Údery USA a Izraela na Irán môžu byť na vojenskom poli úspešné, no ich dôsledky presahujú samotnú bitku. Útočné operácie zasiahli iránsku vojenskú infraštruktúru a iránske vedenie, no zároveň vyvolali silnú odozvu a ďalšie napätie v regióne.
28. februára 2026 sa začala rozsiahla koordinovaná vojenská operácia USA a Izraela proti Iránu, pri ktorej boli zasiahnuté strategické ciele vrátane vojenských objektov a infraštruktúry v Teheráne a ďalších mestách. Konflikt má za následok veľké množstvo civilných i vojenských obetí a smrť viacerých kľúčových postáv štátu vrátane najvyššieho duchovného vodcu. Irán okamžite reagoval masívnymi raketovými a dronovými útokmi na Izrael a americké základne v štátoch Perzského zálivu, čím konflikt rýchlo nabral širší geopolitický rozmer. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Izrael a Spojené štáty spustili v sobotu proti Iránu bojové operácie pod názvom Operation Epic Fury (v prekl. Operácia Epická zúrivosť). Letecké nálety sa zameriavajú na tri hlavné ciele: na iránske vojenské základne a veliteľskú štruktúru, protivzdušnú obranu a strategické raketové stanovištia, ako i na samotné vedenie krajiny.
Podľa doterajších správ boli útoky z vojenského hľadiska úspešné a mali viesť aj k zabitiu iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího a viacerých kľúčových predstaviteľov režimu. Izraelské a americké sily si rýchlo vybudovali vzdušnú prevahu a výrazne oslabili iránsku protivzdušnú obranu.
Porušenie medzinárodného práva aj Charty OSN
USA obhajujú útoky tým, že „podnikajú zákonné kroky“, ktoré majú zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Podľa USA sú potrebné na zachovanie globálnej stability.
Organizácia Spojených národov (OSN), naopak, vyzýva k deeskalácii. Generálny tajomník OSN António Guterres ešte v sobotu vyhlásil, že letecké útoky USA a Izraela porušili medzinárodné právo vrátane Charty OSN. „Je potrebné urobiť všetko, aby sa zabránilo ďalšiemu eskalovaniu“ vojny na Blízkom východe po spoločných útokoch USA a Izraela proti Iránu a odvetných opatreniach Teheránu namierených proti viacerým krajinám v regióne, uviedol v prejave pred Bezpečnostnou radou OSN. „Sme svedkami vážnej hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Vojenská akcia so sebou nesie riziko, že v najnestálejšej oblasti sveta vyvolá reťaz udalostí, ktoré nebude môcť nikto kontrolovať. Poviem to jasne, neexistuje žiadna schodná alternatíva k mierovému riešeniu medzinárodných sporov. Trvalý mier možno dosiahnuť len mierovými prostriedkami vrátane skutočného dialógu a skutočných rokovaní.“
Guterres odsúdil aj odvetné útoky Iránu za porušenie suverenity a územnej celistvosti Bahrajnu, Iraku, Jordánska, Kuvajtu, Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. K deeskalácii násilia a návratu k obnoveniu iránsko-amerických rokovaní o iránskom jadrovom programe vyzvali aj Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia. Napriek tomu situácia ďalej eskaluje.
Irán oslabený zvnútra i zvonka
Útoky prichádzajú v čase, keď je Irán oslabený domácimi nepokojmi i medzinárodným tlakom. Krajina sa ešte stále spamätáva z rozsiahlych protestov z prelomu rokov, ktoré predstavovali najväčšiu výzvu pre tamojší režim od iránskej revolúcie v roku 1979.
Aj v zahraničí sa iránski spojenci nachádzajú v zraniteľnej situácii. Skupiny ako jemenskí húsíovia či libanonský Hizballáh čelia tlaku a stratám. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že samotná letecká sila zrejme nebude stačiť na dosiahnutie deklarovaného cieľa, a to zmenu režimu. A aj keby sa to podarilo, výsledkom môže byť ešte nestabilnejšie geopolitické prostredie.
