Izabela Textorisová vytvorila vlastný herbár, v ktorom uchovala bohatstvo a rozmanitosť turčianskej flóry. Prvá slovenská botanička sa narodila pred 160 rokmi.
Izabela Textorisová. Zdroj: CVTI SR. Titulný obrázok vytvorený pomocou ChatGPT/Canva
Obdivuhodná žena – taká dozaista bola Izabela Textorisová, ktorá sa narodila v 19. storočí pred 160 rokmi. Hoci nikdy nedosiahla vyššie vzdelanie a z vôle otca sa stala poštárkou, dnes je uznávaná ako prvá slovenská botanička. Žila v časoch, keď boli dvere do sveta vedy pre ženy zatvorené. Celý život ju poháňala túžba po vzdelaní, ktorú si popri svojej práci poštárky aj plnila.
„Mojou najväčšou túžbou v živote bolo študovať. To bola moja žiarivá hviezda, pre ktorú by som bola vedela aj hory prenášať. Nikdy som netúžila po prepychu ani bohatstve. Ale strašne mi je ľúto, že som nemohla uplatniť svoje rozumové schopnosti,“ vyznala sa vo svojom denníku.
Vyučila sa za poštárku
Izabela Textorisová sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej ako druhá z piatich dcér do rodiny právnika Andreja Textorisa a jeho manželky Antónie. Dnes si ju pripomíname ako našu prvú slovenskú botaničku, ktorá milovala chodiť po lúkach a stráňach. Pôvodne sa chcela stať učiteľkou. Z vôle otca sa nakoniec vyučila za poštárku, rovnako ako tri z jej sestier. Chcela byť tiež samostatnou a nezávislou ženou, čo sa jej vo svojej podstate splnilo. Na svoje časy mala guráž a aj patričné zanietenie a pevnú vôľu žiť si život po svojom.
Zariadim si život, ako mi navrhol Václav Vraný. Zozbieram a spracujem postupne turčiansku flóru. Izabela Textorisová
Portrét Izabely Textorisovej. Zdroj: CVTI SR
Poháňala ju túžba po vzdelaní
Izabela už odmalička prejavovala veľký záujem o prírodu, čo si všimol aj jej pozorný učiteľ Václav Vraný. Ten vo svojich žiakoch prebúdzal záujem o botaniku a prírodu – na hodiny im nosil poľné kvety, zbierky chrobákov, motýľov a iných prírodnín. Hoci Izabela bola nadaná žiačka a rada sa učila, vychodila školu len po 6. triedu. Vďaka svojej tete Žofii Kourkovej sa však mohla vzdelávať aj mimo školy. Žofia jej kládla na srdce, aby sa „vo voľných chvíľach neprestajne učila“, čoho sa držala po celý život.
Vo 19 rokoch sa opäť stretla so svojím učiteľom z čias základnej školy Václavom Vraným, ktorý jej pomáhal prehĺbiť znalosti v oblasti botaniky. Spolu zbierali lúčne kvety. Ukázal jej, ako zbierať rastliny aj s korienkami, ako ich vysušiť, prilepiť na suchý hárok, doplniť dátum zberu, miesto náleziska a meno zberateľa. Poučil ju, ako určovať rastliny podľa odborného kľúča na určovanie rastlín a ako povýšiť suchú rastlinu na herbárovú položku. V tom čase si Izabela dala natlačiť prvé herbárové štítky s nápisom Herbarium Textoris.
Neskôr ju učil prešovský kňaz Andrej Kmeť, známy slovenský botanik, archeológ, etnograf, zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Slovenského múzea v Martine. Pod jeho vplyvom začala zbierať a vkladať do herbára aj huby, machy a lišajníky.
Život v Blatnici uprostred prírody
Ako 20-ročná sa Izabela dostala na poštársky úrad v Blatnici. Miesto jej doslova učarovalo, ako sa dozvedáme z jej zápiskov: „Hneď na prvý pohľad ma očarila tklivá krása tunajšej prírody, precítila som extázu dosiaľ neznámu. Na prvý pohľad som sa zaľúbila do tohto rozprávkového kúta nášho Slovenska. Tu sa mi bude krásne žiť a výborne pracovať, pomyslela som si natešená. Zariadim si život, ako mi navrhol Václav Vraný. Zozbieram a spracujem postupne turčiansku flóru. Založím si vlastný herbár a budem mať čo robiť, aj keby som žila sto rokov.“ Na pošte v Blatnici nakoniec prežila 40 rokov.
