Legenda československej astronómie slávi 90 rokov. Za svoj najväčší úspech považuje sprístupňovanie vedy a vesmíru mladším generáciám.
RNDr. Jiří Grygar, CSc. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Akademický bulletin/Stanislava Kyselová
Jedna z najvýznamnejších osobností českej a československej astronómie a popularizácie vedy, Jiří Grygar, oslavuje dnes 17. marca 2026 deväťdesiat rokov. Popri astronómii sa tento neúnavný popularizátor vedy venuje aj astrofyzike a vzťahu vedy a viery. Je autorom viac ako dvoch stoviek odborných prác (predmetmi jeho výskumu sú fotometria a spektroskopia hviezd, medziplanetárna hmota a astročasticová fyzika), ale aj množstva populárno-náučných kníh a vzdelávacích programov.
Študentské roky
Jiří Grygar sa narodil 17. marca 1936 v Dziewietliciach (v tom čase Heinersdorf) ako syn colníka Jozefa Grygara a vyštudovanej učiteľky Hedvigy, za slobodna Stojanovej. Ako si zaspomínal pre stránku Paměť národa, Grygarovci boli jedinou českou rodinou v nemeckej dedine. Pre silnejúce represie súvisiace s nástupom nacizmu rodina v roku 1937 opustila Dziewietlice. Najprv sa Grygarovci usadili v Opave, neskôr v Ostrave.
Koniec vojny prežili v Brne, kde Jiří Grygar v roku 1954 maturoval. Po maturite na gymnáziu v Brne študoval päť rokov matematiku a fyziku na Masarykovej univerzite, neskôr astronómiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Internú vedeckú ašpirantúru absolvoval v Astronomickom ústave ČSAV v Ondřejove. Promovaným fyzikom sa stal v roku 1959, kandidátom fyzikálno-matematických vied v roku 1963. Titul RNDr. získal v roku 1967.
Knihomoľom od piatich rokov
Mama Jiřího Grygara z obavy, že by sa jej syn na hodinách nudil a vyrušoval by, nechcela, aby sa naučil čítať skôr, ako nastúpi do prvej triedy. Malý Jiří sa tak naučil čítať sám ešte v predškolskom veku. Počas nedeľných prechádzok sa mamičky vypytoval, ako sa volá ulica, v ktorej sa práve nachádzajú, a názov potom porovnával s nápisom na dome.
Schopnosť čítať mu otvorila dvere do sveta literatúry a podľa vlastných slov bol „už od piatich rokov knihomoľom“. Ako dieťa čítal veľa a rád, keďže býval často chorý. Keď mu rodičia darovali knihu Vesmír novýma očima autora Josefa Pospíšila, rozhodol sa, že sa stane hvezdárom. Tak sa aj stalo a jeho „cesta k hviezdam“ bola naozaj úspešná.
Pre vesmír sa Jiří Grygar nadchol vďaka knihe Vesmír novýma očima Josefa Pospíšila. Zdroj: tech.knihovny.cz
Pozrite si
Popularizácia vedy ako najväčší úspech
Podobne ako čítaniu aj popularizácii vedy sa začal venovať, dá sa povedať, v predstihu. Pre Český rozhlas si zaspomínal, že mal len 15 rokov, keď založil astronomický krúžok v ozdravovni. To, že sa snažil približovať vedu mladým ľuďom, hodnotí dnes Jiří Grygar ako svoj najväčší prínos pre spoločnosť.
„Za svoj najväčší úspech považujem študentov, tí sa ku mne vždy hrnuli a malo to výsledky. Stále jazdím po gymnáziách a snažím sa upútať mladých k vede, a keď sa na každom gymnáziu nájdu jeden alebo dvaja ľudia, tak to už je veľká sila,“ cituje Jiřího Grygara stránka Paměť národa.
Jiří Grygar bol mentorom mnohých študentov a študentiek, „v ktorých vďaka svojim pedagogickým a mentorským schopnostiam zapálil ,motory‘ na cestu do vesmíru“. „Vždy som sa snažil, aby som bol v astronómii na špici, ale moji žiaci ma prerástli,“ cituje slová Jiřího Grygara stránka Nadácie Neuron. „Veď to bola moja úloha, viesť ich a motivovať,“ dodal.
Okná vesmíru dokorán
Medzi jeho popularizačné aktivity patril napríklad rozhlasový program Meteor, v ktorom dlhé roky pôsobil. Do povedomia verejnosti sa zapísal aj vďaka seriálu bratislavského štúdia Československej televízie Okná vesmíru dokorán (scenár: Vladimír Železný a Jiří Grygar, réžia: Milan Vacho, Anton Majerčík, Juraj Lihosit).
Legendárny seriál, ktorý bol inšpirovaný americkým populárno-náučným seriálom Carla Sagana Cosmos, vysielala československá televízia v rokoch 1981 až 1992 a ešte aj v roku 1998. Jiří Grygar seriálom nielen sprevádzal, ale bol aj autorom námetu a podieľal sa na scenári.
Prvých šesť dielov s ním moderovala aj Jana Plichtová. Súčasťou seriálu boli aj ilustrácie významného českého maliara a komiksového kresliara Karla Saudka. Hlasy astronomických klasikov (Bruna, Keplera, Kopernika a ďalších) nahovoril Michal Dočolomanský.
Okná vesmíru dokorán sa v roku 1990 dočkali aj knižnej podoby, ktorá vyšla v státisícovom náklade.
Od roku 1966 Jiří Grygar každý rok zostavuje prehľad najdôležitejších astronomických objavov uplynulého roka pod názvom Žatva objavov, ktorý prezentuje na prednáškach a následne zverejňuje v tlači.
Ocenenia a pocty
Za svoju prácu na poli popularizácie vedy si Jiří Grygar vyslúžil viaceré ocenenia. Ako jediný Čech je držiteľom prestížneho ocenenia UNESCO Kalinga Prize za popularizáciu vedy, ktoré mu bolo udelené v roku 1996. V roku 2025 sa stal laureátom ceny Neuron za rozvíjanie lásky k vede.
V rokoch 1992 až 1998 bol predsedom Českej astronomickej spoločnosti, v súčasnosti je jej čestným predsedom. V roku 1994 bol jedným zo zakladajúcich členov Učenej spoločnosti Českej republiky, ktorej predsedal v rokoch 2004 až 2008. Medzi jej členov patrí dodnes.
V roku 2011 získal najvyššie ocenenie Českej astronomickej spoločnosti, Cenu Františka Nušla, a o rok neskôr dostal medailu Učenej spoločnosti Českej republiky za prínos českej i medzinárodnej astronómii a všeobecnej vede a jej šíreniu.
Planétka 3336 Grygar
Jiří Grygar má aj planétku, ktorá bola po ňom pomenovaná. Planétka 3336 Grygar sa nachádza niekde medzi planétami Mars a Jupiter. Objavil ju český astronóm Luboš Kohoutek, bývalý spolužiak Jiřího Grygara, 26. októbra 1971 a neskôr ju svojmu kolegovi a priateľovi venoval.
Zdroj: Český rozhlas (1, 2), nadaceneuron.cz, pametnaroda.cz (1, 2), Česká astronomická společnost (1, 2), Wikipedia (1, 2), VND
(zh)
