V severnej Afrike našli zbierku čeľustí a stavcov hominida, ktorý žil pred 773 000 rokmi a mohol by predstavovať spoločného predka Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov.
Kosti patrili spoločnému predkovi Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/EvgeniyShkolenko
Kostrové pozostatky a zuby datované do doby spred 773 000 rokov, nájdené v jaskynnej lokalite Grotte à Hominidés v najväčšom marockom meste Casablanca, zrejme patrili blízkemu predkovi druhu Homo sapiens, teda človeka súčasného typu.
Ako uvádza štúdia uverejnená v časopise Nature, tieto kosti patrili spoločnému predkovi Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov, teda skupiny ľudí, ktorí obývali Áziu a nemajú dohodnutý názov druhu. Podľa autorov sa spoločný predok týchto troch druhov pravdepodobne nachádza v jaskyni Grotte à Hominidés v Casablance v Maroku.
Jaskyňa je súčasťou kameňolomu, kde bola v roku 1969 objavená prvá čeľusť. Ďalšiu čeľusť dospelého jedinca a rad stavcov objavili v roku 2008 a časť čeľuste dieťaťa archeológovia objavili o rok neskôr. Kosti hominidov a zvieracie pozostatky tvoria súbor fosílií, ktoré pravdepodobne pochádzajú z brloha mäsožravca, možno hyeny. Medzi nimi je aj stehenná kosť hominida, ktorá bola vykopaná z jaskyne a sú na nej viditeľné stopy po zuboch.
Objav posilňuje hypotézu o africkom pôvode Homo sapiens, uviedli vedci na čele s paleoantropológom Jeanom-Jacquom Hublinom. Predpokladajú, že pred 750 000 až 550 000 rokmi sa Homo sapiens v Afrike oddelil od spoločného predka. Druhá, eurázijská línia stojí za vznikom dvoch našich dnes už vyhynutých príbuzných, neandertálcov a denisovanov.
Vedci v Casablance objavili dolné čeľuste dvoch dospelých a batoľaťa, rovnako ako zuby, stehennú kosť a niektoré stavce. Stehenná kosť nesúca stopy po zuboch naznačuje, že dotyčného jedinca ulovila alebo zožrala hyena. Drobné rysy na pozostatkoch poukazujú na to, že patrili starším africkým druhom hominidov, ako je napríklad Homo erectus. Iné prvky sú podobné znakom, ktoré boli pozorované na neskorších afrických fosíliách a vzorkách z Eurázie.
To naznačuje, že marocké fosílie predstavujú akýsi prechodný druh. Sú podobné veku neandertálskemu druhu zo Španielska nazývanému Homo antecessor, ktorý kedysi predstavoval možného predka moderných ľudí, neandertálcov a denisovanov. No znaky fosílií z Grotte à Hominidés sú skôr kombináciou oboch fosílií. Títo predkovia mohli vyzerať celkom odlišne od všetkých troch ľudských línií. Nemali napríklad takú veľkú guľatú lebku a výraznú bradu.
Fosílie sú príbuzné predkom neandertálcov a denisovanov na začiatku nových evolučných špecializácií. Súčasné interpretácie naznačujú, že prechodný druh by mohol mať spoločné línie neandertálcov a denisovanov, zatiaľ čo jeho severoafrický náprotivok mohol byť spojený s ranou evolúciou Homo sapiens. Štúdium ľudskej evolúcie tak zostáva dynamickou a zaujímavou oblasťou, ktorú neprestajne pretvárajú objavy fosílií a pokroky v analýze.
Zdroj: Nature
(RR)