Rande s Belkou – dokumentárny film o Izabele Textorisovej. Zdroj: Youtube/CVTI SR
Vstup do slovenskej vedy
Po príchode do Blatnice hneď začala objavovať miestnu prírodu. Podnikala výskumné botanické cesty do Gaderskej, Blatnickej a Necpalskej doliny, na Tlstú, Plešovicu, do Vápennej doliny a postupne na mnohé ďalšie lokality vo Veľkej Fatre. Pred kosením lúk v prvých júnových týždňoch zvykla vyjsť na hole pod Krížnu, kde zbierala vzácne rastliny do svojho herbára.
Na botanických vychádzkach ju často sprevádzali jej mladšie sestry a dievčatá z fary. Rastliny zbierala aj na Muráni a Brádne pri dovolenkovej návšteve rodičov a všade, kam sa dostala. Medzi jej pracovné nástroje patrili len lupa a niekoľko českých, maďarských a nemeckých kníh. Na mikroskop a zahraničné odborné časopisy nemala peniaze.
Herbarium Textoris
Napriek všetkým ťažkostiam a vďaka intenzívnemu záujmu o štúdium rastlín postupne veľmi dobre poznala prírodu a vytvorila aj vlastný herbár s názvom Herbarium Textoris, ktorý obsahuje približne 5 000 položiek. Pri spoznávaní prírodných hodnôt Veľkej Fatry, Blatnickej a Gaderskej doliny objavila niekoľko vzácnych rastlín, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky, plesnivec alpínsky.
Herbár Izabely Textorisovej je jedinečným zápisom o bohatstve a rozmanitosti turčianskej flóry. Od čias jeho vzniku už mnoho rastlinných druhov, ktoré sa uchovali v herbári, zaniklo.
Izabela Textorisová objavila nový druh bodliaka, ktorý bol po nej pomenovaný Carduus textorisianus Marg. Zdroj: CVTI SR
Objavila nový druh bodliaka
Začiatkom mája v roku 1893 našla na vrchu Tlstá zaujímavý bodliak, ktorý nevedela určiť. O radu preto požiadala botanika Antala Margittaia a aj Andreja Kmeťa. Ukázalo sa, že ide o nový, v botanických kruhoch neznámy druh bodliaka. Botanici Jozef Ľ. Holuby a Antal Margittai ho na jej počesť pomenovali Carduus textorisianus Marg. Do botanického povedomia sa dostal až zásluhou Sándora Jávorku, ktorý uviedol tento taxón v 2. zväzku diela o uhorskej flóre – Magyar Flóra (Flora Hungarica) z roku 1925 – ako kríženca bodliaka tŕnitého (Carduus acanthoides) a bodliaka laločnatého (Carduus lobulatus).
Náruživá čitateľka a polyglotka
Po večeroch a niekedy až do noci, keď sa jej podarilo ukradnúť si chvíľu pre seba, čítala, čo si poeticky pomenovala „Hodinka hovorov s najväčšími duchmi ľudstva“. Vzdelávala sa aj v jazykoch, hovorila po nemecky aj maďarsky, ovládala latinskú gramatiku a základy latinčiny. Aby si mohla prečítať diela významných svetových spisovateľov v origináli, naučila sa po francúzsky, taliansky, anglicky, rusky a neskôr zvládla aj rumunčinu.
Okre čítania sa zaujímala aj o hvezdárstvo, mineralógiu, speleológiu a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prínos pre ďalšie generácie botanikov
Vďaka svojej práci sa Izabela Textorisová stala uznávanou aj v zahraničí. Korešpondovala s botanikmi z Česka, Rakúska, Maďarska, Nemecka či zo Švédska.
Tesne pred smrťou v roku 1942 ju navštívil zakladateľ Botanického ústavu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave docent Ján Futák a 25. augusta 1947 univerzitný profesor Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Ján Martin Novacký v sprievode profesorky Viery Štetkovej. Po jej smrti bol herbár prevezený na Katedru botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tu je uložený a aj dnes slúži na vedecké a pedagogické účely.
Izabela Textorisová zomrela obklopená najbližšími 12. septembra 1949 v Krupine, kde ju aj pochovali. V roku 1981 jej telesné pozostatky exhumovali a previezli aj s pomníkom na Národný cintorín v Martine. Pietny akt sa konal 23. októbra 1981.
Na jej počesť bola pomenovaná planétka 30252 Textorisova (2000 HE24), ktorú objavil Peter Kušnirák 30. apríla 2004.
Zdroj: VND, Enviroportál, Wikipedia
Vozárová, M.: Izabela Textorisová – prvá slovenská botanička, CVTI SR, 2016
(zh)