Eskalácia napätia
Napätie medzi USA, Izraelom a Iránom má korene už pri samotnom zrode Islamskej republiky. V posledných rokoch však výrazne eskalovalo. Útok hnutia Hamas z októbra 2023 a podpora, ktorú Irán poskytoval ozbrojeným skupinám nepriateľským voči Izraelu, viedli k sérii izraelských útokov na iránske ciele v regióne.
Konflikt vyvrcholil minuloročnou tzv. dvanásťdňovou vojnou medzi Izraelom a Iránom, v ktorej zohrali Spojené štáty podpornú úlohu. Hoci americké a izraelské útoky poškodili iránsku infraštruktúru, nepodarilo sa im úplne zastaviť iránsky jadrový program, a to aj napriek tvrdeniam prezidenta Donalda Trumpa.
Vzťahy medzi USA, Izraelom a Iránom patria k najdôležitejším a najnapätejším geopolitickým vzťahom na svete. Ich spojitosti sú historické, vojenské, politické aj ideologické. Zdroj: iStock/Ruma Aktar
Iránske protesty
Zhoršujúca sa ekonomická situácia vyvolala v Teheráne štrajk obchodníkov a následne masové protesty. Tie prerástli do najväčších demonštrácií proti režimu za posledné desaťročia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlhodobo presadzuje cieľ zmeny režimu v Iráne a Trump verejne vyzýval Iráncov, aby povstali.
Protestujúci však potrebovali materiálnu podporu, ktorú mohli poskytnúť iba USA. Keďže americké sily však v tom čase operovali vo Venezuele, režimu sa napokon podarilo nepokoje potlačiť. Odhady hovoria o tisícoch obetí. Washington sa tak rozhodol pokračovať v snahe o oslabenie režimu vojenskou cestou.
Neistý koniec
Problémom dnešnej operácie je nielen neistota úspechu, ale tiež otázka, čo príde potom. Iránsky politický systém na rozdiel od iných autoritárskych režimov, kde majú moc kľúčoví jednotlivci alebo ich rodiny, nestojí iba na jednej osobe. Jeho kľúčovým pilierom sú Zbory islamských revolučných gárd (Islamic Revolutionary Guard Corps, IRGC), rozsiahla štruktúra prepojená s bezpečnostnými zložkami, ekonomikou i so správou štátu.
Odstránenie vrcholných predstaviteľov môže spôsobiť mocenské vákuum, ktoré však pravdepodobne nevyplnia bežní občania, ale práve existujúce mocenské štruktúry. IRGC by mohli v takom prípade upevniť svoju kontrolu a reagovať ešte tvrdšie doma aj v zahraničí.
Zbory islamských revolučných gárd vznikli v roku 1979 krátko po islamskej revolúcii v Iráne. Ich úlohou nebolo len brániť krajinu, ale predovšetkým chrániť samotný revolučný režim a jeho ideológiu. Na rozdiel od klasickej iránskej armády zameranej na obranu územnej celistvosti, známej pod pomenovaním Artesh, sú priamo lojálni najvyššiemu vodcovi Iránu. Keďže zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore spojencov Iránu na Blízkom východe, ako sú skupiny Hizballáh v Libanone, šiitské milície v Iraku či húsíovia v Jemene, Spojené štáty zaradili IRGC v roku 2019 na zoznam zahraničných teroristických organizácií. Zdroj: iStock/Hermsdorf
Riziko širšieho konfliktu
V čase, keď je krajina vnútorne nestabilná, môžu iránski lídri reagovať agresívnejšie, pretože cítia ohrozenie vlastnej moci aj vlastného života. Ak by mali IRGC dominantnú úlohu, je pravdepodobné, že by postupovali menej zmierlivo a ideologicky ešte tvrdšie.
Takýto vývoj by mohol viesť nielen k ďalším obetiam v samotnom Iráne, ale aj k rozšíreniu konfliktu na celý Blízky východ. Otázka teda neznie len, či budú údery vojensky úspešné, ale akú cenu môže mať ich politický a regionálny dôsledok.
Zdroje: Reuters (1, 2, 3), Axios, Business Insider, Washington Institute, New Lines Institute
(zh)
