Profesor Mikuláš Hrušovský bol v rokoch 1963 až 1978 vedúcim Katedry organickej technológie Chemickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Profesijné pôsobenie profesora Hrušovského je úzko prepojené aj so Závodom pre chemickú a hutnú výrobu v Novákoch. Zdroj: chemicalpapers.com, iStock.com
Profesor Dr. Ing. Mikuláš Hrušovský, DrSc., patril medzi významných slovenských chemikov a vysokoškolských pedagógov. Zaslúžil sa o založenie slovenského petrochemického výskumu. Dnes si pripomíname 110. výročie jeho narodenia.
Mikuláš Hrušovský sa narodil 2. júna 1916 v Topoľčanoch. Maturitnú skúšku zložil v Novom Meste nad Váhom a v roku 1939 absolvoval České vysoké učení technické v Brne. Po krátkom pôsobení v Ústave fyzikálnej chémie v Brne u profesora Bavorovského a vo Fyzikálnom ústave Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave nastúpil do Závodu pre chemickú a hutnú výrobu v Novákoch.
Závod pre chemickú a hutnú výrobu v Novákoch
Profesijné pôsobenie profesora Hrušovského je úzko prepojené so Závodom pre chemickú a hutnú výrobu v Novákoch, kam nastúpil ešte počas druhej svetovej vojny. Závod v Novákoch bol založený v roku 1939 spoločnosťou Spolek pro chemickou a hutní výrobu Praha.
Výroba sa začala vo februári 1940. Hlavným výrobným programom bola produkcia hydroxidu sodného (lúhu sodného) a chlóru, ktoré sa získavali elektrolýzou roztoku chloridu sodného. Na tento účel slúžilo 34 elektrolyzérov rôznej veľkosti.
Na svoju dobu predstavoval novácky závod technologicky moderný chemický podnik, ktorý položil základy neskoršiemu rozvoju chemického priemyslu na Slovensku.
Budovanie nováckych závodov
Profesor Hrušovský pôsobil v nováckych závodoch na rôznych pozíciách. Spolu s profesorom Šalamonom sa považuje za zakladateľa laboratórneho výskumu v nováckom závode, ktorý sa začal v roku 1940 elektrolýzou kuchynskej soli a procesom skvapalňovania chlóru.
Profesori Mikuláš Hrušovský a Miroslav Šalamon sa podieľali nielen na rozbehu výroby, ale aj na jej každodennej prevádzke. V laboratóriách na prvom poschodí administratívnej budovy E-6 zároveň pripravovali štúdie budúceho rozvoja chemických prevádzok.
Šalamon sa venoval výskumu elektrolýzy kuchynskej soli a vývoju podkladov pre konštrukciu zvislého elektrolyzéra. Pod Hrušovského vedením pracoval tím odborníkov, ktorí zdokonaľovali technológiu závodu a skúmali nové výrobné možnosti.
Od radového chemika sa Ing. Hrušovský postupne vypracoval až na riaditeľa podniku, ktorým sa stal v roku 1949. V tejto funkcii, ktorú zastával až do roku 1951, sa zameriaval na budovanie závodu.
Pôsobenie na Chemickej fakulte STU v Bratislave
Po päťročnom pôsobení vo Výskumnom ústave pre ropu a uhľovodíkové plyny (VÚRUP), ktorý vznikol v roku 1952 v laboratóriách prvej bratislavskej rafinérie Apollo, bol Mikuláš Hrušovský 29. mája 1963 vymenovaný za profesora pre odbor organická technológia na Chemickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. O dva roky neskôr bol vymenovaný za vedúceho katedry organickej technológie a túto funkciu zastával až do roku 1978.
Profesor Hrušovský dosiahol významné výsledky vo vedecko-výskumnej aj v pedagogickej činnosti, kde sa venoval výchove inžinierov a vedeniu doktorandov. Jeho vedecká a výskumná činnosť, zdokumentovaná viac než 200 pôvodnými vedeckými prácami, patentmi a výskumnými správami, slúžila potrebám vtedajšieho priemyslu.
Zdroj: STU FCHPT, chemicalpapers.com, fedu.uniba.sk, komercnespravy.pravda.sk, Pamätnica k 35. výročiu Chemickotechnologickej fakulty SVŠT v Bratislave (1, 2)
(zh)
