Odkiaľ sa vzal Santa Klaus, ako ho poznáme dnes? Od stredoveku až po začiatok 20. storočia prešiel mnohými premenami.
Za dnešnú podobu Santa Klausa vďačíme vo veľkej miere slávnemu ilustrátorovi Normanovi Rockwellovi. Zdroj: Wikimedia Commons
Santa Klaus patrí neodmysliteľne k anglosaským Vianociam, tak ako postava Ježiška k regiónu strednej Európy. Traduje sa, že tento ružovolíci starý muž v červenom obleku s bielou bradou a so záprahom sobov nosí deťom darčeky večer pred 25. decembrom.
Za popularizáciou Santa Klausa stojí jedna americká firma predávajúca sladký hnedý nápoj, jej reklamná kampaň z obdobia 30. a 40. rokov 20. storočia a ilustrátor Haddon Sundblom. Samotná postava však existovala už dávno predtým a jej podoba sa formovala v priebehu stáročí až do podoby, v akej ju pozná celý svet dnes.
Svätý Mikuláš
Svoj pôvod má Santa Klaus vo sv. Mikulášovi, kresťanskom svätcovi zo 4. storočia. Táto postava sa spája s legendou o biskupovi menom Mikuláš, ktorý sa narodil okolo roku 280 po Kristovi v dnešnom Turecku. Podľa príbehov bol Mikuláš známy svojou štedrosťou a dobrosrdečnosťou. Tajne rozdával darčeky, napríklad vkladal mince do topánok, ktoré mu ľudia nechali pri dverách. Bol tiež známy tým, že daroval veno trom chudobným dcéram zbožného kresťana, a tak ich zachránil pred trpkým osudom.
Legenda o sv. Mikulášovi sa do Európy začala šíriť v roku 1087, keď boli jeho pozostatky prevezené do Talianska, a položila základ tradície obdarovávať deti darčekmi. Sv. Mikuláš sa stal jedným z najpopulárnejších svätcov v stredovekej Európe. Okrem iného bol aj ochrancom námorníkov a moreplavcov a svoj sviatok mal 6. decembra.
Biskup Mikuláš na polyptychu od Giotta di Bondoneho, okolo 1301, Galéria Uffizi. Zdroj: Wikimedia Commons
Holandský Sinterklaas
Priamym pokračovaním legendy o sv. Mikulášovi je holandský Sinterklaas (Sint Nicolaas), ktorý je považovaný za predchodcu a vzdialený predobraz amerického Santa Klausa. Podoba Sinterklaasa a zvyky s ním spojené sú však oveľa staršie a siahajú až do obdobia stredoveku. K tomu, ako sa dostal do USA, sa dostaneme neskôr.
Holandský Sinterklaas mal berlu, jazdil na obrovskom bielom koni a mal pomocníkov, ktorí načúvali pri komínoch, aby zistili, či deti poslúchali alebo nie. Podľa niektorých vychádzala jeho podoba okrem postavy sv. Mikuláša aj z podoby severského boha Odina, ktorého uctievali germánske národy v severnej a západnej Európe pred rozšírením kresťanstva.
V Holandsku sa s jeho sviatkom spájali trhy, na ktorých sa predávali hračky a sladkosti. Svätý Mikuláš alebo Sinterklaas predstupoval pred dav oblečený do červeného biskupského rúcha. Podľa legendy vstupoval do príbytkov cez zamknuté dvere alebo komínmi a darčeky nechával deťom v topánkach a ponožkách.
Sviatok sv. Mikuláša postupne po období reformácie v 16. storočí vo väčšine protestantských krajín zanikol. Sinterklaas a jeho sviatok však prežil v Holandsku, odkiaľ sa rozšíril aj za oceán.
Anglický Otec Vianoc
Predobrazom Santa Klausa bol tiež anglický fenomén Father Christmas (Otec Vianoc), tradičná postava anglického folklóru, ktorá bola stotožňovaná s podobne fúzatým bohom anglosaskej mytológie Wodenom. Postava Otca Vianoc sa začína objavovať okolo 17. storočia. Pôvodne sa nespájala s deťmi ani s nosením darčekov, ale reprezentovala skôr ducha dobrej nálady počas Vianoc.
Father Christmas alebo Otec Vianoc na ilustrácii Williama Lionela Wyllieho z 19. storočia. Zdroj: Wikimedia Commons
Zmena prišla vo viktoriánskom období, keď sa začala pozornosť upriamovať na rodinný život. Ovplyvnilo to i spôsob, akým sa slávili Vianoce, ktoré boli dovtedy skôr sviatkom hodovania a veselenia sa. Keď sa Vianoce stali sviatkom rodiny, nastala aj obroda alegorickej postavy Otca Vianoc, ktorý zažil v prvej polovici 19. storočia malú renesanciu. Zo zimného škriatka s vencom cezmíny na hlave sa postupne zmenil na štedrého dobrosrdečného starca.
Viktoriánska éra Spojeného kráľovstva je obdobie vlády kráľovnej Viktórie, trvajúce od júna 1831 po jej smrť dňa 22. januára 1901. Jej vláda bola pre Britov obdobím blahobytu.
Sinterklaas dobýva Ameriku
A ako sa teda dostal Santa Klaus do Ameriky? Tradícia Sinterklaasa prišla do Ameriky spolu s holandskými prisťahovalcami. Z holandského Sinterklaasa sa stal Santa Klaus. V porovnaní so svojím holandským náprotivkom je však Santa Klaus oveľa svetskejší a veselší.
