Vedci odhaľujú skryté genetické a imunitné tajomstvá, ktoré môžu predefinovať význam výnimočného starnutia a prežitia.
Brazílčania sa dožívajú veľmi vysokého veku. Zdroj: iStock/Brastock Images
Odborníci sa snažia zistiť, prečo je Brazília jedným z najdôležitejších, ale zároveň nedostatočne využívaných zdrojov v oblasti štúdia extrémnej dlhovekosti. Jej veľmi rozmanité obyvateľstvo ukrýva milióny genetických variantov, ktoré chýbajú v štandardných dátových súboroch vrátane vzácnych zmien spojených s imunitnou silou a bunkovou údržbou. Obyvatelia Brazílie si často zachovávajú duševnú sviežosť, prežívajú závažné infekcie a pochádzajú z rodín, kde viacerí členovia žijú dlhšie ako sto rokov.
Vedci pod vedením doktorky Mayany Zatzovej z Centra pre výskum ľudského genómu a kmeňových buniek Univerzity v São Paule skúmali, prečo je Brazília jedným z najdôležitejších, ale zároveň prehliadaných miest štúdia extrémnej dlhovekosti ľudí. Autori kombinujú poznatky zo svojej dlhodobej národnej štúdie o výnimočne dlho žijúcich osobách s najnovšími objavmi v oblasti biológie takzvaných superstoročných Brazílčanov. Ide o ľudí, ktorí vyrastali v chudobných regiónoch, často bez prístupu k modernej zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu si mnohí z nich zachovali mentálnu sviežosť a základnú samostatnosť až do extrémneho veku. Výskumníci preto nehovoria o šťastí, ale o biologickej odolnosti.
Brazília je geneticky rozmanitá
História obyvateľstva Brazílie je naozaj odlišná. Okolo roku 1500 ju kolonizovali Portugalci, navyše zažila nútenú migráciu približne 4 miliónov zotročených Afričanov a neskoršie vlny európskej a japonskej imigrácie vytvorili to, čo autori opisujú ako najbohatšiu genetickú rozmanitosť na svete.
Skoré genomické výskumy, do ktorých bolo zapojených viac ako tisíc Brazílčanov vo veku nad 60 rokov, odhalili približne dva milióny dovtedy neznámych genetických variantov. Len u starších Brazílčanov výskumníci identifikovali cytotoxické CD4+ T-lymfocyty, nezvyčajný typ buniek. Za normálnych okolností tieto bunky len koordinujú imunitnú odpoveď. U ľudí nad 110 rokov však prešli premenou. Začali aktívne ničiť vírusy a nádorové bunky, podobne ako špecializované „vražedné“ bunky. Tento imunitný profil sa u ľudí pod 100 rokov objavuje len výnimočne. Akoby imunitný systém v extrémnom veku absolvoval dodatočný výcvik, aby zvládol záťaž, ktorú mladšie telo nezvláda.
Vedci sa rozhodli preskúmať asi 160 storočných ľudí pochádzajúcich z rôznych regiónov Brazílie s rozmanitým sociálnym, kultúrnym a environmentálnym zázemím. Medzi účastníkmi bola aj sestra Inah, ktorá bola až do svojej smrti 30. apríla 2025 vo veku 116 rokov uznávaná za najstaršiu žijúcu osobu na svete. Do skupiny patrili aj dvaja najstarší muži na svete. Jeden z nich zomrel minulý november vo veku 112 rokov, druhý má v súčasnosti 113 rokov.
Táto skupina je obzvlášť informatívna nielen pre svoj vek. Keď sa s ňou výskumníci po prvýkrát skontaktovali, viacerí supercentenárni Brazílčania boli stále mentálne svieži a schopní samostatne zvládnuť základné každodenné úlohy. Mnohí z nich strávili väčšinu svojho života v znevýhodnených oblastiach s obmedzeným prístupom k modernej zdravotnej starostlivosti. To vedcom umožňuje študovať biologickú odolnosť, ktorá sa vyvinula prevažne bez lekárskeho zásahu.
Jedným z najpresvedčivejších dôkazov odolnosti bola pandémia ochorenia COVID-19. Traja Brazílčania, ktorí sa dožili vysokého veku, prežili infekciu koronavírusu v roku 2020, a to ešte pred tým, ako boli k dispozícii vakcíny. Laboratórne analýzy preukázali silnú imunitnú odpoveď a neutralizujúce protilátky proti SARS-CoV-2 spolu s imunologickými proteínmi a metabolitmi spojenými s včasnou obranou hostiteľa.
Kľúčovou otázkou zostáva, ako si ľudia vo veku nad 110 rokov vyvinuli účinnú imunitnú reakciu na úplne nový vírus, ktorý sa ukázal ako smrteľný pre milióny mladších ľudí. Autori naznačujú, že zachovaná imunitná funkcia, neporušené systémy udržiavania proteínov a celková fyziologická stabilita robia z týchto ľudí silné modely na štúdium odolnosti.
Globálne postavenie Brazílie v oblasti extrémnej dlhovekosti
Úloha Brazílie vo výskume dlhovekosti je ďalej podčiarknutá globálnymi štatistikami. Traja z desiatich najdlhšie žijúcich overených mužov sú Brazílčania vrátane najstaršieho žijúceho muža, narodeného 5. októbra 1912. To je obzvlášť pozoruhodné, pretože extrémna dlhovekosť je oveľa menej bežná u mužov, ktorí zvyčajne čelia vyššiemu kardiovaskulárnemu riziku, častejším chronickým ochoreniam a odlišným hormonálnym a imunitným vzorom starnutia. Počet brazílskych žien v top 15 najdlhšie žijúcich žien na svete prevyšuje počet žien z ľudnatejších a bohatších krajín.
Vedci tiež vyvíjajú bunkové modely, aby mohli vykonávať funkčné experimenty a analýzy dlhovekosti. Chcú potvrdiť výsledky z menej diverzifikovaných populácií, takisto aj identifikovať ochranné genetické varianty a biologické mechanizmy, ktoré môžu byť špecifické pre brazílsku populáciu. Tieto zistenia by mohli poskytnúť informácie pre prístupy presnej medicíny, ktoré sú globálne relevantné a zároveň lepšie odrážajú ľudskú diverzitu. Plánujú tiež podrobnejšie študovať imunitné profily tejto kohorty.
Autori naliehavo vyzývajú medzinárodné skupiny zaoberajúce sa dlhovekosťou a genomikou, aby rozšírili nábor tak, aby zahŕňal populačné skupiny s rôznorodým pôvodom a zmiešané populácie, ako je Brazília, alebo aby poskytli finančnú podporu genomickým, imunologickým a dlhodobým štúdiám, ktoré zlepšujú vedecké poznatky a zároveň podporujú rovnosť v globálnom výskume v oblasti zdravia.
Ľudia dožívajúci sa vysokého veku preukazujú svoju odolnosť a ďalšie vlastnosti, ktoré môžu byť rovnako dôležité ako samotná dĺžka života. Namiesto toho, aby jednoducho znášali starobu, sa zdá, že tieto osoby aktívne bojujú proti mnohým biologickým znakom starnutia, vďaka čomu sa stávajú v súvislosti so starnutím populácie kľúčom k zlepšeniu kvality života.
Zdroj: Genomic Psychiatry
(RR)
