citlivý jazyk.
- Vyhýbajte sa výrazom ako „slepý vedie slepého“ alebo „to je trápne“.
- Nevyjadrujte sa o ľuďoch bez zdravotného postihnutia ako o „normálnych“.
- Dávajte pozor na neúmyselné „mikroagresie“.
- Netlačte osobu na invalidnom vozíku bez opýtania.
- Nehladkajte asistenčné zviera bez povolenia.
- Nebuďte netrpezliví, ak osoba s duševným alebo telesným postihnutím potrebuje viac času v rade alebo v premávke.
- Neudeľujte ocenenia ani neprimerané pochvaly za úspechy osoby so zdravotným znevýhodnením, ktoré v skutočnosti neboli náročné.
- Nebuďte pohŕdaví.
- Nepodceňujte zdravotné znevýhodnenia, ktoré nie sú viditeľné – napríklad chronickú bolesť alebo citlivosť na vône.
Zdroje: Sense, American Psychological Association (1, 2), Psychology Today, The Oxford Review, Ontario Institute for Studies in Education, Science Direct, Medical News Today, National Education Association
(RR)