Jedno z najstarších vyobrazení, na ktorom sa už Santa Klaus začína ponášať na svoju dnešnú podobu, pochádza z roku 1810 a súvisí s Newyorskou historickou spoločnosťou (New York Historical Society), ktorú v roku 1804 založil John Pintard, vplyvný vlastenec a starožitník. Sv. Mikuláša propagoval ako patróna spoločnosti aj mesta. Spoločnosť usporiadala 6. decembra 1810 svoju prvú výročnú večeru svätého Mikuláša a Pintard poveril umelca Alexandra Andersona, aby pri tejto príležitosti nakreslil obraz svätca. Na Andersonovom vyobrazení bol sv. Mikuláš stále znázornený ako náboženská postava, už však vkladal darčeky do ponožiek pri kozube a bol spájaný s odmeňovaním detí za ich poslušnosť. Deň sv. Mikuláša nikdy nenadobudol popularitu, ako si Pintard predstavoval, zato ale Andersonov obraz Sancte Claus áno.
Sv. Mikuláš na vyobrazení Alexandra Andersona, zhotovenom na objednávku Johna Pintarda v roku 1810. Zdroj: Wikimedia Commons
Rok pred slávnosťou Newyorskej historickej spoločnosti autor Washington Irving písal o Santovi vo svojej satirickej poviedke Knickerbocker’s History of New York. Opísal v nej veselú postavu sv. Mikuláša, ktorá je v protiklade k svätému biskupovi z minulosti – lieta na saniach ťahaných sobmi a roznáša darčeky komínmi.
Ďalším zásadným krokom k upevneniu obrazu Santa Klausa bola báseň z roku 1822 s názvom A Visit from St. Nicholas (Návšteva sv. Mikuláša), ktorú napísal Clement Clark Moore a ktorá sa neskôr stala známa ako The Night Before Christmas (Noc pred Vianocami). Moore čerpal z Irvingovho opisu a Pintardovej tradície z New Amsterdamu. Svojho Santu ale obohatil o niektoré prvky pripomínajúce Odina z nemeckých a zo severských legiend. Výsledkom bol žmurkajúci svätec so saňami a záprahom lietajúcich sobov, ktorým dal mená.
Zrod moderného Santa Klausa
Postupom času bola legenda o Santa Klausovi čoraz košatejšia. Karikaturista Thomas Nast položil základy súčasnej podoby Santa Klausa svojou prvou ilustráciou v čísle Harper’s Weekly z roku 1863, ktorá bola súčasťou veľkej ilustrácie s názvom A Christmas Furlough (Vianočná dovolenka).
V neskorších Nastových kresbách pribudol aj dom na severnom póle, dielňa na výrobu hračiek a veľká kniha s menami detí, ktoré poslúchali alebo aj neposlúchali.
Nastov Santa Klaus mal takmer všetky atribúty, ako napríklad sane či soby, chýbal mu už len slávny červený oblek. V priebehu desaťročí menil Santov oblek na rôznych ilustráciách farby od modrej cez zelenú až po žltú. Práve žltý kostým má Santa Klaus v jednom z vydaní Mooreovej knihy A Visit from St. Nicholas z roku 1864.
Ukážky z knihy A Visit from St. Nicholas z roku 1864. Clement Moore ju napísal v roku 1822. Zdroj: archive.org
Na ilustrácii Thomasa Nasta z roku 1881 s názvom Merry Old Santa Claus (Veselý starý Santa Klaus) sa už začína formovať moderná podoba zavalitého Santa Klausa v červenom obleku.
Farebná verzia Nastovej kresby Santa Klausa Merry Old Santa Claus (Veselý starý Santa Klaus) bola uverejnená v Harper’s Weekly 1. januára 1881. Zdroj: Wikimedia Commons
Život a dobrodružstvá Santa Klausa
Mnohé podrobnosti zo života Santa Klausa prináša kniha The Life and Adventures Of Santa Claus (Život a dobrodružstvá Santa Klausa) od Franka Bauma, ktorý je tiež autorom inej slávnejšej knihy Čarodejník z krajiny Oz. V diele Život a dobrodružstvá Santa Klausa z roku 1902 nadobúda Santa Klaus veľmi živú a farbistú podobu vďaka podrobným opisom a mnohým detailom. Kniha tak výrazne prispela k popularizácii legendy o Santovi. Na obálke prvého vydania Baumovej knihy je zobrazený Santa pri vstupe do komína, červený oblek ale ešte nie jeho atribútom.
Norman Rockwell a jeho Santa Klaus
Za dnešnú podobu Santa Klausa vďačíme vo veľkej miere slávnemu ilustrátorovi Normanovi Rockwellovi. Najstaršie známe vyobrazenie Santa Klausa od Normana Rockwella pochádza z decembra 1913 a nachádza sa na obálke časopisu Boys‘ Life.
V roku 1916 začal Rockwell spolupracovať s časopisom Saturday Evening Post. Z tejto neuveriteľne plodnej spolupráce, ktorá trvala 50 rokov, vzišlo okolo 300 titulných stránok. Mnohé z nich zdobia práve ilustrácie so Santa Klausom. Podobne ako neskoršia ilustrácia Sundbloma pre reklamnú kampaň spoločnosti Coca-Cola, tak aj Rockwellove obrázky prispeli k definitívnej podobe Santa Klausa. Svojmu Santovi dal Rockwell na rozdiel od predchádzajúcich karikatúrnych vyobrazení ľudský a naturalistický rozmer.
Zdroj: The Public Domain Review, The Museum of Arts & Sciences, English Heritage
(zh)
